Späť

Moderné prístupy k modelovaniu trhu práce z pohľadu rodových regionálnych mzdových rozdielov u vysokoškolských absolventov za roky 2013 a 2014

/Veľa štúdií skúmalo rozšírený fenomén rodovej nerovnosti v príjmoch, kde za počiatočnú štúdiu môžeme považovať článok Beckera (1957) a Mincer (1958), ktorí tvrdia, že rodová nerovnosť v príjmoch je spôsobená hlavne dvoma faktormi :

1. rozdiel v produktivite práce medzi mužmi a ženami,
2. trhová diskriminácia žien z pohľadu zamestnávateľa, zamestnanca a zákazníka

Autori ako Bergmann (1974), Bielby a Baron (1986) a Meng (2004) poukazujú neskôr na fakt, že segregácia žien a mužov v zamestnaniach, priemyselných odvetviach, podnikoch a pracovných miestach významne prispieva k mzdovej rodovej nerovnosti.

Blau a Kahn vo svojich výskumoch z rokov 1992, 1996 a 1997 ukázali, že od roku 1970 sa rodová nerovnosť v mzdách vo väčšine vyspelých štátov zužuje. Najväčší pokles bol zaznamenaný v posledných 30-tych rokoch, čo ukázali Even a Macpherson (1993) a Leonard (1996) na príklade USA (dáta z rokov 1980-tych), Blundell et al. (2007) na príklade Veľkej Británie (vzorka dát z rokov 1978-2000), Flabbi (1997) uvádza pozorovateľný pokles z 30% na menej ako 20% rozdielu medzi príjmami mužov a žien v Taliansku počas obdobia od roku 1977 až 1995, Jolliffe a Campos (2005) na príklade Maďarska zistili, že medzera medzi príjmami oboch pohlaví klesla z 31% na 19% medzi rokmi 1986 a 1998. Fitzenberger a Wunderlich (2002) zistili, že mzdová rodová nerovnosť sa významne zúžila v rokoch 1975 až 1995 hlavne u skupín s nízkymi príjmami.

Prechod z vysokej školy do povolania je ťažký a mätúci pre väčšinu absolventov. To, čo sa očakávalo od nich vo vzdelávacom prostredí sa nástupom do práce zmení náhle. Ako študenti boli skôr naučení konať po svojom, kým v práci sa tento systém rapídne zmení a musia napríklad oznamovať výsledky práce nadriadenému, koordinovať ich úlohy s ostatnými zametsnancami na rovnakom oddelení alebo iných, a podobne. Na vysokej škole študenti pôsobili v uzavretom prostredí svojej skupiny (ročník, študijná skupina a podobne), ktoré boli do určitej miery homogénne z pohľadu veku, skúseností a vzdelania a tieto skupiny tvorili určitý vankúš bezpečnej komunikácie s inými spolužiakmi. Kdežto v práci sa stretnú so širokou paletou spolupracovníkov, ktorí sú heterogénny v parametroch ako je vek, vzdelanie, v pracovnej náplni a podobne, čím strácajú určitý pocit bezpečia v porovnaní so školou. Nastúpenie do novej práce po 16-tich (bakalár) až 18-tich rokoch (inžinier, magister) formálne strávených vo vzdelávacom prostredí je čerstvá absolventská pracovná sila charakteristická svojim entuziazmom, nadšením a určitej obavy s popasovaním sa zmeny a nových výziev. Ak zametsnávatelia dokážu odhaliť a eliminovať ťažkosti s prechodom absolventa do nového pracovného prostredia pomôže to významne znížiť možné zlé výsledky absolventa v práci spôsobené týmto prechodom (Graham & McKenzie, 1995).

Celý článok nájdete tu.

 


http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/ http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/
Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti

ITMS 26110230120
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Informácie
Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie. Jeho súčasťou je špecializovaná vedecká knižnica Slovenskej republiky. Koordinuje činnosť a zabezpečuje prevádzku interdisciplinárnych výskumno-vývojových centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie.