Miesto tacitných znalostí vo vysokoškolskom vzdelávaní: príležitosti pre slovenské univerzity
Slovenský vzdelávací systém má vážny problém. Posledné výsledky v medzinárodných rankingoch univerzít jasne indikujú veľké zaostávanie Slovenska za ostatnými krajinami. Žiadna zo slovenských univerzít sa neumiestnila medzi najlepšími 400 univerzitami v rankingu Times Higher Education World University Rankings 2015-16. V aktuálnom celosvetovom rankingu univerzít QS Worldwide University Rankings sa Univerzita Komenského v Bratislave umiestnila na 651. mieste. Centrum pre ranking svetových univerzít (Center for World University Rankings) uvádza len jednu slovenskú univerzitu v rámci prvej tisícky (opäť Univerzitu Komenského v Bratislave na 685. mieste). V šanghajskom akademickom rankingu svetových univerzít (Shanghai Academic Ranking of World Universities) sa žiadna zo slovenských škôl nedostala medzi prvých 500.
Hoci rankingy vychádzajú z odlišných kritérií, nie je dôležité, ako prebiehalo meranie, slovenským univerzitám sa na celosvetovej úrovni nedarí. Štúdia Aleny Bušíkovej (2013) Vyššie vzdelávanie, ľudský kapitál a znalostná ekonomika: význam a meranie kvality vzdelania (Higher Education, Human Capital and the Knowledge Economy: Significance and Measurement of Educational Quality) je neoceniteľným zdrojom pri posudzovaní celkovej kvality terciárneho vzdelávania na Slovensku. Vo svojej štúdii sa zaoberá rôznymi medzinárodne uznávanými univerzitnými rankingami (napr. Akademický ranking svetových univerzít /Academic Ranking of World Universities [ARWU] a rankingom /Times Higher Education [THE] rankings) ako aj kritériami Slovenskej akreditačnej komisie. Jedna jej verifikovaná hypotéza tvrdí, že aj napriek uvádzaným číselným údajom, ktoré svedčia o stabilnom náraste v počtoch post-sekundárnych absolventov, „nárast v terciárnom vzdelaní nebol sprevádzaný rastom kvality vzdelávania na Slovensku” (s. 79).
Na negatívne tendencie v profilovaní vysokého školstva reaguje aj Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, realizovaný Centrom vedecko-technických informácií SR (CVTI SR, NP ITMS 26110230120). Vychádza zo skutočnosti, že terciárne vzdelávanie nezodpovedá potrebám trhu práce, a to ani v štruktúre – v počte a v odborovom zameraní absolventov, ktorí vysoké školy opúšťajú, ani v kvalite – v profilovaných kompetenciách požadovaných budúcimi zamestnávateľmi študentov.
Celý článok nájdete tu.
