Teším sa, že táto téma rezonuje celou spoločnosťou, je to v každom prípade žiaduci stav, pre samotných študentov, ale aj podniky. Treba si uvedomiť, že hýbateľom spoločenského pohybu je človek so svojou kvalifikáciou a emóciami. V rámci projektu bolo doteraz na exkurzií v podnikoch viac ako 2800 vysokoškolákov, prax v rozsahu 120 hodím absolvuje v  roku 2014 viac ako 180 študentov. Záujem stúpa a to je dobre.
 
Od septembra zastávate post odborného garanta Aktivity 1.4. tohto projektu, a to konkrétne popularizáciu štúdia v perspektívnych študijných odboroch a spoluprácu medzi vysokými školami a podnikovou sférou. Aký je zámer a cieľ tejto aktivity a v čom spočíva Vaša úloha?
Moja úloha je jednoduchá, mal by som povzbudiť študentov a ich záujem o praktickú stránku vzdelávacieho procesu ako aj vytvoriť priestor zo  strany podnikov pre túto činnosť. Zvolili sme si na komunikáciu so  študentmi bývalých študentov, ktorí sú úspešní a dnes pracujú na  dôležitých postoch v podnikoch. Takéto prezentačné dni doteraz prebehli na štyroch univerzitách a mal som z nich veľmi dobrý pocit. Zdalo sa mi, že svojim kolegom študenti viac veria ako staršej generácii.

Myslíte si, že vďaka projektu sa zmierni odchod čerstvých absolventov do zahraničia?
Nie som si istý, skôr sa chceme pokúsiť, aby študenti mali chuť sa vrátiť. Vyspelé krajiny ponúkajú najmä v technických odboroch ďaleko lepšie platové podmienky, ako naše firmy, ale trend na Slovensku je smerom k zbližovaniu platov, teda k ich rastu doma. Cieľom projektu je práve umožniť študentom aj prax v zahraničných firmách, aby pochopili, že život je o tvrdej práci a presadení sa v silnej konkurencii.
 
Pomôže projekt reálne posúdiť efektívnosť študijných programov vysokých škôl z hľadiska potrieb trhu práce a spolupráce s podnikovou sférou?
Analýza ukazuje, že plánovanie je našou slabinou. Nemá predsa zmysel, aby ste študovali na univerzite 5 rokov a potom máte dve možnosti:

Takto by sme nemali hazardovať so vzdelaním, naša mladá generácia je perfektná, len potrebuje mať možnosť trénovať v živých procesoch v podnikoch, a samozrejme ovládať jazyk. Budúcnosť patrí technickým a prírodným vedám, ICT a učiteľom prírodných a technických vied.
 
Jedným z ukazovateľov úspešnosti vysokej školy je uplatnenie sa študentov v praxi v odbore, ktorí vyštudovali a súčasne v takej oblasti, o ktorú majú zamestnávatelia záujem. Do akej miery dokáže projekt pomôcť študentovi zorientovať sa na trhu práce?
Snažíme sa o to, aby mal možnosť pochopiť, že univerzálny recept na  úspech v kariére neexistuje. Každé mne známe povolanie, alebo profesia si vyžaduje celoživotné získavanie informácií. Najdôležitejšie je, aby študent chápal, že jediná istota je neistota, že je prirodzené, že musí súťažiť o každé pracovné miesto. Či ho získa nezáleží len od neho, skrátka firmy si vyberajú do svojho teamu vhodné typy na pozície v podnikovej štruktúre. Vo futbale sa dnes hľadajú útočníci, v podnikoch technici, lebo tvoria kostru každej efektívnej spoločnosti.

