Kde pracujú absolventi vysokých škôl
Táto publikácia analyzuje, na akých pracovných miestach nachádzajú na trhu práce uplatnenie absolventi vysokých škôl krátko po získáni svojho vzdelania. Posudzuje situáciu z niekoľkých rôznych hľadísk.
Najskôr sa zaoberá situáciou na Slovensku – analyzuje, aké pracovné miesta sú obsadené čerstvými absolventmi (osobami, ktoré absolvovali za posledných 5 rokov) a kde naopak pracujú vysokoškoláci starší než 50 rokov, teda osoby, ktoré v nasledujúcích rokoch trh práce opustia a zamieria do dôchodku. Analýza pracovných miest je realizovaná z pohľadu kvalifikačnej náročnosti pracovných miest, štruktúry zamestnaných podľa skupín povolaní, podľa odvetví a tiež podľa odborov vzdelania zamestnaných osôb.
Ďalšia časť porovnáva situáciu vysokoškolských absolventov na Slovensku s absolventmi v ďalších krajinách EÚ. Nakoľko v medzinárodných údajoch nebola – na rozdiel od údajov pre Slovensko z Výberového zisťovania pracovných síl Slovenskej republiky (VZPS), k dispozícii informácia o roku, kedy absolvent získal svoje vzdelanie, je v tejto časti použitý mierne odlišný prístup. Za čerstvých absolventov sa považujú všetky osoby mladšie než 35 rokov. Pre takto definovanú skupinu ide o porovnanie kvalifikačnej náročnosti pracovných miest, ktoré sú týmito ľuďmi obsadené na Slovensku a v ostatných krajinách Európy.
V nasledujúcom texte sa často objavuje porovnanie náročnosti pracovných miest podľa metodológie, ktorá definuje Kvalifikačný profil pracovného miesta. Už od roku 2008 sa v rámci niekoľkých nadväzujúcich európskych projektov Forecasting skill demand and supply[1] vyvíja nový koncept kvalifikačných profilov (v angličtine OSP – Occupational Skills Profiles) ako ucelený a štandardizovaný spôsob, ako popísať požiadavky na konkrétne povolania (či skupinu povolaní, odvetví alebo aj celú ekonomiku). Takýto ukazovateľ (respektíve súbor ukazovateľov) má zahŕňať požiadavky nielen na vzdelanie, ale aj na iné kvalifikácie a znalosti, zručnosti a kvality osoby, ktorá by mala obsadiť dané pracovné miesto.
Výhodou Kvalifikačného profilu pracovných miest je to, že nie je vytváraný len na základe jedného národného zdroja, ale je definovaný na základe širokých medzinárodných (predovšetkým európskych a amerických) údajov a je preto použiteľný aj pre porovnanie Slovenska s inými krajinami Európy. Preto bol taktiež Kvalifikačný profil pracovných miest využitý rovnako pri analýzach uplatnenia absolventov slovenských vysokých škôl v Národnom projekte[2].
Kvalifikačný profil pracovných miest zahŕňa základné charakteristiky vyžadované pre danú prácu: požadovanú úroveň vzdelania a praxe (a tým aj zložitosť povolaní); požadovaný odbor vzdelania a kvalifikácie; ďalšie požiadavky povolaní, ako sú znalosti (Knowledge), zručnosti (Skills), kompetencie (Competence), osobné schopnosti, postoje a hodnoty (Occupational interest a Work values).
Celý článok nájdete tu.
[1]http://www.cedefop.europa.eu/en/events-and-projects/projects/forecasting-skill-demand-and-supply
[2]Centrum vedecko-technických informácií SR, Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, Aktivita 1.1, 2014
