Vo vyspelých krajinách sa prostredníctvom rozvojových projektov podporujú programy, ktorých cieľom je identifikácia potrieb pracovného trhu a posudzovanie korelácie ich potrieb s edukačnou sférou v oblasti kľúčových kompetencií pracovníkov, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo krajiny. Národný projekt ,,Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“, do ktorého sú zapojené slovenské univerzity a firmy rieši Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI). Rozvojový projekt operuje s finančným rozpočtom 17 miliónov EUR z Európskeho sociálneho fondu, operačný program “Vzdelávanie”, prioritná os ”Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy”. Projekt v rokoch 2013-2015 plní principiálne ciele zamerané na podporu zvýšenia kvality vysokoškolského vzdelávania.
 
Prepojenie vysokých škôl s produkčnou sférou
Vzťah medzi absolventom a zamestnávateľom sa vytvára cieľavedome už počas vysokoškolského štúdia. Prispôsobenie vysokoškolského vzdelávania reálnym potrebám vedomostnej spoločnosti je založená na vytvorení systému trvalo udržateľného prepojenia vysokých škôl s produkčnou sférou. Synergia transformácie produkčnej sféry a edukačnej sféry – korelácia potrieb trhu práce so študijným programom na univezitách je jedným zo základných predpokladov dobre spravovanej spoločnosti. Rozvoj vedomostnej spoločnosti je potenciálom, ktorý má za cieľ posúvať Slovensko zo súčasného stavu “vyrobené na Slovensku” do pozície “vyvinuté na Slovensku”. Inovácie nie sú “vyhradené” len pre niektoré krajiny či regióny, je to otvorený priestor pre tvorivosť, aktivitu a  technologickú podporu ako zložiek, ktoré sú schopné s efektívnou vzdelávacou sférou vyniesť firmu a dokonca aj hospodárstvo celej krajiny na čelo niektorej z oblastí medzinárodného trhového priestoru.
 
Podpora perspektívnych inovatívnych programov pre rozvoj vedomostnej spoločnosti
Hlavné ciele projektu sú zamerané na účinné prepojenie slovenských vysokých škôl s praxou a na transformáciu vzdelávania, ktorá vychádza z  reálnych potrieb spoločenskej a hospodárskej sféry.
Projekt “Motory” sa v kontexte rozvoja vedomostnej spoločnosti zameriava na reštrukturalizácia trhu práce, pričom hnacou silou je transformácia študijných programov pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti tak, aby boli vysoké školy schopné napĺňať národné a aj globálne výzvy, formulovať východiská, definovať krátkodobé aj dlhodobé ciele, zabezpečovať a využívať efektívne didaktické a technologické nástroje, stanoviť objektívne kritériá na posudzovanie výsledkov internej aj externej úspešnosti a rešpektovať závery a odporúčania pre  hodnotenie. Kultúra edukačného prostredia sa transformuje na potreby vedomostnej spoločnosti z aktuálnej kultúry “reprodukcie s garantovanými výsledkami” aj tým, že študent vie posúdiť dopady úspešného riešenia, ako aj príčiny neúspechu a chýb, či nesúlad medzi tým, čo “hovorí teória” a “dosiahnuté reálne výsledky”, alebo nezhoda medzi predpokladmi a skutočnosťou. Skúsenosti študenta z tejto procedúry vytvárajú podmienky, príležitosti a perspektívu pre inovácie produktov a metodiky vývoja v budúcich aktivitách absolventa vysokej školy v permanentne sa meniacej produkčnej a spoločenskej sfére. Podstatou rozvoja vedomostnej spoločnosti sú inovácie produktov a služieb s vyššou pridanou hodnotou založené na využívaní vedomostí, pričom by mali byť do procesu transformácie edukačnej sféry zahrnuté rôznorodé zdroje vedomostí aj tým, že sa bude podporovať rozvoj perspektívnych študijných odborov na  vysokých školách.
 
Racionálna štruktúra študijných programov pre potreby trhu práce
Nie je možné prehliadať aj prebiehajúce a budúce demografické zmeny, či sa to dotýka počtu obyvateľov, vekovej štruktúry, vzdelanostnej úrovne, ako aj štruktúry zamestnaní na pracovnom trhu. Transformácia aktuálnej industriálnej spoločnosti na vedomostnú spoločnosť prináša okrem výziev aj isté riziká, napríklad aj tým, že zvyšovaním počtu absolventov vysokých škôl nastáva “pretlak” počtu absolventov niektorých študijných odborov a niektoré profesie na trhu práce chýbajú. Rovnako významné zmeny nastávajú v správaní obyvateľstva k vnímaniu zdravia a potreby “dobrého pocitu”, čo môže byť výzvou pre formovanie nových profesií v  oblasti produkovania prvkov zdravej výživy, obchodu a sociálnych služieb. Študijné programy s vysokým potenciálom by mali formovať kvalitných absolventov pre produkčnú sféru s najvýraznejším prínosom pre  tvorbu HDP.
 
