Akú pozíciu majú vo firmách študenti bez praxe: Zisťovali sme priamo u absolventov
V súčasnej dobe je pre absolventov vysokých škôl veľký problém nájsť si prácu. K získaniu prvého džobu im pritom môže veľmi dopomôcť prax, ktorú si môžu odkrútiť počas vysokoškolského štúdia. Mnohí tak však nespravili. Práve tých absolventov sme sa pýtali, ako sa im hľadala práca?
Prax počas štúdia je dlhodobo mimoriadne preferovanou položkou v životopise absolventa. Zo strany potenciálneho zamestnávateľa patrí medzi najčastejšie požiadavky, a preto sa posledné roky stáva doslova nutnosťou pri akomkoľvek hľadaní si zamestnania. Slovenská realita je však veľmi vzdialená stavu zo zahraničia a počet študentov, ktorí opúšťajú svoju alma mater s praktickými pracovnými skúsenosťami z firiem je stále veľmi nízky. Túto nelichotivú situáciu sa snaží zmeniť projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti financovaný z európskych zdrojov, ktorý sa už viac než rok snaží vytvoriť podmienky pre efektívne prepojenie vysokoškolského vzdelávania s podnikovou praxou. V súčasnosti totiž otvoril možnosti spolupráce s firmami a praxe pre stovky študentov.
Skutočnú hodnotu tohto projektu si človek neuvedomí, ak nepozná situáciu, ktorá nastane po príchode absolventa na pohovor do zamestnania bez akýchkoľvek praktických skúseností. Vyhľadali sme preto niekoľkých absolventov, ktorí sa počas štúdia venovali výlučne len teoretickému štúdiu a položili sme im jednoduché otázky: Bola vo vašom prípade pri získavaní zamestnania prax dôležitá? Získali ste prácu aj napriek tomu, že ste mali o predmete vášho štúdia len vedomosti, ktoré ste si neoverili v reálnych podmienkach práce vo firme? Neľutujete s odstupom času vaše rozhodnutie „nepraxovať“?
Štúdium IT-technológií otvára dvere
Róbert z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prekvapuje strohým konštatovaním:„Nepraxoval som. A dnes by som to inak ani nespravil.“ Ako vysvetľuje, jeho študijný program Informatika ho katapultoval do firmy, ktorá urgentne potrebovala ďalšieho IT-čkara. Po krátkom overení jeho schopností ho prijali a dnes pracuje ako SAP konzultant. „Už pri výbere školy som vedel, do čoho idem a že moje budúce vzdelanie bude nedostatkovým tovarom. Potvrdzovali mi to aj iní pracovníci z odboru IT, a preto som sa sústredil najmä na teoretické štúdium s tým, že prípadné praktické veci dostanem „do krvi“ až priamo v práci,“ hovorí Róbert a pokračuje:„V konečnom dôsledku dopadlo všetko tak, ako som očakával. Samozrejme, sotva by som podobným spôsobom naskočil do pracovného života v prípade, ak by som bol napríklad chemik. Ale v tomto prípade to bohato stačilo a som rád, že som si mohol užiť študentský život.“
Bez praxe nie sú koláče
Ďalší študenti však už s takým sebavedomím nepotrebnosť praxe nehodnotili. Práve naopak. Zdena, absolventka Žilinskej univerzity a jej študijného programu Ekonomika a manažment podniku, s odstupom času na prax nedá dopustiť, hoci ju neabsolvovala. Napriek tomu, že v súčasnosti pracuje na nižšej manažérskej funkcii vo firme zaoberajúcej sa dopravou a logistikou, jej začiatky a hľadanie si zamestnania boli nesmierne ťažké.„Myslím si, že prax bola v mojom odbore mimoriadne dôležitá a sama som ju trochu podcenila. Predsa len, výučba prebiehala len v teoretickej rovine a množstvo informácií, ktoré sme ako študenti absorbovali, by sme nedokázali efektívne využiť v práci. To som si však vtedy veľmi nepripúšťala,“ vysvetľuje mladá Popradčanka.
„Prvé sklamanie prišlo krátko po promóciách, kedy som si pomaly začala hľadať prvú prácu. Ako som zistila, na pozície nižšieho manažmentu je relatívne veľký nával ľudí. Myslela som si, že budem mať lepšiu štartovaciu čiaru kvôli môjmu vzdelaniu, ale viackrát som pohorela kvôli jedinej veci – zamestnávateľ odo mňa očakával predchádzajúcu prácu na podobnej pozícii. Ocitla som sa v začarovanom kruhu, ktorý poznajú mnohí absolventi: Nemáš prax? Nedostaneš prácu. Ale bez práce žiadnu prax nezískaš,“ popisuje Zdena svoju situáciu.
