„Hlavným generátorom nezamestnanosti je v tomto prípade školstvo. Akýkoľvek program tohto typu rieši iba následky a nie príčiny súčasného stavu,“ tvrdí viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RUZ) a  predseda predstavenstva personálno-poradenskej spoločnosti McROY Group Luboš Sirota, ktorý na základe problematiky predstavuje možnosti riešenia.

„Desatoro“, ktoré môže pomôcť vyriešiť približne tretinovú nezamestnanosť mladých ľudí:

1. Spružnenie Zákonníka práce

Pomôže zrušenie súbehu odstupného a výpovednej doby a predĺženie skúšobnej doby. Súčasný stav totiž motivuje zamestnávateľov pri ekonomických problémoch prepúšťať práve mladých ľudí, najmä tých v  skúšobnej dobe. Vyjde ich to najlacnejšie.

2. Zavedenie zásady prax ako štandard na stredných i vysokých školách

V súčasnosti iba 30 percent mladých ľudí získa počas štúdia relevantnú prax. Zavedením povinných praktických kurzov by sa mala z praxe stať povinná súčasť výučby.

3. Zníženie nákladov zamestnávateľov spojených s prácou na dohodu

Práve dohody sú vhodnou formou ako sa dostať na trh práce a získať prvé pracovné skúsenosti.

4. Zmena podmienok, ktorými sú zriaďované a financované stredné odborné školy

V súčasnosti sú zriaďovateľom stredných odborných škôl VÚC, ktoré sa ich boja rušiť aby neprišli o, na tento účel alokované, peniaze. Počet študentov tak klesol o polovicu, no tried sa zrušila približne pätina. Ak by sa existujúce peniaze použili na menšom počte tried, ktorý by zodpovedal demografickému vývoju, stúpla by ich kvalita.

5. Rozvoj kľúčových kompetencií absolventov na začlenenie sa do pracovného života

Študenti stredných aj vysokých škôl by mali v rámci svojho štúdia získať praktické a sociálne kompetencie a zručnosti, ktoré im môžu pomôcť začleniť sa na trh práce, častokrát aj opakovane. V súčasnosti nevedia, ako pracovať v tíme, ako riešiť úlohy, majú problémy so  sebaprezentáciou a projektovým myslením.

6. Naviazanie financií škôl na úspech absolventov

Ak by boli školy platené iba na základe úspešnosti absolventov na trhu práce, tie nekvalitné by zanikli. Je možné uvažovať o posudzovaní miery zamestnanosti absolventov ako takej, alebo ju zúžiť iba na uplatnenie vo vyštudovanom odbore. Tým by sa obmedzil trend, kedy tisíce ľudí študuje daný odbor de facto zbytočne, pretože sa zamestnajú na pozícii, na ktorú dané vzdelanie vôbec nepotrebujú.

7. Osveta zameraná na rodičov

V súčasnosti vyše polovica maturantov smeruje na vysoké školy, problémom je i to, že odborné vzdelanie je vnímané ako hendikep. Výsledkom je nedostatok odborne zručných ľudí a absolventov technických škôl. Dôvodom sú aj preferencie rodičov, ktorí „učilište“ vnímajú ako stigmu a nedokážu doceniť ani význam vysokého technického vzdelania. Tento pohľad je potrebné pomocou osvety zmeniť.

8. Podpora celoživotného vzdelávania

Prakticky nikomu už dnes nestačia vedomosti, ktoré si doniesol zo  školy. Celoživotné vzdelávanie umožňuje si dopĺňať kvalifikáciu priebežne a reagovať na aktuálne trendy. Školy by mali mať otvorené učebné odbory, ktoré by dávali ľuďom druhú i tretiu šancu vylepšiť si kvalifikáciu.

9. Podpora duálneho systému aj na vysokých školách

Štát by mal umožniť vyššiu mieru účasti firiem nielen na strednom ale aj vysokoškolskom stupni vzdelávania v relevantných smeroch. Výsledkom by bolo lepšie prepojenie školstva s praxou a vznik súkromných škôl priamo prepojených s podnikovým sektorom.

10. Prilákanie investícií so zameraním na znalostnú ekonomiku

Bez vyššieho podielu sektorov s vyššou tvorbou pridanej hodnoty nemá šancu nájsť súčasné množstvo absolventov VŠ relevantné uplatnenie. V tejto oblasti štát výrazne zaostáva.