Späť

Čím ďalej od Bratislavy, tým je práce menej

Už dlhé roky sa hovorí, že ľudia, ktorí žijú v našom hlavnom meste alebo na západnom Slovensku majú lepšie pracovné podmienky.

A to nielen v samotnej ponuke zamestnaní, ale aj pokiaľ ide o platy. Pravdou je, že náklady na život v Bratislave sú oproti iným mestám finančne náročnejšie. Niektorí preto argumentujú, že rozdiely medzi jednotlivými krajmi nie sú až také priepastné. Sú teda regionálne rozdiely v úspešnosti absolventov na pracovnom trhu mýtom alebo pravdou?

Boľavé prvenstvo patrí Rimavskej Sobote

Podľa informácií, ktoré na svojej webovej stránke zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, poklesla miera evidovanej nezamestnanosti v máji 2014 na 12,80% v celej SR. V tomto mesiaci bol vo  všetkých krajoch (okrem Košického) dosiahnutý medzimesačný pokles miery evidovanej nezamestnanosti. Najvýraznejšie sa to prejavilo v Žilinskom kraji. Keď tieto informácie rozmeníme na drobné a zameriame sa na fakt, ktoré regióny sú nezamestnanosťou postihnuté najviac, vyjdu nám opäť staré známe oblasti južného Slovenska a východu.

Štatistiky

S vyše 25% nezamestnanosťou sa boria okresy Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a Kežmarok. Mieru nezamestnanosti medzi 20 až 25% má Trebišov, Sobrance, Vranov nad Topľou, Svidník, Sabinov, Poltár, Lučenec a Veľký Krtíš. Okresy Bardejov, Stropkov, Medzilaborce, Humenné, Snina, Prešov, Levoča, Spišská nová Ves, Gelnica, Košice, Michalovce, Žarnovica, Banská Štiavnica, Krupina a Komárno sú na tom o čosi lepšie. Bez práce tam evidujú 15-20% uchádzačov o zamestnanie. Na opačnom konci štatistiky nájdeme tradične Bratislavský, Senecký, Trnavský a Galantský okres s 4 až 7% nezamestnanosťou. Dobre si vedú tiež okresy Žilina, Martin, Púchov, Ilava, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Skalica, Piešťany, Hlohovec, Malacky, Pezinok, Nitra a Šaľa kde ide o rozpätie 7 až 9%.

Radšej sťahovanie ako úrad práce

Absolvent Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Michal sa musel podmienkam súčasného pracovného trhu prispôsobiť, a po skončení školy odsťahovať do Bratislavy: "Budúcnosť som si predstavoval vo svojom rodnom meste, pol roka na úrade práce ma však donútilo hľadať si prácu v Bratislave. Tam sa mi podarilo zamestnať ako koncipient už po dvoch týždňoch. S podmienkami som celkom spokojný, a nakoniec môžem byť vôbec rád, že právo robím. Veľa mojich kolegov skončilo v obchodných centrách alebo v zahraničí, kde robia naozaj hocičo." Dvadsaťosemročný Ján, absolvent študijného programu Poľnohospodárska technika a komerčné činnosti Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, mal šťastie. Za prácou sa sťahovať nemusel. Každé ráno síce dochádza do 48 km vzdialenej Trnavy, ale to mu neprekáža. Hneď po skončení školy sa mu podarilo zamestnať v známej automobilke: "Som rád, že som nemusel riešiť prácu vo vzdialenejšom meste. V Nitre mám rodinu a známych, je mi tu dobre. V práci som za pol hodinu a večer doma, kam patrím. Uvítal som to aj z ekonomických dôvodov. Šetrím si na vlastné bývanie a keby som býval v Bratislave, náklady na život by sa mi značne predražili."

Už ani diplom nestačí

Pohľad na mesačnú štatistiku o počte a štruktúre uchádzačov o  zamestnanie podľa najvyššie dosiahnutého vzdelania v SR dokumentuje, že v  máji predstavovalo toto číslo spolu 385 176 ľudí. Absolventi všetkých troch stupňov štúdia z toho tvoria 33 926. Najviac uchádzačov o prácu bolo v Prešovskom kraji, až cez 80 tisíc. Vysokoškolsky vzdelaných ľudí z  toho bolo 5858. Vyše 70 tisíc ľudí sa v mesiaci máj uchádzalo o  zamestnanie v Košickom kraji, 5319 bolo vysokoškolákov. Nasleduje Banskobystrický kraj s takmer 65 tisíckami uchádzačov, z toho 3901 univerzitne vzdelaných. V Nitrianskom kraji zaznamenali vyše 45 546 záujemcov o prácu. S diplomami sa tam môže pochváliť 3752. V Žilinskom kraji hľadalo prácu vyše 42 tisíc nezamestnaných, pričom 4088 bolo vysokoškolákov. Vyše 33 tisíc ľudí sa uchádzalo o prácu v Trenčianskom kraji, 3602 promovaných. S viac ako 27 tisícami nasleduje Trnavský kraj, z toho 2506 vysokoškolákov. Posledný je Bratislavský kraj s viac ako 21 tisíc uchádzačov o prácu, univerzitne vzdelaných je tam 4900 ľudí. Najviac vysokoškolákov bez práce je teda jednoznačne na východe Slovenska. Najmenej absolventov univerzít si prácu hľadalo v  Trenčianskom a Trnavskom kraji. Bratislavský kraj bol tretí najpočetnejší v hľadaní si práce ľudí s diplomom. S najväčšou pravdepodobnosťou je to spôsobené tým, že tam každoročne promuje najviac absolventov. V hlavnom meste si totiž stredoškoláci môžu vybrať až z 13 vysokých škôl.

