Ako rozbehnúť motory (3) - Prax je spojovací mostík medzi školou a reálnou prevádzkou
Každý absolvent by chcel hneď šéfovať minimálne jednej prevádzke. Na to si však potrebuje získať odborný rešpekt u majstrov a robotníkov, inak budú zakrátko šéfovať oni jemu. On sa iba bude dozvedať „ako sa zákazky nedajú stíhať". Obrázok z reálneho života od riaditeľa istého slovenského strojárskeho výrobcu hovorí jasne o tom, ako je vysokoškolský diplom iba začiatkom dlhej cesty k úspechu inžiniera a manažéra.
Úroveň vysokého školstva odráža vyspelosť krajiny a je dôležitým predpokladom fungovania a rastu ekonomiky. Slovenské univerzity sa však už roky umiestňujú veľmi ďaleko za päťstovkou najúspešnejších škôl na svete. Ani v stredoeurópskom regióne nepatria k špičke, keď ich výrazne predbiehajú rakúske, české, ale aj mnohé maďarské a poľské školy. Veľmi dôležitým faktorom zaostávania mnohých univerzít je prílšné zameranie na teoretické štúdium a nedostatok praxe.
Brzda ekonomického rastu
Skúsenosti z každodennej prevádzky v podnikoch sú spojovacím mostíkom medzi teóriou, výskumom a praxou, v ktorej by sa absolventi mali uplatniť. Je preto záujmom každej vlády, aby takýchto mostíkov bolo čo najviac. „Je dôležité, aby sa flexibilní a dobre pripravení absolventi okamžite uplatnili na trhu práce a pomáhali rozvíjať našu ekonomiku,“ zdôrazňuje štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Štefan Chudoba.
Mnohí zahraniční investori pripomínajú, že by na Slovensko radi priniesli viac investícií, rozšírili výrobu, zamestnali viac ľudí. V raste výroby, ale najmä aktivít výskumu, vývoja a konštrukcie na Slovensku im však bráni nedostatok kvalitných a skúsených pracovných síl – najmä so špičkovým technickým vysokoškolským vzdelaním. Slabá prepojenosť teórie s praxou v priemysle a službách sa tak stáva brzdou ekonomického rastu a prosperity Slovenska.
Naštartovanie spolupráce medzi vysokými školami a podnikmi si dal za úlohu projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“, ktorý s finančnou podporou Európskej únie a v súčinnosti s ministerstvom školstva vlani rozbehlo Centrum vedecko-technických informácii. V rámci neho by sa na prax do podnikov priemyslu a služieb malo tento rok dostať niekoľko stoviek študentov vysokých škôl najmä technických smerov. Ich prax má priniesť nielen oboznámenie sa s reálnym životom v ich odbore, ale aj nadviazanie dlhodobých vzťahov, z ktorých môžu neskôr ťažiť ako absolventi pri hľadaní pracovného miesta.
Nové odbory, nové smery
Svoju dôležitú úlohu v budúcej prosperite Slovenska si uvedomujú aj univerzity. Hoci stratili veľa rokov váhaním a prešľapovaním na mieste, dnes mnohé naberajú nový dych a viac sa zameriavajú na vedomosti, využiteľné v praxi. „Univerzita musí byť schopná adekvátne a s predstihom reagovať na rýchlo sa meniace prostredie,“ vysvetľuje Tatiana Čorejová, rektorka jednej z najprogresívnejších - Žilinskej univerzity. Tá aj po rozbehu projektu patrí k najviac oslovovaným zo strany priemyselných podnikov najmä z regiónu Horného Považia, Kysúc a Turca. Jej odbory najmä strojárskeho a elektrotechnického zamerania sú pre zahraničných investorov nádejným zdrojom budúcich pracovníkov.
Aj rektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Beata Kosová je presvedčená, že jednou zo základných úloh vysokých škôl je popri výskume a vzdelávaní vytvoriť primerané podmienky pre praktickú prípravu študentov. Možnosti praxe počas štúdia sú aj dôležitou výhodou, na ktorú záujemcov láka väčšina vysokých škôl. Takúto motiváciu používajú až dve tretiny vysokých škôl technických smerov. Vyplynulo to z prieskumu spolupráce vysokých škôl s podnikmi, ktorý je jednou z aktivít projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ Centra vedecko-technických informácií. Ďalším silným argumentom univerzít je jednoduchšie nájdenie pracovného miesta po skončení štúdia.