Kompetencie absolventa vysokej školy zamerané na reálne inovácie
Rozvoj kompetencií absolventov vysokých škôl pre potreby trhu práce 21.storočia ako jeden zo zámerov zahrnutých do priorít v národnom projekte vychádza z predpokladu, že väčšina terajších pracovných miest na trhu práce a budúci rast pracovných miest v krajinách OECD, teda aj na Slovensku sa bude rozvíjať v pracovných pozíciách, kde sa bude vyžadovať vyšší stupeň kľúčových kompetencií. S postupujúcou globalizáciu spoločenského a produkčného prostredia sa očakáva nárast významu formovania uplatniteľných kompetencií absolventa vysokej školy najmä v oblasti inovácií. Inovačný proces ponúka firmám nové riešenia, ktoré môžu prinášať nebývalé hodnoty pre veľký počet spotrebiteľov. Inovácie sú charakteristické tým, že ponúkajú viac, než spotrebitelia očakávajú a poskytujú pre zlepšenie života nové produkty a služby, bez ktorých si ľudia nevedia život predstaviť. Je potrebné zdôrazniť, že aj v  kritériách na posudzovanie inovatívnych projektov uchádzajúcich sa o  podporu z finančných prostriedkov EU v programe HORIZON 2020 má najväčšiu váhu priamy dopad produktu na spoločenskú sféru. Firmy aktívne a úspešné na trhu práce si pre zachovanie trvalo udržateľného rozvoja uvedomujú principiálny prínos inovácií, pričom sa zameriavajú hlavne na  potreby zákazníka. Komunikácia produkčnej sféry so spotrebiteľom k posúdeniu významu inovácií sa koncentruje na synergiu nového produktu, služby a spôsobu jeho doručovania spotrebiteľovi a vychádza z odpovedí na základné otázky:

Dôsledky prínosu inovácií zameraných na vyššiu pridanú hodnotu v  procese formovania podmienok rozvoja vedomostnej spoločnosti pre  vzdelávaciu sféru je aj v tejto súvislosti zrejmý. Študenti by sa mali formovať tak, aby boli “povzbudzovaní” aktívne myslieť a konať za hranicami tradičných a akademických informácií, poznatkov a zručností štandardne dostupných v obsahu vzdelávania prostredníctvom vlastných formulovaných nápadov s riešeniami problémov reálnej spoločenskej a  produkčnej sféry, ako to ponúkajú napríklad koncepcie problémového a  projektovo orientovaného vzdelávania. Študenti si v kontexte poznania aktuálneho stavu produktu definujú nové ponuky riešenia a tvorivo a  aktívne si formujú vlastné kľúčové kompetencie. Získavajú takto prvé vlastné skúsenosti z celého reťazca procedúry inovácie – od generovania nápadov až po ich transformáciu na reálny produkt. Väčšina inovácií, zvlášť tých úspešných je výsledkom vedomého a sústavného úsilia, cieľavedomého hľadania príležitostí pre reálne uplatnenie inovácie, čo je základom pre úspech produktu na trhu. Zámerom projektu “Motory” je, aby sa študent už počas štúdia na vysokej škole prostredníctvom obsahu vzdelávania vychádzajúceho z reálnych potrieb spoločenskej a produkčnej sféry formoval v prostredí, ktoré je charakteristické koreláciou potrieb trhu práce a študijného programu na univerzite.
 
Projekt “Motory” vníma absolventa ako osobnosť
Je nespochybniteľné, že piliermi rozvoja vedomostnej spoločnosti sú ľudia. V tejto súvislosti je potrebné formulovať zámer projektu ,,Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ zacielený na  absolventa, ktorého formuje nová kultúra edukačného prostredie. K charakteristickým znakom absolventa vysokej školy ako osobnosti so  schopnosťami formovať spoločenskú a produkčnú sféru pre trvalo udržateľný rozvoj patrí okrem súboru profesijných vedomostí a  praktických zručností aj súbor osobných vlastností. Perspektívou riešenia projektu vo finálnej aktivite v podporovaných študijných programoch je to, aby sa prostredníctvom nových foriem, metód, technológií a previazanosťou cieľových kompetencií na riešenie reálnych projektov z produkčnej sféry v absolventovi vysokej školy formoval najmä pozitívny postoj k zvolenej profesii, vôľa a vytrvalosť v rozvíjaní nových kompetencií, schopnosť reagovať na globálne výzvy a aktívne využívať príležitosti na ich uskutočňovanie. Rovnako je cieľová požiadavka projektu na osobnosť absolventa z portfólia kompetencií zameraná na to, aby sa prostredníctvom riešenia problémov a projektov počas vysokoškolského štúdia naučil vnímať riziká nových riešení, rozvíjať spôsobilosť adaptovať sa na nové technologické, produkčné a  spoločenské prostredie a na cieľavedomé využívanie tvorivosti s  motiváciou realizovať najlepšie riešenia.


Autor: Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD., Žilinská univerzita v Žiline