Každý človek je v živote vystavený neustálemu riešeniu veľmi veľkého počtu a fantastickej rôznorodosti problémov a ich úspešné zvládnutie mu pomáha prežiť. To sa týka každej oblasti života človeka, vrátane vzdelávania a zamestnania, pričom je prirodzené, že sa historicky a spoločensky formujú aj osobitosti a odlišnosti vzdelávacích koncepcií a neosvedčuje sa ani neprirodzené preberanie „osvedčených“ modelov z odlišných spoločenských kultúr.

Narastajúca pluralita a vznik globálnej ekonomiky prinášajú rozmanitosť na strane pracovného života. Ovplyvňuje pracovné prostredie, zasahuje do vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, formuje víziu organizácií a firiem a pôsobí na spôsob vzájomnej interakcie medzi zákazníkmi, partnermi a investormi. Nakoľko organizácie potrebujú zamestnancov, ktorí sú schopní rozvíjať sa v rôznych pozíciách, hľadajú uchádzačov o zamestnanie, ktorí rozumejú rozmanitosti aj na personálnej úrovni, vedia posúdiť rozdielnosti a vedia účinne spolupracovať s ľuďmi z rôzneho prostredia a reagovať na požiadavky.

Realita hospodárskeho prostredia a vízia vzdelávacích inštitúcií

Súčasný hospodársky vývoj na Slovensku si vyžaduje okrem iného investície do infraštruktúry a takisto posilnenie zdrojov na politiky trhu práce. Práve na tieto oblasti by sme sa podľa hodnotenia Medzinárodného menového fondu (polrok 2014) mali zamerať, aby sme znížili nezamestnanosť a regionálne rozdiely. Medzi priority v tejto súvislosti patrízlepšenie vzdelávacieho systému a zefektívnenie aktívnych politík trhu práce.

Z pohľadu kapacity slovenských firiem v oblasti inovácií je zrejmá absencia schopných vzdelaných absolventov univerzít. Tomuto trendu „reproduktívnych“ činností firiem zodpovedá aj ich korelácia s ponukou pracovných miest. Z priebežného prieskumu ponuky práce na začiatku júna 2014 v Žilinskom kraji, ktorý je možné v kontexte masívneho zastúpenia automobilového priemyslu na celkovej zamestnanosti zobrať ako porovnávací model sa dá dedukovať aktuálna úroveň rozvoja spoločenského a pracovného prostredia.

V ponuke práce bolo 228 miest na plný pracovný pomer, 26 na skrátený, na dohodu 64 a na živnosť 70 miest. Zaujala aj minimálna ponuka na stáž – 1 miesto. Z pohľadu štruktúry pracovnej oblasti je najviac ponúk na  obchod – 81 miest, informačné technológie 51, manažment 40, administratíva 26, ekonomika a účtovníctvo 22. Automobilový priemysel ponúkal 23 pracovných miest, z toho 14 v prevádzke (kontrolór, plánovač, operátor) a len 7 miest konštruktérov. Na vývoj a inovácie v automobilovom priemysle bola ponuka len na 4 pracovné miesta.
Aktuálny stav v počte projektov podaných malými a strednými firmami so  žiadosťou o financovanie z európskych fondov vo výzve Horizon2020 je alarmujúci. To tiež prezentuje výsledok a efektivitu vzdelávacieho systému Slovenska.

V tejto súvislosti by sme si mohli položiť mnoho otázok. Vzdelávacie prostredie v spoločenskej pozícii ale nie je na to, aby kládlo otázky, ale je na to, aby dávalo odpovede.

