Dôležitý je nielen titul, ale najmä uplatnenie
Každý rok sa situácia opakuje. Stredoškoláci v maturitných ročníkoch stoja pred ťažkou voľbou: vybrať si svoje zameranie, vybrať si svoju vysokú školu.
BANSKÁ BYSTRICA. Aj keby sa rozhodli pre slovenské školy, poriadne sa zapotia. Do úvahy totiž pripadá až 36 vysokých škôl, z toho 20 verejných, 3 štátne a 13 súkromných.
V minulosti preferovaný model - vyštuduj čo chceš, len nech máš titul pred menom - sa veľmi pomaly mení na racionálnejšie zvažovanie, ktoré začína otázkou: budem mať prácu keď skončím vysokú školu? Mám vôbec šancu na dobre platené miesto v tom – ktorom odbore?
Čo je teda kľúčom, podľa ktorého sa riadia? Chcú ísť radšej ľahšou cestou alebo si vyhľadávajú informácie o pracovnom trhu a na základe toho sa rozhodujú? Odpovede na tieto otázky sme hľadali aj medzi študentmi.
Vysnívaný odbor alebo isté pracovné miesto?
Nielen mladí ľudia ale i odborníci riešia stále aktuálnu otázku zamestnanosti. Minulý rok sa ministri krajín EÚ, zodpovední za výskum, stretli s odborníkmi v litovskom Vilniuse kde okrem iných, prebrali tému, ktoré zručností potrebujú absolventi aby mohli konkurovať iným štátom Únie.
Podľa článku, ktorý uverejnil portál euractiv.sk jednoznačne vyšlo, že študenti stále siahajú po odboroch s vysokou nezamestnanosťou.
Marijk van der Wende z Amsterdam University College v tejto súvislosti uviedla, že dnešný trh hľadá kombináciu zručností STEM (veda, technológia, inžinierstvo, matematika) a schopností ako sú kreativita, kritické myslenie, riešenie problémov, komunikácia, IT, mediálna gramotnosť, sociálne a medzi-kultúrne schopnosti.
Podrobnejší pohľad priamo na profesie ukazuje, že pracovný trh má najväčší záujem o IT pracovníkov, biológov, farmakológov, lekárov, zdravotné sestry či inžinierov.
Z uvedeného vyplýva, že humanitne zamerané odbory sú popri technických a odborných smeroch momentálne niekde v úzadí. Pri hľadaní práce je teda najistejšou voľbou končiacich vysokoškolákov práve diplom z technických odborov.
Prax, prax a ešte raz prax
Súčasné nastavenie pracovného trhu je jasné. Zamestnávatelia preferujú absolventov špičkových škôl, ktorí majú okrem teoretických vedomostí aspoň 2 či až 5 rokov praxe. Študenti argumentujú tým, že praktické zručnosti nemali kde nabrať, študijné programy sú na väčšine škôl vyplnené teóriou. A tak aby prežili musia vziať akúkoľvek prácu alebo odchádzajú do zahraničia. Uvedomelejší či informovanejší si prax hľadajú skôr a na vlastnú päsť.
Tak ako aj súčasný študent Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity Peter, ktorý zároveň pracuje u svojho otca v autoservise: „Moje rozhodnutie bolo veľmi ľahké. Autá ma bavili od malička, u nás vo dvore bolo vždy veľa pokazených áut.
Otec sa na nedostatok práce nemohol sťažovať, láska k motorom sa tak preniesla aj na mňa.“
U poslucháča učiteľstva technických odborných predmetov Pavla bol výber školy v podstate podobný. Praktické cvičenia sú súčasťou jeho štúdia: „Snažím sa zdokonaľovať každý deň. Počas praxe, ktorú musíme absolvovať, sa snažím svedomito pripravovať na všetky vyučovacie hodiny.“
Oslovili sme tiež dnes už zamestnaných absolventov s otázkou, čo všetko robili preto, aby po skončení vysokej neostali na úrade práce.
Jiřího, ktorý má doktorát z UMB v Banskej Bystrici už na strednej škole bavilo načerpávať nové vedomosti: „Popri povinných predmetoch som sa napríklad venoval študentskej vedeckej odbornej činnosti a takisto som získal certifikáty z jazykových škôl.
Teraz spätne ale viem, že som toho mohol spraviť oveľa viac.“ Podľa slov inžiniera v odbore environmentálne inžinierstvo Technickej univerzity v Košiciach Michala, k
ochrane životného prostredia by sme mali všetkých ľudí vychovávať už od mala. Máme v tejto oblasti stále veľké medzery: „Keďže som milovníkom prírody, ale rovnako aj technického pokroku, tento odbor bol pre mňa ako ušitý.
Moja škola ma do praxe pripravila naozaj dobre, a už v prvý deň priamo v teréne ma presvedčil, že v práci sa rozhodne nudiť nebudem.“
Nezanedbateľným kritériom pri výbere je aj blízkosť školy od bydliska. Záujemcovia o štúdium si dobre uvedomujú, že poplatky za ubytovanie a cestovanie sú privysoké. Nie všetci rodičia sú totiž schopní financovať vysokoškolský študentský život.
Druhým faktorom pre voľbu školy v rodnom meste je stále aktuálny nedostatok internátov. Strechu nad hlavou nemá vo väčšine prípadov vôbec istú ani študent s výborným prospechom či z opačného konca republiky.
Riešením síce môže byť privát, ten však cenu mesačného poplatku značne navýši. A tak i študent, ktorý by mohol získavať vedomosti na prestížnejšej škole, si radšej zvolí pre neho výhodnejšiu cestu, a to aj za cenu menej úspešnej alma mater.
