Formovanie profilu absolventa pre potreby trhu práce
Podpora efektívneho trhu práce
Narastajúce aktuálne celosvetové trendy v oblasti formovania efektívneho pracovného prostredia sa koncentrujú na skúmanie systému profesijných kompetencií a štruktúry odvetvových kvalifikácií s cieľom zabezpečenia nástrojov, ktoré by mohli prispieť k účinnému rozvoju pracovného prostredia užitočného pre každého jednotlivca, výrobné firmy, ako aj pre vzdelávacie inštitúcie. V mnohých aj hospodársky vyspelých krajinách sa prostredníctvom rozvojových projektov podporujú programy na identifikáciu a posudzovanie potrieb pracovného trhu v oblasti kľúčových kompetencií pracovníkov, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo krajiny.
Národný projekt ,,Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“, do ktorého sú zapojené slovenské univerzity a firmy rieši Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI). Rozvojový projekt operuje s finančným rozpočtom 17 miliónov EUR z Európskeho sociálneho fondu, operačný program “Vzdelávanie”, prioritná os ”Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy”. Projekt v rokoch 2014-2015 plní principiálne ciele zamerané na zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania a jeho dva hlavné ciele sú koncentrované na účinné prepojenie slovenských vysokých škôl s praxou a na transformáciu vzdelávania, ktorá vychádza z reálnych potrieb spoločenského a hospodárskeho prostredia. Národný projekt má za cieľ priniesť priame benefity pre študenta, univerzitu a firmy. Zameriava sa na identifikáciu a podporu perspektívnych študijných programov formujúcich absolventa, ktorý má väčšiu „šancu“ uplatnenia sa na trhu práce.
Korelácia systému vzdelávania, formovania kompetencií a spoločenského prínosu
Vzájomnú závislosť medzi kompetenciami pracovníka a ich priamymi dopadmi na jednotlivca a spoločnosť je možné namietať z rôznych uhlov pohľadu. Existuje ale všeobecná zhoda o potrebe základných kompetencií – vedomostí, zručností, schopností, návykov a postojov, aj keď nie vždy je všeobecná zhoda v tom, ktoré kompetencie sa požadujú ako kľúčové pre príslušné odvetvie. Rovnako existujú rôzne pohľady a prístupy k hodnoteniu kompetencií, ktoré sú užitočné pre trh práce. Vo viacerých prístupoch sa presadzujú trendy, ktoré vychádzajú z priameho ekonomického dopadu, dokonca niektoré z nich formujú líniu, že „kompetencie sú prioritné z pohľadu prínosu pre trh práce a vzdelávacie inštitúcie majú jedinú úlohu: formovať kompetencie absolventov pre potreby trhu práce“.
Výskumy v oblasti formovania pracovného prostredia ukazujú, že spôsob, akým sa rozvíjajú kľúčové kompetencie, hlavne či a ako zamestnanci z trhu práce kooperujú so vzdelávacími inštitúciami – je v mnohých parametroch dôležitejší než samotné kompetencie. Z výsledkov hodnotenie názorov a postojov študentov v projekte je zhoda v tom, že „univerzity sú najlepším prostredím na rozvoj kompetencií, ktoré sú zamerané na ústnu a písomnú komunikáciu, analytické kritické myslenie a hodnotenie, na riešenie problémov a teamovú spoluprácu“. Skúsenosti študentov z konfrontácie s praxou ďalej ukazujú, že „rozvoj kompetencií v reálnom pracovnom prostredí je hlavným benefitom pre úspešné uplatnenie sa absolventa na trhu práce“.