Transformácia cieľov vzdelávania a stratégia zmeny

Tradičná stredoeurópska škola, v ktorej historickom kontexte sa formovalo slovenské školstvo je zameraná na obsah vzdelávania. Z pohľadu profilu absolventa univerzity sa preferuje formovanie kľúčových kompetencií študenta prostredníctvom veľkého rozsahu teoretických poznatkov a v kompetenciách využiteľných v praxi často dominujú zručnosti s nižšou taxonómiu zameraných na reprodukciu. Študent je počas štúdia vystavený požiadavkám na veľký rozsah informatívnych prvkov učiva a výsledok hodnotenia sa opiera o kvantitatívnu klasifikáciu validity a reliability dosiahnutia týchto kritérií.  Vo vyspelých krajinách s úspešnými školskými systémami dominuje zameranie štúdia na rozvoj kognitívnej stratégie prostredníctvom súboru zložiek vzdelávania zacielenými na rozvoji tvorivosti, podpora inovácií a schopnosti manažovanie zmien.

K hlavným princípom rozvoja kognitívnej stratégie vo vzdelávaní patrí vnímanie diverzity vo všetkých jej formách. Základnou požiadavkou je to, že študent musí byť schopný porozumieť podstatu diverzity a musí ju vedieť ohodnotiť. Významnou oblasťou, kde je možné vnímať diferencie vzdelávacích koncepcií sú ciele a efektívnosť vzdelávania z pohľadu spoločenských prínosov. V tejto súvislosti je potrebné osobitne  sa zamerať na ekonomickú charakteristiku diverzity, ktorej základným princípom je rovnováha - vyvážený stav z pohľadu osobnej hodnoty študenta a hodnoty jeho prínosu pre team. Formovanie absolventa a jeho perspektívy po ukončení vysokoškolského štúdia je aj z pohľadu vyváženia individuálnych a spoločenských cieľov vzdelávania zamerané na rozvoj užitočných kompetencií študenta, ktoré vie evidentne uplatniť v spoločenskom živote a v praxi.

Úloha a význam národného projektu

Výnimočnú príležitosť na riešenie perspektívy absolventov univerzít prináša národný projekt, ktorého misiou je zefektívniť systém vzdelávania a jeho symbolom sú vysoké školy ako „motory“, ktoré by mali pripraviť študentov univerzít tak, aby boli schopní prinášať nové nápady, produkty a technológie uplatniteľné v konkurenčnom prostredí.

Národný projekt ,,Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“, do ktorého sú zapojené slovenské univerzity a firmy uviedol do života Ústav informácii a prognóz školstva (UIPŠ) a priebežne je koordinovaný Centrom vedecko-technických informácií SR (CVTI). Projekt s pomerne veľkým finančným rozpočtom 17 miliónov EUR z Európskeho sociálneho fondu, operačného programu Vzdelávanie sa rieši v rokoch 2014-2015 a jeho hlavným cieľom je prepojiť univerzity s praxou a prispôsobiť vzdelávanie potrebám spoločenského a hospodárskeho prostredia.

Perspektíva projektu otvára pre slovenské firmy a produkty, aby mohli uspieť na svetových trhoch a so všeobecnou ponukou  flexibilného prostredia s absolventmi vysokých škôl s užitočnými kompetenciami pre  rozvoj Slovenska v globálnom spoločenskom a hospodárskom prostredí. Projekt „Motory“ prináša zmenu aj v tom, že sa zameriava na perspektívne študijné odbory s najvyššou pridanou hodnotou s potenciálom vysokej miery prínosu pre rozvoj hospodárskeho a spoločenského prostredia.

Študenti do praxe

Jedným zo zámerov národného projektu je dosiahnuť to, aby študent vedel urobiť to, čo sa naučil a výstupom projektu sú absolventi s evidentnými kompetenciami. Cieľom čiastkovej aktivity „Vysokoškoláci do praxe“ je konfrontácia študentov z akademického prostredia s prostredím vo  firmách, ktoré je charakteristické pestrosťou profesijných činností a personálnej komunikácie založenej na aktivite, tvorivosti a s exaktne merateľným výstupom.

Študenti sa naučia vykonávať reálne operácie prostredníctvom obsahu vzdelávania, ktorý je zameraný na rozvoj a dosiahnutie kľúčových kompetencií študenta. Kompetencie študenta sú takto zamerané na to, „čo študent naučil a vie urobiť“ a nielen na to, „čo sa študent v škole učí“. Ciele vzdelávania sú precízne formulované v kontexte užitočných vlastností absolventa vysokoškolského štúdia a dosiahnuté výsledky sú precízne merateľné – sú to požadované vedomosti, zručnosti a správanie sa študentov po absolvovaní vzdelávacieho programu.

Vysoké školy ako „motory“ formujú absolventa s užitočnými kompetenciami

Projekt „Motory“ vytvára prostredie, v ktorom si študent neosvojuje len informatívnu kompetenciu: „Ako sa to robí?“, ale získava formatívnu kompetenciu s vyššou taxonómiu: „Viem to urobiť!“ a klasifikácia vychádza z merateľného dosiahnutého výsledku. V národnom projekte sa ponúkajú nástroje na rozvoj kompetencií s vyššou taxonómiu prostredníctvom prepojenia univerzít s reálnym produkčným prostredím.

K súboru užitočných schopností pre prax patrí aj efektívna komunikácia. Rozvoj komunikačných zručností v reálnom pracovnom prostredí počas praxe študenta vo firme, a tiež aj v priebehu exkurzie do „fungujúceho reálneho prostredia“ Spôsob, ako človek komunikuje významne vyjadruje to, ako koná v pracovných vzťahoch. Čo človek robí, hovorí a píše je reflexiou osobnej a profesionálnej zrelosti.

Synergiou spolupráce univerzity s firmami si študent ako nositeľ a sprostredkovateľ osobnej a pracovnej komunikácie efektívne rozvíja schopnosť prezentovať nápady a riešenia prostredníctvom písomného a hovorového prejavu presvedčivo, osvojí si schopnosť „dobre počúvať“ s porozumením definovanej požiadavky alebo problému, ktorý dokáže interpretovať v konfrontácii s nadobudnutými teóriami, metódami a princípmi a ich podstatu vie precízne a exaktne interpretovať v spolupracujúcom teame. Projektová koncepcia vzdelávania preferovaná a implantovaná do predmetov v perspektívnych študijných odboroch je  úzko spojená s riešením projektov pre firmy spolupracujúce v projekte „Motory“ rozvíja schopnosti každého študenta individuálne dosahovať správne a reálne výsledky a s dobre rozvinutou osobnou kognitívnou stratégiou dosiahnuté výsledky prezentovať presvedčivým spôsobom pred „investorom“.

Zamerajme sa ešte na jednu zložku vzdelávania, ktorá má oporu v spojení teoretického vzdelávania a praktickej prípravy študenta. Technologické kompetencie študenta v aktivite „Študenti do praxe!“ sú formované ako schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie na riadenie procesov a vhodné programové prostredie na produkovanie dokumentácie, prezentovanie kvantitatívnych dát a efektívnu grafickú prezentáciu v rozmanitom akademickom aj profesijnom prostredie.

Vo firmách je prirodzené využívanie efektívnych a moderných technológií, pričom aj ich inovatívny cyklus je podstatne kratší v porovnaní so stavom technológií vo vzdelávacom prostredí. Budovanie vzdelávacích centier z finančných prostriedkov národného projektu ako kontaktných bodov vo firmách a na univerzitách s moderným edukačnými technológiami a špičkovými výrobnými a prevádzkovými technológiami má potenciál inkubátorov na podporu riešenia praktických projektov pre  firmy a riešenie diplomových prác študentov.

Podčiarknuté na záver

Hlavnými cieľmi spojenia akademického prostredia s firmami v národnom projekte zameranými na absolventa s užitočnými vlastnosťami pre prax je posilniť schopnosť tréningu pracovných zručností prostredníctvom technologických prostriedkov vyučovania. V reťazci kompetencií sa rozvíja schopnosť učiť sa, keď je študent vystavený pri riešení praktického problému novému prostrediu, stavu, situácii a vníma diverzitu osobnej hodnoty a profesijného prínosu pre team. Dôsledkom osobnej aktívnej činnosti získava študent schopnosť poznať a uvedomiť si potenciál a hranice a schopnosť posúdiť možnosti ako aj ich najlepšie využiť.

Autor: Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD., Žilinská univerzita v Žiline