Študentom, ale aj širokej verejnosti, ktorí potrebujú získať ďalšie informácie a ucelenejší pohľad na jednotlivé fakulty vysokých škôl snáď pomôže aj materiál „Ranking spoluprác“, ktorý je zverejnený na webovej stránke www.vysokoskolacidopraxe.sk.
Identifikuje študijné programy, kde už existuje spolupráca vysokých škôl s podnikmi.
Zaujímavosťou je, že prieskum sa robil výlučne medzi mimobratislavskými VŠ, bolo oslovených 1795 študijných programov.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že s vysokými školami na Slovensku v súčasnosti spolupracuje až 554 podnikov. Terajší maturanti sa pre budúce zameranie môžu rozhodnúť aj podľa ďalších informácii, ktoré prináša spomínaný prieskum.
Medzi top kritéria s najvyššou váhou patria: dlhodobá spolupráca medzi VŠ a zamestnávateľom, exkurzie u zamestnávateľov, poskytovanie štipendií od podnikov, spolupráca pri bakalárskych a diplomových prácach, spolupráca na konkrétnych prácach v podniku a mnoho ďalších. V tejto časti projektu najvyššie
priečky obsadili Prešovská univerzita, Žilinská univerzita, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a MTF STU v Trnave.
Mladí začínajú rozmýšľať pragmaticky
Zdá sa, že súčasní stredoškoláci už okrem osobných preferencií, zohľadňujú i aspekt budúceho pracovného miesta. Za všetkých to jasne vyjadrila 18- ročná Barbora z Katolíckeho gymnázia Štefana Moysesa v Banskej Bystrici: „Vyberám si hlavne podľa toho, čo ma baví, no pri výbere hľadím aj na uplatnenie. Rodičia mi veľmi neradili, od začiatku totiž s mojou voľbou súhlasili. Dávali mi síce aj návrhy
na iné školy, ale ja som už dávno rozhodnutá. V prípade, že sa na právo nedostanem, alternatívou bude politológia.“
Jej slová potvrdzuje aj gymnazistka Kristína z Rajca: „Rozhodovala som sa hlavne
podľa uplatniteľnosti na trhu práce. Škola - u mňa medicína - ma nemusí baviť vždy, ale myšlienka, že ju vyštudujem, dostanem miesto kde dobre zarobím a bude ma aspoň z polovice baviť, je fajn. Školu a smer si vyberám sama, rodičia
sú len poradcami.“
Maturant Adam z Gymnázia J.G.Tajovského v Banskej Bystrici začal svoj proces výberu opačným spôsobom: „Najskôr som nemal ani len poňatia čo by som chcel robiť. Začal som teda preberať čo ma baví a čo by ma mohlo aj uživiť.
Vedel som síce, že s ekonómiou by som sa mohol presadiť, zistil som však, že nie je pre mňa. Samozrejme, najviac môj názor usmernili doma. Otec a sestra, sú ďaleko ambicióznejší, keďže ja zvyknem byť v móde: muchy zjedzte ma. Poradili mi medicínu, ktorá napokon aj spĺňa potrebné kritériá: môj záujem, vidinu uplatnenia a dostačujúceho ohodnotenia.“
Banskobystričanka Terézia je zatiaľ len druháčkou na gymnáziu tiež sa ale pridáva na stranu väčšiny. „Svoju vysokú školu si budem vyberať podľa uplatniteľnosti na trhu práce a z menšej časti podľa toho čo ma baví. V mojom prípade pôjde o medzinárodné vzťahy. Je to škola, ktorá rozvíja jazyky, komunikáciu, budem veľa cestovať a môžem sa s ňou uplatniť v rôznych oblastiach pracovného života.“
Pomoc z rezortu školstva
Na nepriaznivý aktuálny stav zareagovalo Ministerstvo školstva. Program s názvom Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti má za cieľ pomôcť vysokoškolákom v získavaní praxe už počas štúdia.
Od júna minulého roku tak študenti väčšiny slovenských univerzít môžu stážovať v najvýznamnejších spoločnostiach.
Spomedzi všetkých sú to napríklad U.S. Steel Košice, Matador Industries, Embraco
Slovakia či Volkswagen Slovakia.
Podľa slov odbornej garantky pre popularizáciu projektu Kataríny Lepiešovej v týchto dňoch zintenzívňujú komunikáciu smerom ku študentom, informujú o možnostiach a snažia sa ich motivovať aby sa na prax hlásili: „Je to jeden z prvých krokov k rýchlejšiemu uplatneniu sa na trhu práce po absolvovaní štúdia,“ uviedla K. Lepiešová. Novinkou od apríla tohto roku je, že študenti všetkých univerzít zapojených do národného projektu, sa môžu zúčastňovať exkurzií do podnikov.
Prví študenti, ktorí s podporou národného projektu naštartovali sériu exkurzií boli z Technickej univerzity v Košiciach.
V bratislavskom Volkswagene Slovakia, a.s. a Matadore Automotive Vráble, a.s. sa zoznámili napríklad s technologickým zázemím, najčastejšie používanými procesmi a modernými metódami podniku. Študenti, ktorí by si chceli na vlastnej koži vyskúšať aké je to pracovať pre reálnu firmu a nadobudnúť tak neoceniteľné
skúsenosti, si všetky informácie nájdu na webovej stránke www.vysokoskolacidopraxe.sk.
Program, ktorí prelína štúdium na univerzite so skutočnými potrebami trhu práce je totiž pre záujemcov ststále otvorený.
Autor: Zuzana Karásková
Prevzaté z: MY Banskobystrické noviny č. 18, str. 10