Synergia vzdelávania a praxe v kontexte dlhodobo udržateľného rozvoja
Dobré univerzity robia „dobrú robotu“ v príprave mladých ľudí pre uplatnenie sa v pracovnom prostredí. Spolupráca vysokých škôl a firiem významne redukuje nezamestnanosť absolventov vysokých škôl do dvoch rokov po ukončení štúdia a výrazne zvyšuje zamestnanosť, a tiež výšku ich príjmu. Výskumy ukazujú, že kvalifikačným stupňom získané kompetencie absolventa, ktoré sú bezprostredne „využiteľné v zamestnaní“ zvyšujú úspešnosť na trhu práce až o 30%, pričom kompetencie hodnotené ako „nevyužiteľné v zamestnaní“ nepreukázali priamy dopad na uplatnenie na trhu práce, rovnako je potrebné vnímať aj fakt, že nezamestnanosť závisí tiež od vôle človeka pracovať a od individuálnej spôsobilosti na zvyšovanie kvalifikácie. Narastajú spoločenské trendy podporujúce systém vzdelávania, v ktorom sa presadzuje zvýšenie významu firiem a posilneniu ich priameho podielu na formovaní študentov vysokých škôl ako potenciálnych zamestnancov pre trh práce s posilnením zložky vzdelávania zameranej na formovanie „užitočných“ kompetencií absolventa pre uplatnenie na aktuálnom trhu práce. Tlak z priemyslu na vzdelávacie inštitúcie s menej atraktívnymi študijnými programami podnecuje transformáciu vzdelávacieho obsahu s cieľom, aby mal absolvent solídne kompetencie v oblasti technických vied spojené s vedomosťami z podnikania a organizačného manažmentu a najmä schopnosťami pre uplatnenie sa v oblasti vývoja nových produktov.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo národný projekt v aktivite „Posúdenie efektívnosti študijných programov vysokých škôl“ rieši problematiku aktuálnych a perspektívnych potrieb trhu práce so zameraním sa na rozvoj kompetencií absolventov vysokých škôl 21.storočia v národnom projekte je, že väčšina terajších pracovných miest na trhu práce a budúci rast pracovných miest v krajinách OECD, teda aj na Slovensku sa podľa prognóz bude rozvíjať v pracovných pozíciách, kde sa bude vyžadovať vyšší stupeň kľúčových kompetencií s vyššou taxonómiou, pričom s postupujúcou globalizáciu spoločenského a produkčného prostredia sa očakáva nárast významu formovania uplatniteľných kompetencií absolventa vysokej školy.
Z analýz existujúceho produkčného prostredia naprieč všetkými sektormi sa formuje prognóza pre slovenské univerzitné vzdelávanie. Vysoké školy by mali byť schopné zabezpečiť študijné programy ako perspektívne „výrezy“ v oblastiach hospodárstva na globálnom trhu s vyššou pridanou hodnotou. Národný projekt aktivitou „Skvalitnenie obsahu vzdelávania a podpora inovatívnych foriem vzdelávania“ prispieva k formovaniu profilu absolventov vysokých škôl s kompetenciami zameranými na vysokú produktivitu, schopných viesť team v pozícii lídra, flexibilných v rozmanitom pracovnom prostredí aj vďaka dobrému „mixu“ v obsahu vzdelávania s dobrým vedomostným základom a vzdelávania zameraného na rozvoj praktických zručností, ktoré si študenti osvoja počas vysokoškolského štúdia v praxi. Korelácia kľúčových kompetencií s požiadavkami rozmanitého pracovného prostredia v zamestnávateľských organizáciách prináša priame merateľné benefity, vrátane zvyšovania výnosov, rastu miezd, rastu podnikateľského prostredia, prináša spokojnosť zákazníkov a zvyšovanie konkurencieschopnosti a produktivity firiem.
Národný projekt a jeho kontext s hospodárskym rozvojom
V globálnom meradle sa zvyšuje podiel atraktívnych technických študijných programov a najvyššiu pridanú hodnotu, ako aj dopyt po absolventoch s kompetenciami užitočnými pre trh práce. V tomto kontexte sa ukazuje perspektíva pre uplatnenie absolventov technických fakúlt v robotike, mechatronike, optike, počítačových technológiách a aplikáciách umelej inteligencie. Indikátory národného projektu sa opierajú o overené poznatky, že každé, aj menšie zvýšenie kľúčových kompetencií pracovníkov na pracovnom trhu vyvoláva veľmi veľký dopad na budúcu prosperitu krajiny. Prínosy projektu z pohľadu aktuálneho vývoja HDP sú aj v potláčaní negatívneho vplyvu krátkodobých výpadkov na vývoj hospodárstva, čo je významnou výzvou pre univerzity, ktoré z dlhodobého pohľadu na trvalo udržateľný hospodársky rast Slovenska preberajú pozíciu „motorov“ pri formovanie cieľových kompetencií absolventov vysokých škôl pre potreby trhu práce.
Autor: Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD., Žilinská univerzita v Žiline