Vďaka projektu začali vysoké školy intenzívnejšie spolupracovať s podnikovou sférou. Ako je projekt firmami vnímaný?
Toto je práve cieľom projektu, človek študuje pre život, nie pre  diplom. Poznať praktickú stránku, vedieť čosi o procesoch je základ pre  úspech v živote. Každá firma má zdroj svojho úspechu zakódovaný v ľuďoch. Bez nich sú všetky technológie a strojové vybavenie iba mŕtvou hmotou. Predstavte si, že úspešní absolventi doporučovali na  prezentačných dňoch:

Kým v zahraničí sú súkromné vysoké školy často zárukou kvality a úrovne, na Slovensku ich kvalita kolíše. Je podľa Vás priepastný rozdiel medzi absolventom verejnej a súkromnej vysokej školy?
Nepovedal by som, že je priama súvislosť medzi vlastníkom školy a kvalitou absolventov. Je to skôr o marketingovom pôsobení škôl, ktoré sa snažia získať študentov a chápu to ako business. Na technických smeroch a prírodných vedách si štúdium vyžaduje aj kvalitné laboratórne a dielenské vybavenie, preto je pre súkromné školy menej atraktívne. Osobne si myslím, že bude pokračovať trend vytvárania podnikových vysokých škôl, lebo v mnohých oblastiach sú inovácie v praxi také rýchle, že im konzervatívna akademická sféra jednoducho nestačí.
 
Ministerstvo školstva momentálne pripravuje novelu vysokoškolského zákona. Na aké konkrétne zmeny bude novela zameraná?
Toto mi neprislúcha komentovať, keďže nie som štátnym úradníkom. Môžem iba povedať svoj názor na vec. Domnievam sa, že je dobre, že sa zo  vzdelávania stala téma číslo 1, za pokrok pokladám aj veľmi dobre spracovanú Smart Innovation Strategy RIS3, s prioritami viažucimi sa na  hospodársky rozvoj krajiny a potenciál Slovenska. Vysoké školy potrebujú výrazné zmeny vo financovaní, nepodporovať  počty, ale kvalitu študentov, a tiež ich uplatnenie v praxi. Manažovanie škôl potrebuje zjednodušenie, systému by prospelo, keby sa podarilo garantov štúdia tendrovať. Myslím si, že nutné bude aj doriešiť prepojenia Univerzít a SAV, najlepšie by bolo, keby sa štát v oblasti vzdelávania a vedy postavil do pozície objednávateľa a prestal sa chovať ako sociálny ústav. Aký význam pre Slovensko, má skutočnosť, že máme množstvo ústavov na univerzitách, prípadne SAV, keď nemajú kritickú masu, potrebnú pre  úspech. Je to ako keby ste vojnové loďstvo vytvorili z množstva kajakov, chvalabohu mnohí už začínajú chápať, že život je o tvorbe hodnôt potrebných pre život, nie o spotrebe.
Ďakujem Vám za rozhovor.


Ing. Štefan Chudoba, PhD.
Štefan Chudoba sa narodil 27. 1. 1951. V roku 1975 ukončil vysokoškolské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V rokoch 1976 až 1988 pôsobil na viacerých riadiacich pozíciách. Od roku 1988 zastával funkciu generálneho riaditeľa Bratislavských automobilových závodov a zaslúžil sa o príchod nemeckého koncernu Volkswagen na  Slovensko. V období rokov 1993 až 2003 zastával funkciu riaditeľa v  spoločnosti ŠKODA AUTO Slovensko s.r.o. V rokoch 2003 – 2006 bol riaditeľom vo VW Group Rus v Moskve pre diviziu ŠKODA. Od roku 2006 pracoval ako konzultant a poradca pre Autoklaster Trnava. Bol zakladajúcim členom a viceprezidentom Združenia automobilového priemyslu. V roku 2010 úspešne ukončil doktorandské štúdium v študijnom programe podnikový manažment na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave. V rokoch 2012 až 2014 zastával funkciu Štátneho tajomníka na  Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. Od septembra 2014 pôsobí na projekte Vysokoškoláci do praxe, kde je odborným garantom pre  popularizáciu štúdia v perspektívnych študijných odboroch a spoluprácu medzi vysokými školami a podnikovou sférou.

Prevzaté z ProIN 6/2014, str. 2-3