Čo budeš robiť, keď doštuduješ?
Medzi jeden z najdôležitejších míľnikov a rozhodujúcich okamihov v živote človeka patrí moment výberu vysokej školy. Vtedy človek rozhoduje o svojej budúcnosti, o tom, akým smerom sa bude uberať a akým spôsobom si neskôr bude zarábať na živobytie. Tak, ako je každý človek jedinečný, aj kritériá, na základe ktorých toto rozhodnutie učiní, sú vždy veľmi individuálne. Niekto si výberom vysokej školy a následne povolania plní detský sen, niekto si nechá poradiť od rodičov či pokračuje v rodinných tradíciách, iní sa možno na svoju budúcnosť pozerajú viac pragmaticky a tak svoj výber prispôsobujú momentálnym podmienkam trhu či perspektívnosti daného študijného odboru. My sme sa opýtali šiestich študentov či absolventov rôznych vysokých škôl na Slovensku, na základe čoho sa rozhodli pre dané štúdium, do akej miery naplnilo ich predstavy a čo bude ich ďalším krokom po získaní akademického diplomu. Odpovede sme dostali naozaj rozmanité.
Plní si svoj sen
Prvou opýtanou bola Simona, študentka bakalárskeho ročníka Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity, pre ktorú bol výber tohto odboru akousi samozrejmosťou. „Odmalička som sa pohybovala v prostredí nemocnice, moja mamina je zdravotná sestra a tak som si postupne k tomuto remeslu vybudovala pevný vzťah. Kým si moji spolužiaci v maturitnom ročníku na gymnáziu lámali hlavu, na aké vysoké školy si podať prihlášky, tá moja bola už dávno vypísaná. Dnes som už tretí rok študentkou Katedry pôrodnej asistencie a nemôžem byť spokojnejšia. Samozrejme, že aj ja mávam horšie nálady a dni, keď sa mi nedarí a keď sa pýtam sama seba, či mi to bolo treba, no kto ich nemáva? Aj zopár neúspešných pokusov na skúškach predsa patrí k štúdiu. Svoje rozhodnutie som zatiaľ neoľutovala, študujem odbor, ktorý ma baví a napĺňa, okrem niekedy nudnej a nezáživnej teórie som doteraz v každom ročníku absolvovala povinnú prax, zažila som atmosféru na pôrodnej sále, bola som pri príchode na svet niekoľkých novorodencov. Viem, že viacerí moji kamaráti, ktorí študujú hlavne technické smery, sa s praxou stretávajú len sporadicky. Je potrebné si priamo v praxi vyskúšať vedomosti, ktoré sa v škole naučili a konfrontovať ich s reálnymi problémami v podnikoch, tak ako ja na pôrodnej sále.
Tento rok ma čakajú štátne záverečné skúšky, verím, že ich úspešne absolvujem a čo najskôr sa zamestnám. O tom, či budem pokračovať ďalej v štúdiu teraz nerozmýšľam. Myslím, že tým, že neštudujem čisto teoretický odbor a harmonogram môjho štúdia tvorí aj prax, som lepšie pripravená na moje budúce povolanie, viem, čo ma čaká, viem, že je to práca časovo, fyzicky a v neposlednom rade aj psychicky náročná, no deti sú to najdôležitejšie. Teším sa, že budem súčasťou toho, ako sa rodia nové životy.“
Na svoj dream job stále čaká
24-ročný Tibor je čerstvým absolventom magisterského štúdia Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Dnes s úsmevom spomína na to, ako ho zo začiatku viac ako samotné štúdium zaujal študentský život na internáte. Knihy a učebnice držal v ruke vždy až počas skúškového obdobia. „Na právnických fakultách síce nemáme žiadnu prax, no množstvo advokátskych či notárskych kancelárií ponúka pracovné pozície pre študentov, kde môžu nabrať základné administratívne zručnosti z tejto oblasti, naučiť sa komunikovať s úradmi a zostavovať dokumenty k rôznym príležitostiam. Ja som sa k takejto možnosti dostal až v poslednom, piatom ročníku. Paradoxne sa mi ale podarilo získať zamestnanie skôr, ako mojim snaživejším spolužiakom. Pracujem na úrade práce v mieste môjho bydliska a na svojom sne pripojiť sa k tímu justičnej polície ako vyšetrovateľ stále pracujem.“
Nechce byť zamestnancom
Študent Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela Martin tiež vie, kadiaľ sa bude po skončení štúdia uberať. Plánuje totiž podnikať. „Už počas strednej školy mi učitelia vyčítali, že som príliš vodcovský typ, ktorý nerešpektuje ich pokyny, tak som sa rozhodol, že túto moju osobnostnú črtu využijem vo svoj prospech. Preto študujem odbor Ekonomika a manažment podniku. Zo všetkých možností ma zaujala najviac práve kombinácia ekonómie, práva, manažmentu a marketingu, ktorú mi táto škola ponúka a ktorá sa mi v budúcnosti pri otváraní vlastného podniku určite zíde. A v čom plánujem podnikať? Nad tým ešte premýšľam, ale svojich „favoritov“ výberu už mám.“
