Expanzia a nerovnosti v prístupe k vysokoškolskému vzdelaniu
Posledné štvrťstoročie vývoja vysokého školstva v rozvinutých krajinách je charakterizované jeho pokračujúce expanziou, ktorej povaha sa však neustále mení a rozširuje. Kvantitatívny rozmach je naďalej spojený s mnohými rôznymi procesmi diferenciácie (rozrôzňovania študujúcej populácie, vysokoškolských inštitúcií i študijných programov) aj integrácie (zlučovania a fúzie vysokých škôl, prepájania medzinárodného vysokoškolského priestoru, realizácie bolonského procesu), ktoré sa však aj v európskych krajinách odohrávajú v stále veľmi rôznorodom národnom rámci. Ďalším významným rysom posledného obdobia je nepochybne aj silný dopad ekonomickej a finančnej krízy po roku 2008 na najrôznejšie stránky rozvoja vysokého školstva (zďaleka nie len ekonomické a finančné).
V každom prípade však platí, že mnohé európske krajiny sa po elitnej a masovej fáze rozvoja vysokého školstva (podľa vplyvnej teórie masifikácie vysokého školstva Martina Trowa) prehupli do fázy univerzálnej (všeobecnej), kedy na vysoké školy chodí viac ako polovica zodpovedajúcej vekové skupiny a vysokoškolský titul získavajú najmenej dve pätiny populácie.
Podobný vývoj možno sledovať aj na Slovensku. Odlišný je však po prvé v tom, že kvantitatívna expanzia je mimoriadne výrazná a v podiele prijímaných (čistá miera vstupu) i absolventov (čistá miera graduácie) Slovensko predbehlo celý rad rozvinutejších krajín západnej Európy. Po druhé sa však líšia aj v tom, že na Slovensku prebehla expanzia oveľa rýchlejšie ako vo väčšine ostatných krajín. Oba tieto rozdiely však mali na vývoj vysokého školstva na slovenských podstatný vplyv.
Celý článok nájdete tu.