Chcieť nestačí
Podľa prieskumu, ktorý vykonal projektový tím na slovenských vysokých školách, pomáhajú technické univerzity svojim študentom s uplatnením sa najmä organizáciou kariérnych dní, podnikovej praxe, menej sa už využívajú stáže. Vyše 40 percent univerzít sa v prieskume vyjadrilo, že k zlepšeniu uplatnenia študentov by prispelo, ak by sa zintenzívnila spolupráca škôl so zamestnávateľmi. Dalo by sa to napríklad zavedením povinnej praxe, stáží, častejších exkurzií, odborných prednášok expertov z praxe. Pomohlo by centralizovanie systému ponúk praxe z podnikov tak, aby sa z nich dalo ľahšie vyberať a dohodnúť si spoluprácu. V 21. storočí by to azda nemal byť až taký problém.
Takmer všetky technické fakulty sa vyjadrili, že pravidelne spolupracujú s niektorým podnikom vo výskume a vývoji. Iba tretina z nich však uvádza, že partnerstvo študentom umožňuje prax v reálnom prostredí každodennej prevádzky. Len v prípade 38 % technických smerov univerzít je prax povinnou súčasťou štúdia. Iba štvrtinu študentov, ktorí sa praxe zúčastnia, ju hodnotí ich inštruktor priamo z podniku, kde ju vykonávali.
Zaujímavé však je, že pohľad z druhej strany - očami študentov - je celkom odlišný. Iba zhruba päť percent z nich je spokojných s tým, ako im školy organizujú prax v podnikoch. Aj keď je teda ich vedenie presvedčené o potrebnosti praxe, školy sú často bezradné pri jej hľadaní, organizácii a vyhodnocovaní. V skutočnosti je jej málo, je nevyhovujúca a málo prepojená so štúdiom. „Naše skúsenosti ukazujú, že je potrebné ešte viac ako doteraz zlepšovať prepojenie študentov na reálne a konkrétne potreby hospodárstva,“ hovorí rektor Technickej univerzity v Košiciach Anton Čižmár.
Naozajstná firma
Projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ z fondov Európskej únie má za cieľ práve vytvorenie skutočne fungujúceho systému. V ňom sa študent, univerzita a podnik môžu ľahšie nájsť a rozbehnúť spoluprácu, ktorej výsledkom je kvalitne pripravený pracovník. Tomu zamestnávateľ po promócii alebo ešte aj pred ňou, s radosťou ponúkne pracovnú zmluvu, pretože pozná jeho kvalitu a vie, že bude pre jeho podnikanie prínosom. Už začiatkom tohto roka sa v mnohých spoločnostiach objavia prví študenti, ktorým cestovné, ubytovanie a stravu v sídle podniku počas praxe bude hradiť spomínaný projekt EÚ.
Na internetovej stránke projektu www.vysokoskolacidopraxe.sk si možno vybrať z približne 150 ponúk dlhodobých stáží, ktoré ponúkajú konkrétne témy praxe v konkrétnych spoločnostiach po celom Slovensku. Do projektu sa napríklad svojimi ponukami nedávno zapojili významné firmy ako US Steel Košice, Kia Motors Žilina, Volkswagen Slovakia alebo Enel Slovenské elektrárne. Študenti sa môžu na stáže prihlásiť priamo na internetovej stránke a zlepšovať svoje možnosti uplatnenia nielen zapĺňaním indexu, ale aj spoznávaním toho, čo ich po promócii v naozajstnej továrni čaká. „Priemysel neprežije bez kvalitných vysokých škôl, bez vedy a vývoja,“ hovorí o záujme o takúto spoluprácu šéf Zväzu automobilového priemyslu SR Jaroslav Holeček.
Autor: Ing. Peter Kremský, redaktor denníka SME
Prevzaté z http://www.atpjournal.sk/rubriky/prehladove-clanky/ako-rozbehnut-motory-3-prax-je-spojovaci-mostik-medzi-skolou-a-realnou-prevadzkou.html?page_id=18831