S hlavou v oblakoch
Popri obľúbených a zaužívaných odboroch sme sa rozhodli osloviť aj študentov väčšej exotiky a naše kroky nás zaviedli na Žilinskú univerzitu, Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, kde nám na naše otázky ochotne odpovedal Filip. „Študijný program profesionálny pilot bol a stále pre mňa je kombináciou výzvy a splneného sna. Do lietadiel som sa zahľadel už ako malý chlapec, keď ma starý otec zobral na Medzinárodné letecké dni v Sliači, no reálne kontúry to začalo naberať až počas strednej školy. Samozrejme, že mama z môjho výberu ani zďaleka nadšená nebola, no aj tak ma doma rodičia podporujú. Zmierili sa s tým, že chcem lietať,“ hovorí Filip. Na záver prakticky dodáva to, čím sa zrejme pokúsil upokojiť aj svojich rodičov. Že budúci piloti majú štúdium doplnené bezpečnostnými kurzami, ktoré certifikuje Dopravný úrad Slovenskej republiky a ktoré sú navrhnuté na zvýšenie teoretických vedomostí personálu a technických zručností pri zvládaní potenciálnych krízových situácií.
Ako Filip poznamenal, letisko pozná zatiaľ iba zo stránky „pasažiera“ Inú skúsenosť už majú študenti Technickej univerzity v Košiciach, ktorí sa počas exkurzie dostali tam, kam sa bežný pasažier nedostane. V rámci národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ si na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave prešli nielen bezpečnostnou kontrolou, ale pozreli sa aj do navigačnej veže, kde mali možnosť vyskúšať si prácu dispečerov, ďalej navštívili oddelenie biologickej ochrany letiska, kde sledovali prácu s dravcami, ktoré sa využívajú na letiskových dráhach a mali tak možnosť vidieť v praxi to, čo sa učia na prednáškach.
Atraktívne zahraničie
Lenka, ktorá študuje psychológiu na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre si tento odbor vybrala aj napriek neustálym upozorňovaniam na neľahké hľadanie uplatnenia sa v tomto odbore. „Ja si myslím, že vždy záleží od človeka a nie od odboru. Tí priebojní si nájdu uplatnenie aj keby boli všetky prognózy proti nim. A v tomto sa poznám, nikdy sa nevzdávam. Veď dnes už máme otvorené dvere aj do zahraničia a ja práve uvažujem nad tým, že po skončení školy sa tam tiež aspoň na rok-dva vyberiem a doprajem si aj takúto skúsenosť. Svoj výber som zatiaľ neoľutovala, to, čo študujem, ma zaujíma, aj keď niekedy je to so všetkými teoretickými definíciami naozaj náročné. Na druhej strane – naučilo ma to v mnohom porozumieť aj samej sebe a významu toho, čo chcem v budúcnosti robiť.“
Posledným opýtaným bol Viktor, absolvent Drevárskej fakulty Technickej univerzity, Katedry dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov vo Zvolene. „Dôvod môjho výberu bol veľmi jednoduchý, môj otec a starý otec sa venovali stolárčeniu celý život a ja som chcel pokračovať v rodinnej tradícii. Realita po skončení školy však bola trošku iná. Peňazí nazvyš nebolo a okrem práce nad návrhmi zaujímavých kusov nábytku či v otcovej stolárskej dielni som našiel uplatnenie aj v domácom cestovnom ruchu. Navyše som chcel cestovať. Hoci sa dnes primárne nevenujem tomu, čo som od začiatku plánoval a veľa času trávim vedúcou prácou pri koordinácii činností na výletných lodiach, zužitkovávam svoje skúsenosti pri dreve a svoj odborný pohľad napríklad pri zariaďovaní interiéru výletných lodí. Na prácu pri návrhoch a v dielni však istotne nezanevriem. A jedného dňa, keď už otec nebude vládať, sa k nemu naplno vrátim a preberiem náš malý podnik na seba.“
Viktor zatiaľ našiel svoje uplatnenie v inom odbore, aký študoval. Dnes už aj študenti Technickej univerzity vo Zvolene majú možnosť využiť ponuku krátkodobého vzdelávania v praxi, nakoľko aj táto univerzita nadviazala spoluprácu s národným projektom „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“.
Autor: Katarína Kopcsányiová