Nakoniec sa jej podarilo zamestnať na pozícii administratívnej pracovníčky. Po nahliadnutí do chodu firmy a pár úspešne zvládnutých úlohách sa jej otvorili dvere aj na pozíciu, ktorá zodpovedala jej vzdelaniu. „Tak trochu za to vďačím aj materskej dovolenke jednej z kolegýň, ale nakoniec sa mi podarilo vyšplhať hore. Prax mi však mohla tieto dvere otvoriť oveľa skôr. Nehovoriac o tom, že nábeh do pracovného života bol pre mňa doslova šokom! Nikdy by som si nebola myslela, že realita vo firmách je až natoľko odlišná od štúdia. Vďaka praxi ma to prekvapiť nemuselo.“
Z univerzity na úrad práce
Ešte horšie ako Zdena dopadol Michal z Technickej univerzity v Košiciach. Študoval na tamojšej Stavebnej fakulte a s nejakou komplexnou dlhodobou praxou, ktorá by ho aspoň sčasti pripravila na prácu v jeho obore, si počas štúdia hlavu nelámal. S odstupom času to ľutuje. V súčasnosti je totiž ešte stále nezamestnaný. „Bez práce som takmer rok. Stále sa hovorí, že študenti technických smerov majú o prácu postarané, ale ako som zistil, nie je to tak. Netvrdím, že by som si nedokázal nájsť žiadnu prácu, ale ísť niekde do fabriky sa mi zdá neadekvátne môjmu vzdelaniu. Preto sa radšej sústreďujem na to, aby som si našiel také zamestnanie, od ktorého by som sa mohol odpichnúť ďalej.“
O príčinách tohto stavu hovorí otvorene: „Na každom pohovore sa rozhovor sčasti týkal aj mojich predchádzajúcich pracovných skúseností v iných firmách. Či som počas školy pracoval v nejakej spoločnosti na podobnej pozícii, aké mám referencie. Na škole som síce pracoval počas prázdnin priamo na stavbách, ale hádzanie piesku do miešačky sa praxou v odbore veľmi nazvať nedalo. Od inžinierskeho titulu vraj očakávali trochu iné skúsenosti, hoci som absolvent.“ Ako Michal ďalej vysvetľuje, po roku od skončenia štúdia svoju pasivitu dosť ľutuje. „Na jednej strane som si užil študentský život a nezaťažoval sa prácou, na strane druhej sa mi to vrátilo aj s úrokmi. Dnes by som k tomu určite pristupoval inak.“
Povinná prax niekedy nie je riešením
Bez praxe pred hľadaním zamestnania bol aj Juraj, ktorý študuje rovnako ako Michal na Technickej univerzite v Košiciach, avšak na Strojníckej fakulte. Je síce zamestnaný v strojárskej firme zaoberajúcej sa výrobou automobilových súčiastok, ale ako sám hovorí, po skončení štúdia mal veľké problémy nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jeho vzdelaniu a zameraniu. „Počas štúdia na VŠ sme síce povinnú prax mali, asi ako na väčšine technicky zameraných škôl, ale niektorí študenti to vzali viac-menej formálne. Zohnali potvrdenia, spísali správu z praxe a mali to za sebou. Vrátane mňa, keďže som mal počas letných prázdnin trochu iné plány.“
Ako však dodáva, tak či tak je takáto povinná prax trochu nešťastná, keďže za štyri týždne sa študenti nemajú ako dostať pod kožu rôznym problémom, ktoré bežne nastanú v pracovnom živote. „Naozaj efektívna prax by mala byť dlhodobá a hlavne – mala by to byť iniciatíva samotného študenta, ktorý sa jednoducho chce ďalej vzdelávať,“ hovorí Juraj a pokračuje:„Ja som mal šťastie. Po viacerých neúspešných pokusoch o nájdenie si zamestnania som narazil na známeho, ktorý mi tradičným slovenským spôsobom „dohodil“ prácu v stredne veľkej firme. Musím skonštatovať, že som sa uchytil rýchlo, len som potreboval dostať šancu. Táto situácia by však pravdepodobne nenastala, keby som počas štúdia strávil aspoň rok v nejakej spoločnosti na praxi. Ktovie, možno by som tam ostal aj po ukončení štúdia. Človek sa však učí na vlastných chybách,“ uzatvára Juraj.
Autor: Monika Majerová