Regionálne rozdiely spôsobujú viaceré faktory

Regionálne rozdiely však môžeme pozorovať v spoločnosti od nepamäti. Priemysel, práca, administratíva, školy, zdravotnícke zariadenia, kultúra a mnohé ďalšie oblasti sa vždy sústreďovali na určité miesto. Spravidla to bolo územie s najlepšou dostupnosťou. Odborníci, ktorí sa zaoberajú problematikou regionálnych disparít, za hlavné príčiny podmieňujúce diferenciálny regionálny rozvoj považujú v prvom rade prírodný potenciál, územno-správne členenie, činiteľ sídelnej hierarchie či napríklad faktor osobitostí demografických štruktúr. Z toho vyplýva, že na tomto jave sa podieľa veľmi veľa subjektov.Psychologička robila na východe čašníčku

Študentka lekárskej fakulty Univerzity Jozefa Palárika v Košiciach Michaela, pokladá za jednu z možných príčin spomínaného problému, aj vysokú koncentráciu ľudí, ktorí si vyžadujú osobitnú sociálnu starostlivosť: "Na východe je veľa rómskych rodín, ktoré sú odkázané na  pomoc od štátu. Taktiež tu nie je dostatočne rozvinutý turizmus. Slovensko je krásna krajina a východ je plný miest, ktoré treba vidieť. Ak by boli dostatočne známe a sprístupnené všetkým, istotne by to do  nášho kraja prinieslo viac peňazí." Absolventka psychológie filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach Monika, vnímala rozdiely medzi regiónmi už počas štúdia: "Psychológiu sme si na gymnáziu vybrali štyria. Traja z  nás odišli na univerzity do Trnavy a Bratislavy. Keď sme skončili školu zostala som bez práce iba ja. Nakoniec som sa musela tiež presťahovať do  Bratislavy. Ku svojmu odboru som sa však dostala až pred dvoma mesiacmi, dovtedy som pracovala ako čašníčka."

Pomáha aj národný projekt

Skôr ako región, v ktorom študenti vysokých škôl žijú, sú podstatnejšie zručnosti a prax, ktorú v škole nadobudnú. K tomu, aby boli pre reálny život pripravení a nemali väčšie ťažkosti zamestnať sa, slúži na  Slovensku národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Ten sa usiluje o zosúladenie vzdelávania na univerzitách s  dopytom pracovného trhu. Dnes výrazne absentujú technicky vzdelaní absolventi. Prakticky v celej Európe chýbajú kvalifikovaní ľudia, ktorí skončili oblasť IT, stavebníctva, strojárstva, elektrotechniky či vedy, výskumu a vývoja. Podľa informácií, ktoré na svojej stránke uverejnil portál www.cas.sk, bude v roku 2015 chýbať v rámci EÚ až 700 tisíc odborníkov na IT.

Po kom bude najväčší dopyt

V roku 2020 ich už bude chýbať milión. Dopyt bude aj po lekároch, zubároch, lekárnikoch, fyzioterapeutoch a zdravotných sestrách. Aj podľa zistení pracovníkov národného projektu, súčasný trh potrebuje najmä absolventov technických a prírodovedných odborov. Spomínaný projekt má za cieľ pomôcť dnešným vysokoškolákom v tom, aby mali po ukončení školy potrebnú prax a všetky zručnosti. Okrem praxe vo viacerých tunajších podnikoch sa jedná aj o exkurzie, ktoré môžu rovnakým spôsobom poslúžiť k vytvoreniu kontaktov s prípadným budúcim zamestnávateľom. Prípadní záujemcovia si všetky potrebné informácie môžu nájsť na webovej stránke www.vysokoskolacidoprax e.sk. Absolvent čínskeho jazyka a medzikultúrnej komunikácie Univerzity Komenského v Bratislave Tomáš skončil síce atraktívny odbor ale uspokojivú prácu v ňom, sa mu zatiaľ nepodarilo nájsť: "Vždy ma bavila čínska kultúra aj preto tento výber. Škola ma pripravila do praxe kvalitne, trh ale uprednostňuje iné profesie. Keby som si mal školu vyberať ešte raz, asi by som veľmi uvažoval nad tým, že IT by boli lepšie."

Alarmujúce čísla ľudí v produktívnom veku

Spomedzi všetkých 79 okresov na Slovensku je najviac nezamestnaných v  Rimavskej Sobote s vyše 31%. Druhú priečku obsadila Revúca s viac ako 28% a tretiu Kežmarok s vyše 26%. Najlepšie sú na tom okresy Bratislavského kraja. Celkovo bolo v máji v produktívnom veku bez práce až 268 209 ľudí. Toto alarmujúce číslo by malo byť dostatočným dôvodom na to, aby si mladí ľudia uvedomili, že sú to hlavne oni, ktorí rozhodujú o svojej budúcnosti. Čím starostlivejšie si vyberú, čo budú študovať, tým skôr sa dostanú k práci, ktorá bude aj primerane odmenená. Po čase sa tak môže stať, že regionálne rozdiely nebudú také vypuklé ako sú teraz a investori sa zamerajú aj na ďalšie oblasti Slovenska. Najideálnejší model je už overený systém kooperácie pracovného trhu, školstva a samotných firiem.

Autor: Zuzana Karásková
Prevzaté z: MY Horehronie č. 31, str. 17


http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/ http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/
Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti

ITMS 26110230120
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Informácie
Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie. Jeho súčasťou je špecializovaná vedecká knižnica Slovenskej republiky. Koordinuje činnosť a zabezpečuje prevádzku interdisciplinárnych výskumno-vývojových centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie.