BANSKÁ BYSTRICA. Na Slovensku je v súčasnosti 20 verejných, 3 štátne a  13 súkromných vysokých škôl. Nielen odborníci, ale aj laici si preto zákonite kladú otázku, či to na tak, počtom obyvateľov malú krajinu, nie je priveľa. Hlavne ak sa na túto skutočnosť pozeráme cez čísla o  nezamestnanosti. Môžeme tiež registrovať stúpajúci počet ľudí síce s  najvyšším vzdelaním, ktorí však dávajú svojim najbližším a krajine zbohom. Logické.

Keď nemajú šancu doma, sú jazykovo vybavení, čo je už u súčasných absolventov vysokých škôl absolútny štandard, niet čo riešiť. Internet má veľkú moc. Stačí napísať životopis, informácie o vzdelaní, zručnosti a  “odentrovať” zahraničným firmám. Mnohým sa takto podarilo preklikať k finančne atraktívnej práci, o akej by tu iba snívali. Tak ako programátorovi Jánovi, ktorý pracuje v počítačovej firme v Mníchove: “Neuvažoval som, že by som si hľadal prácu doma. Vedel som, že v Nemecku je o ľudí s mojim zameraním veľký záujem. Rozhodujúcim kritériom boli aj peniaze, kvalitu môjho vzdelania patrične ocenili. Asi som mal pri výbere školy dobrý nos.”

Škôl je veľa, študentov ubúda
Dobrý nos však pri rozhodovaní sa, nemajú všetci rovnaký. Súčasní maturanti si podajú dve - tri prihlášky s vedomím, že to hádam vyjde. A bol by v tom čert, aby sa nedostali aspoň na jednu univerzitu, keď ich máme spolu 36. Napriek tomu - faktom zostáva, že v ostatných rokoch počet vysokoškolákov klesá.

Napokon, potvrdila to aj Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), ktorá sa aj v minulom roku zaoberala hodnotením fakúlt vysokých škôl. Z jej zistení vyplynulo, že počet prihlásených študentov od roku 2007 každý rok postupne klesá, z takmer 85 tisíc na 60 tisíc. Vlani bola prvýkrát prekročená hranica, pri ktorej bol počet prihlásených uchádzačov nižší ako plánovaný počet prijatých. Všetko nasvedčuje tomu, že tento klesajúci trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Namieste je preto otázka či by úbytok, resp. zlúčenie našich vysokých škôl zvýšil ich kvalitu, a tým aj uplatniteľnosť na pracovnom trhu. Najskôr sme sa opýtali priamo poslucháčov univerzít. Študentka chémie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Jana: “Škôl je priveľa, a  podľa mňa na fakultách by malo vyučovať viac odborníkov. Kvalitu školy zvyšujú a imidž robia predovšetkým dobrí pedagógovia. Všetko je o  ľuďoch.” Poslucháč 2. stupňa inžinierskeho štúdia v programe environmentálne inžinierstvo Technickej univerzity vo Zvolene Jozef: “Ja sa na kvalitu vzdelania nesťažujem. Len som si neistý, či sa dá urobiť priama úmera – menej ale kvalitných škôl - rovná sa lepšia uplatniteľnosť na trhu práce. Na Slovensku asi nie.”

Martin z Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline: “Máme pedagógov, ktorí nám vedia všetko jednoducho a trpezlivo vysvetľovať, menej je tých, čo učiť akosi nevedia. Je mi jasné, že aspoň jedna univerzita by mala mať kredit zahraničných škôl. Aby sme tu mali Oxford či Cambridge na slovenský spôsob. Nato si však ešte určite počkáme.”

Rebríček tých naj
Agentúra ARRA hodnotila viac ako stovku fakúlt podľa ich kvality a  zoradila ich do rebríčka. Rozdelila ich do 11 skupín podľa odborov. Prvé miesto si vo svojich oblastiach udržali Fakulta chemickej a  potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach či Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Hlavných kritérií hodnotenia bolo 5: vzdelávanie - počet študentov a pedagógov, atraktivita štúdia, teda záujem o štúdium, a to aj zo strany zahraničných študentov, podiel nezamestnanosti absolventov za tri roky, veda a výskum, doktorandské štúdium a grantová úspešnosti. Zjednodušene možno povedať, že na vysokých školách prebieha boj o študenta. Konkurencia je veľká, maturanti si môžu vyberať. Vyhráva lepší, ktorý ponúka k samotnému štúdiu aj nejaké bonusy.

