Späť

"Bez praxe priamo vo firme v zahraničí by sme nemali šancu spoznať technickú nemčinu," hovoria študenti po návrate zo Schaeffler Technologies v Nemecku

Po absolvovaní praxe v podniku INA Kysuce využili dvaja mladí a šikovní študenti Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline Bc. Anton Beňuš a Bc. Lukáš Legerský možnosť vyskúšať si na vlastnej koži aj vzdelávací pobyt v zahraničí s podporou národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“.

Kedy a kde ste boli na praxi v zahraničí a aké boli vaše úlohy? Čo ste robili?
Lukáš: Začiatkom septembra sme nastúpili na zahraničnú prax do firmy Schaeffler Technologies GmbH & CO v Nemecku. Šlo o zahraničnú študijnú prax trvajúcu do konca októbra 2014. Každý týždeň sme pracovali 35 hodín. Hneď na začiatku nás oboznámili s pridelenou témou a vypracovávali sme zadané úlohy. Spolu s mojím kolegom sme boli súčasťou už rozbehnutých aktivít jedného projektu, na ktorom nemeckí kolegovia pracovali skoro mesiac. Dostali sme úlohu od tej najnižšej, postupne sme postupovali vyššie a ku koncu sme už mohli robiť samostatne celú časť menšej stanice. Keď sme odchádzali na Slovensko, už išla do výroby.

Takže máte dobrý pocit, že ste vec doviedli až do konečnej fázy?
Lukáš: No jasné. Projekt mal niekoľko častí a keď sa všetky dokončili, celý stroj bol odovzdaný na export.

Ako vyzerala vaša práca, aký bol bežný pracovný deň?
Anton: Každý deň sme mali poradu, kde sa rozdelili úlohy, kontrolovala sa práca. V piatok sme mali väčšiu poradu, kde už bol aj vedúci oddelenia.
Lukáš: Obnovoval sa napríklad starý stroj, bolo treba ho inovovať podľa predstáv zákazníka. Starú dokumentáciu sme prerábali do nového softvéru. S technickými vecami, napríklad ako spraviť model, som problém nemal. Keď sa vyskytol problém, keď som nevedel napríklad to, či konkrétna súčasť stroja nebude zasahovať do inej časti, tak sme sa pýtali, komunikovali s vedúcimi. Bolo treba naučiť sa a spoznať základy, ako to chodí. Keby sme v Nemecku neboli, neviem, ako by sme sa teraz opýtali po nemecky či anglicky, ako na to.
Anton: Ja som pracoval na meracích prístrojoch. Niektorí domáci novoprijatí  pracovníci sa ma pýtali veci, ktoré oni nevedeli.  Bol som z toho dosť prekvapený. Je totiž viace systémov, v ktorých sa dá kresliť. Oni boli zvyknutí na 2D AutoCAD a tam bol Proinžinier. My sme ho mali v škole, robili sme z toho aj štátnice, takže sme mali nejaké skúsenosti. Bolo zaujímavé zistiť, že niekedy sme vedeli aj poradiť, keď to potrebovali.

Mali ste možnosť spoznať v zahraničí nových kolegov, získať kontakty...
Anton: Áno, presne tak. Na dlhodobých stážach v Nemecku boli napríklad aj zamestnanci od nás, z Kysúc. Ale z Japonska, Indie - je to taká multikultúrna záležitosť. Môžem povedať, že aj ja by som si vedel predstaviť po skončení školy pracovať v zahraničí. Kontakty na kolegov z Nemecka nám ostali.

Ako sa vlastne rodilo vaše rozhodnutie, kam ďalej po skončení strednej školy? Vybrali ste si Žilinskú univerzitu. Vedeli ste už vtedy, čo chcete robiť?
Lukáš: Na strednej škole som vedel, čo chcem robiť. Bavilo ma kreslenie, navrhovanie, prevodovky, rôzne stroje. Pri výbere vysokej školy som sa ale riadil rozhodnutím spolužiaka, aby som tam nešiel sám. Možno preto to dopadlo tak, že po prvom semestri som skončil. Cez leto som sa prihlásil znova. Rozmyslel som si, že sa mi nechce pracovať s krompáčom, tak som si opäť podal prihlášku na vysokú školu. Už som si, samozrejme, pozrel, čo chcem robiť a bolo to konštruovanie.
Anton: Ja som vedel už na strednej, čo chcem študovať. Išiel som tam za tým, čo ma bavilo. Ani som nechcel ísť na vysokú, ale niektorí ľudia mi dohovorili a urobil som dobre, že som pokračoval v štúdiu.

Na prax do zahraničia ste sa dostali vďaka národnému projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“. V čom vám táto prax pomohla?
Lukáš: Najmä v tom, že sme sa vôbec dostali do podniku do zahraničia, že sme si mohli vyskúšať prácu v inom prostredí ako v slovenskom. Túto skúsenosť nám už nikto nevezme. Odporúčam každému, nech si to skúsi.
Anton: U mňa šlo najmä o jazyk. Študent totižto nemá možnosť ísť len tak priamo do firmy a pochytiť odborné slovíčka. Keď sa stretnete s Nemcom, zvyčajne nehovoríte odborne, ale len o bežných veciach zo života. Aj preto sme v podniku dostali zoznam asi tisíc odborných slovíčok, v angličtine aj v nemčine.

Odporučili by ste ostatným študentom prax v zahraničí?
Lukáš:
Určite áno.
Anton: Jednoznačne. Už viem, že takéto skúsenosti sa nedajú získať v škole na prednáškach a prečo nevyužiť čas, ktorý teraz mám.
 

http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/ http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/
Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti

ITMS 26110230120
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Informácie
Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie. Jeho súčasťou je špecializovaná vedecká knižnica Slovenskej republiky. Koordinuje činnosť a zabezpečuje prevádzku interdisciplinárnych výskumno-vývojových centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie.