Absolvent vs. zamestnávateľ: Na koho strane je pravda?
Už dlhé roky sa hovorí, že absolventi slovenských vysokých škôl majú problém sa zamestnať. Študenti vidia problém v nedostatočnej príprave zo strany univerzity, ktorá dáva prednosť skôr teórii pred praxou.
Školy sa zasa oháňajú nedostatkom peňazí zo strany štátu, čím argumentujú slabú prípravu svojich žiakov „do života“. Podniky tvrdia, že absolventi majú pri nástupe do zamestnania prehnané očakávania a samotní absolventi, že je to opačne. Teda zamestnávatelia očakávajú príliš veľa a ešte k tomu za málo peňazí.
Ale kde je pravda?
Asi niekde uprostred. Faktom však zostáva, že celú situáciu by mohol veľmi jednoducho vyriešiť nedávno spustený projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Ten môže pomôcť každému jednému subjektu v trojuholníku vysoká škola – študent – zamestnávateľ.
„Školy študenta nepripravia dostatočne, pretože veľkú úlohu zohráva prax a naše univerzity ponúkajú prevažne teóriu. Na prvý pohľad je dobré, že študent teoreticky všetko ovláda, ale podľa seba viem posúdiť, že v praxi je to omnoho zložitejšie. Zamestnávatelia vyžadujú mladých ľudí s praxou a najmä chcú, aby boli flexibilní a mali chuť pracovať,“ zhrnula problém súčasnej situácie na Slovensku 22-ročná Dominika, ktorá momentálne pokračuje v magisterskom štúdiu masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Má pred sebou ešte posledné tri semestre, a tak sa snaží praxovať kde sa dá, aby sa čo najlepšie „uchytila“ po skončení štúdia. „Šanca tu určite je. Aj keď v dnešnej dobe ide často o známosti. Keď však človek na sebe pracuje aj popri škole, určite má lepšie možnosti. Len absolventov je veľa, a preto treba byť veľmi priebojný,“ myslí si Dominika, ktorá už od 1. ročníka pracuje popri štúdiu v Mestskej televízii Trnava.
Jej spolužiačka Lucia je na tom podobne
Síce nemá stálu prácu, ale snaží sa aspoň brigádnicky pracovať vo svojom odbore. Veľké očakávania po absolvovaní štúdia nemá. Je presvedčená, že toľko vysokoškolákov, koľko je ročne vyprodukovaných, trh práce nemôže pokryť. „Problém je najmä v systéme školstva. Keby som mala záruku dobrej práce bez titulu, na vysokú sa nehrniem. Momentálne sa však snažím študovať dve univerzity naraz, aby som zvýšila svoju cenu na trhu práce. Dnes má totiž titul každý,“ priznáva 22-ročná Lucia a hneď aj ponúka vlastné riešenie:
„Zmeniť by sa mal celkový systém fungovania slovenských vysokých škôl. Je ich tu omnoho viac ako trh potrebuje. Mali by sme sa inšpirovať angloamerickým systémom vysokoškolského štúdia, kde ľudia študujú na základe štipendií. To ich motivuje k tomu, aby sa viac učili, praxovali a podobne. Možno by ale nebolo zlé nechať na škole len tých najlepších. Tí, čo prechádzajú skúškami na dostatočnú, nemajú čo robiť na vysokej. Ak chce niekto študovať, nech sa snaží. Nemalo by to byť o tom, že študent ide na skúšku len s veľkou dávkou odvahy a šťastia.“
Podobný názor na celú vec má aj počítačový inžinier a minuloročný absolvent Žilinskej univerzity 25-ročný Martin. Je ale presvedčený, že nemožno hádzať všetky odbory do „jedného vreca“. Treba oddeľovať humanitné smery od technických, medicínu od ekonómie a podobne. „Je to síce ťažké, ale lepšie šance v budúcom zamestnaní majú určite absolventi technických škôl. Na Slovensku máme veľa nepraktických univerzít produkujúcich absolventov, ktorých v reálnom živote nie je treba. Zamestnávatelia vyžadujú skúsenosti a tie, žiaľ, na našich vysokých školách nenájdete. Je to skôr akademické ako praktické,“ otvorene priznáva Martin, ktorý s prácou problém nemal. Vďaka technickému zameraniu svojho odboru sa krátko po škole zamestnal v oblasti IT, kde pracuje aj v súčasnosti.
Pokračovanie článku vám prinesieme už zajtra. Dozviete sa v ňom ako celú situáciu vnímajú zamestnávatelia a s akými absolventmi sa najčastejšie stretávajú.
student24/Monika Majerová
