Späť
Celoslovenský seminár „Európska únia vo svetle globálnych zmien“ na Katolíckej univerzite v Ružomberku
„Vedomosť je sila, ale vedomosť - nech je akákoľvek veľká - nie je múdrosť.“ Aj táto pravdivá myšlienka odznela v sobotu 16.11.2013 na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde sme sa zúčastnili zaujímavého seminára k aktuálnym témam v školstve.
Pod názvom „Európska únia vo svetle globálnych zmien“ ho pripravila Asociácia UNIVERSUM v spolupráci s Konrad Adenauer Stiftung. Program tu.
V prezentácii Ing. Andreja Bederku, odborného garanta národného projektu pre spoluprácu vysokých škôl a podnikovej sféry okrem základnej informácie o cieľoch a priebehu projektu zazneli aj úvahy o problémoch, ktoré sa pri implementácii projektu objavujú, ako aj základné otázky, na ktoré bude pravdepodobne nevyhnutné zodpovedať, aby sa zámery projektu uplatnili dlhodobo.
Bývalý minister školstva a poslanec NR SR doc. Mgr. Martin Fronc, PhD. prehľadne zhodnotil význam pripravovanej komplexnej akreditácie pre zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania. Zdôraznil, že je nevyhnutné, aby sa Slovensko opäť zaradilo medzi špičky vzdelávania.
MUDr. Ján Bielik pozitívne zhodnotil otvorenosť správy MŠVVaŠ SR o stave školstva a dokument ako celok ocenil. Z požiadaviek uvedených v správe vyzdvihol, že rezort školstva si uvedomuje okrem nižšej efektívnosti využívania financií aj potrebu celkového navýšenia objemu financií pre školstvo na výšku 6% z HDP. Za dôležité považuje, aby sa závery dokumentu podarilo v čo najširšom rozsahu implementovať a aby sa Slovensko vo vzdelávaní zameralo na to, v čom je tradične dobré.
Doc. Ing. Eva Grmanová, PhD. v príspevku o prínose mobility študentov a pedagógov pripomenula, že v rámci programu mobility „Erazmus“ sa opomína realizácia praxe.
V diskusii zazneli podnetné myšlienky vo vzťahu k národnému projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“:
- Oslabenie zamerania základných škôl na matematiku má negatívny dopad na vysokoškolské vzdelávanie v oblasti IKT, kde sa slovenskí absolventi vedia tradične dobre uplatniť.
- Za negatívny jav diskutujúci považujú odchod najlepších študentov a absolventov do zahraničia a neschopnosť motivovať ich pre pôsobenie na Slovensku.
- Podniky v zahraničí často nepotrebujú špičkových inžinierov, ale napríklad pre dohliadanie na kvalitu výroby a vnútropodnikové procesy im vyhovujú i prakticky vzdelaní bakalári.
- Študenti univerzity v Utah, USA už od tretieho ročníka povinne robia vedeckú prácu a každých 6 týždňov až 2 mesiace na spoločných seminároch prezentujú dosiahnuté výsledky. Následkom toho sa nielen zlepšujú v prezentovaní a komunikácii, ale súčasne sa navzájom učia zo svojich skúseností. Navyše ich pri tom pozorujú podniky a môžu si zo študentov vyberať podľa prejavených schopností, a to aj v prípade, ak študent študuje mimo podnikom preferovaného odboru. Študent takto dostane ponuku z podniku už počas vysokoškolského štúdia.
V prezentácii Ing. Andreja Bederku, odborného garanta národného projektu pre spoluprácu vysokých škôl a podnikovej sféry okrem základnej informácie o cieľoch a priebehu projektu zazneli aj úvahy o problémoch, ktoré sa pri implementácii projektu objavujú, ako aj základné otázky, na ktoré bude pravdepodobne nevyhnutné zodpovedať, aby sa zámery projektu uplatnili dlhodobo.
Bývalý minister školstva a poslanec NR SR doc. Mgr. Martin Fronc, PhD. prehľadne zhodnotil význam pripravovanej komplexnej akreditácie pre zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania. Zdôraznil, že je nevyhnutné, aby sa Slovensko opäť zaradilo medzi špičky vzdelávania.
MUDr. Ján Bielik pozitívne zhodnotil otvorenosť správy MŠVVaŠ SR o stave školstva a dokument ako celok ocenil. Z požiadaviek uvedených v správe vyzdvihol, že rezort školstva si uvedomuje okrem nižšej efektívnosti využívania financií aj potrebu celkového navýšenia objemu financií pre školstvo na výšku 6% z HDP. Za dôležité považuje, aby sa závery dokumentu podarilo v čo najširšom rozsahu implementovať a aby sa Slovensko vo vzdelávaní zameralo na to, v čom je tradične dobré.
Doc. Ing. Eva Grmanová, PhD. v príspevku o prínose mobility študentov a pedagógov pripomenula, že v rámci programu mobility „Erazmus“ sa opomína realizácia praxe.
V diskusii zazneli podnetné myšlienky vo vzťahu k národnému projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“:
- Oslabenie zamerania základných škôl na matematiku má negatívny dopad na vysokoškolské vzdelávanie v oblasti IKT, kde sa slovenskí absolventi vedia tradične dobre uplatniť.
- Za negatívny jav diskutujúci považujú odchod najlepších študentov a absolventov do zahraničia a neschopnosť motivovať ich pre pôsobenie na Slovensku.
- Podniky v zahraničí často nepotrebujú špičkových inžinierov, ale napríklad pre dohliadanie na kvalitu výroby a vnútropodnikové procesy im vyhovujú i prakticky vzdelaní bakalári.
- Študenti univerzity v Utah, USA už od tretieho ročníka povinne robia vedeckú prácu a každých 6 týždňov až 2 mesiace na spoločných seminároch prezentujú dosiahnuté výsledky. Následkom toho sa nielen zlepšujú v prezentovaní a komunikácii, ale súčasne sa navzájom učia zo svojich skúseností. Navyše ich pri tom pozorujú podniky a môžu si zo študentov vyberať podľa prejavených schopností, a to aj v prípade, ak študent študuje mimo podnikom preferovaného odboru. Študent takto dostane ponuku z podniku už počas vysokoškolského štúdia.