Projekt ponúka zaujímavú prax vo významných podnikoch
Zamestnávatelia preferujú absolventov s dostatočnou praxou. A to dobre vedia aj poslucháči vysokých škôl. Pre tých, ktorí si chcú teoretické vedomosti overiť na reálnom pracovisku, bude zaujímavý národný projekt z  rezortu školstva s názvom Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Hoci úspešne beží od minulého roku, stále ponúka vysokoškolákom množstvo voľných miest na prax z oblastí automobilového priemyslu, elektrotechniky, hutníctva, chémie, informačno-komunikačných technológií, odpadu a životného prostredia, strojárstva, dopravy, služieb či celulózo-papierenského sektora. Všetky potrebné informácie sú na webovej stránke www.vysokoskolacidopraxe.sk.

Do vzdelávania ide stále málo peňazí
Podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozpočet verejnej vysokej školy tvoria dotácie zo  štátneho rozpočtu, školné, poplatky spojené so štúdiom, výnosy z  ďalšieho vzdelávania, výnosy z majetku verejnej vysokej školy, výnosy z  duševného vlastníctva, z vlastných finančných fondov a iné. Pričom výnosmi vysokej školy môžu byť aj dotácie z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Vysoké školy si na svoj chod najmä vedecko-výskumnú činnosť môžu z banky zobrať aj úver. Tunajšie vysoké školy môžu tiež vykonávať aj podnikateľskú činnosť.

V Správe o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu z roku 2013 sa dočítame, že najviac podfinancované je v porovnaní s priemerom OECD vysokoškolské vzdelávanie. Napríklad v porovnaní s priemerom OECD dávame na jedného študenta vysokej školy až o 30% menej, a to aj po zohľadnení nášho nižšieho HDP na obyvateľa. V medzinárodnom porovnaní patria celkové verejné výdavky na vzdelávanie na Slovensku medzi najnižšie v  OECD. Platí to vo vyjadrení výdavkov ako ich podielu na HDP, ale aj v  ich vyjadrení ako podielu na celkových verejných výdavkoch. Výdavky Slovenska na vzdelávanie z verejných zdrojov boli v roku 2009 4,1% HDP, pričom priemer krajín V3 bol 4,9% HDP a priemer OECD 5,8% HDP.

Zlou správou je, že Slovensko nedobieha vyspelé krajiny. Keď sa pozrieme koľko finančných prostriedkov rozpísalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR verejným vysokým školám na tento rok, ide o  sumu 442 296 981 eur, čo je o 1 127 082 eur menej ako v roku 2013. V roku 2012 to bolo 441 424 063€, a v roku 2011 424 982 101 eur.

Študenti sú za zlučovanie škôl
Niektorí v tejto situácii volajú po zlúčení škôl, argumentujú tým, že univerzít je priveľa a tým rapídne klesá ich kvalita. Oponenti tejto myšlienky hovoria o tom, že si nevedia predstaviť ako by sa to malo realizovať – na základe akých kritérií by sa určovalo, ktorá škola nad ktorou „vyhrá“. Súčasní vysokoškoláci majú ale celkom jednoznačný názor. Jana z Technickej univerzity v Košiciach: „Osobne nemám nič proti zlučovaniu vysokých škôl. Slovensko je malá krajina na to, koľko univerzít máme, je to na škodu veci. Keby ich bolo o polovicu menej, bolo by aspoň viac peňazí na vedu a výskum. Privítala by som to.“ Študent architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Dušan sa s týmto názorom stotožňuje: „Jednoznačne s prípadným zlučovaním súhlasím. Nevidím na tom nič zlé. Keď sa pozrieme na súčasný stav vysokého školstva u nás, je jasné, že doterajší model nefunguje. Medzi mojimi kolegami panuje rovnaký názor. Radšej chceme menej, ale kvalitných univerzít, ako veľa a minimálny priestor na sebarealizáciu.“

Bude Trnava prvá?
Jedným z prvých miest, kde by k zlúčeniu vysokých škôl mohlo dôjsť je Trnava. Webový portál www.pluska.sk uviedol, že Trnavská univerzita a  Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa možno do konca roka 2015 spoja. Pritom o tomto kroku sa hovorí už dlhší čas. Komplikáciou bola vtedajšia nezhoda medzi tým, či pôjde o zlúčenie škôl ako rovnocenných subjektov, alebo absorpciu jednej vysokej školy druhou. Zdá sa, že i keď zlučovanie na prvý pohľad vyzerá ako výslovne dobrá vec, aj táto problematika má svoje mínusy a nedá sa urobiť zo dňa na deň. Čas a  predovšetkým demografický vývoj v nasledujúcich rokoch ukážu, koľko a  ktoré vysoké školy sa na trhu napokon udržia.