Knihy ako prežiť skvelý život, byť úspešným podnikateľom či človekom, ktorému sa plnia sny, sa stávajú čoraz populárnejšími.
 
Mnohí urputne hľadajú návod na šťastie v osobnej ale i pracovnej oblasti. Motivácia je skrátka v kurze. Svoje o tom vedia určite aj v  školách. A to rovnako na strane študentov, ako i na strane pedagógov. O to viac to platí na univerzitnej pôde. Tam je vzťah učiteľ vs. študent obohatený o zásadný faktor, ktorým je spolupráca. Prednášajúci už nie je iba autoritou, ktorú treba len počúvať, ale kolegom, s ktorým sa dá diskutovať. Učitelia neskrývajú svoje želanie mať aktívnejších študentov, ktorí by hodinu takpovediac spoluvytvárali. Študenti naopak, túžia po pedagógoch, ktorí okrem siahodlhej teórie ponúknu aj niečo viac. Aká je však realita na slovenských vysokých školách? Čo motivuje študentov a pedagógov aby na sebe pracovali? Odpovede sme zisťovali na  našich univerzitách.
 
Študenti a učitelia
 
Druháčka politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v  Trenčíne Petra je presvedčená, že pedagógovia by mali učivo podávať atraktívnejšou formou: "Bohužiaľ, na našej škole je stále 80 percent ľudí, ktorí na učenie nemajú bunky alebo chuť. A tak potom aj hodiny vyzerajú. Sú nudné, plné informácií, ktoré nepotrebujeme a bez trošky humoru. Myslím, že významnú zmenu v tomto nelichotivom jave by priniesol už len väčší záujem zo strany prednášajúcich." Jej slová potvrdzuje aj študent Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v odbore história Miroslav: "Naši pedagógovia sa síce snažia, ale nevedia nás zaujať. Aj tých pár, ktorí sa zapájali do prednášok, to po čase prestalo baviť. Ostatní ich totiž vnímali ako bifľošov, a to potom dosť negatívne pocítili." Učitelia, majú na celú vec, prirodzene opačný názor. Tými, ktorí sú z roka na rok pasívnejší, sú podľa nich práve študenti. "Učím už vyše 20 rokov. Posledné roky mi jasne ukázali, že mnohí študenti sú na univerzite výhradne kvôli titulu. Prednášky často doslova pretrpia a  prespia. Hoci sa snažím, aby som látku podal čo najjednoduchšie, nevidím z ich strany veľký záujem. Jednou z príčin prečo to tak je, je podľa mňa priveľký počet študentov. Je zrejmé, že školy sa bijú o každého, čím sa kvalita výučby radikálne znižuje. V preplnenej miestnosti, žiaľ, ťažko vznikne priaznivá študijná atmosféra," uviedol vysokoškolský pedagóg Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ján. Prednášajúca z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Mária, vidí najväčšiu prekážku vo výbere samotnej univerzity. Študenti by podľa jej slov mali byť uvážliví už na strednej škole. "Situácia sa oproti minulosti výrazne zmenila. Aj keď sú humanitné odbory stále populárne, mladým by som jednoznačne odporučila technické smery. Prax priamo počas štúdia a dopyt trhu po technicky vybavených absolventoch je obrovskou výhodou."
 
Zmena je tu
 
Práve prepojenie štúdia s praxou je jedným z cieľov národného projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Ako uvádza webová stránka www.vysokoskolacidopraxe.sk dôležitým výstupom projektu je najmä skvalitnenie vysokoškolského vzdelávania, ako aj podpora inovatívnych foriem vzdelávania pre potreby požiadaviek trhu práce vo  vybraných perspektívnych študijných programoch. Poslucháči univerzít si môžu vybrať z 300 ponúk dlhodobých praxí v rôznych firmách. Okrem toho študentom umožňujú aj krátke exkurzie do podnikov, kde sa prirodzene zoznámia s prostredím a získajú dôležité skúsenosti a kontakty. S motiváciou by sa však malo začať priamo na školách. Tak to aspoň vyšlo z  nášho malého prieskumu. Doktorand Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Marián sa o to pokúša už druhý rok: "Keďže som v podstate rovesníkom mojich študentov, bolo pre mňa ťažšie získať si ich rešpekt. Preto som sa snažil na každú prednášku pripraviť niečo originálne a  nové, aby sa mi to podarilo. Dobre si pamätám svoje študentské časy, ako ma niektoré prednášky nebavili. Skúsil som rozanalyzovať prečo, a  vyvarovať sa tomu v mojej práci. Keď urobím chybu ospravedlním sa a  zasmejem sa na tom. Nesnažím sa tváriť, že viem všetko a študenti na to reagujú svojim úprimným záujmom, čo ma veľmi teší." Mariánova kolegyňa Eva víta i pomoc starších kolegov: "Predtým ako som sa mala postaviť pred katedru, išla som sa poradiť so skúsenejšími na našej fakulte. Dali mi pár cenných rád, bez ktorých by boli moje začiatky určite zložitejšie. Veľmi sa mi osvedčili rôzne hry na začiatku prednášky. Študentov to stmelí, naladí a prelomí ľady. Oveľa ľahšie potom príjmu aj ťažšie učivo." Študentka informatiky Viktória zdôrazňuje, že s  motiváciou by mal v prvom rade začať každý sám od seba: "Áno, je ľahšie povedať, že je to vina pedagógov. Ale pokiaľ sa študent nezamyslí, že iba on má v rukách svoju budúcnosť, ani ten najlepší prednášajúci mu veľa nedá. Mňa napríklad správne motivujú aj moji spolužiaci. Ja jednoducho nemôžem poľaviť, sú to ľudia, ktorí vzdelanie berú vážne," dodáva. Zjednodušene teda môžeme konštatovať, že vonkajšia motivácia sa častejšie spája so slovíčkom "MAŤ" (mať dobrý plat, mať lepšie podmienky, mať pekný dom, auto) a vnútorná so slovíčkom "BYŤ" (byť úspešný v škole, byť dobrý odborník, byť aktívny).
 
Prím hrá uplatniteľnosť
 
Nič neplatí paušálne a potvrdzuje to aj naša anketa. Iste je medzi študentmi dosť takých, ktorí školu berú ako jednu z možností vyhnúť sa úradu práce a predĺžiť si študentský život. V každom prípade je aj veľa takých, ktorí si potrebu kvalitného vzdelania uvedomujú a už od prvého ročníka pracujú na tom, aby raz nemuseli rozmýšľať o tom, do ktorého fast foodu poslať žiadosť, aby sa uživili. Nie je žiadnou novinkou, že pracovný trh dnes potrebuje najmä absolventov technických odborov. Z tohto dôvodu by stredoškoláci aj vysokoškoláci mali byť obozretnejší pri voľbe školy. A zamerať sa práve na tie, ktoré majú najvyššiu uplatniteľnosť. Vyzerá to tak, že mladí berú tento aspekt do úvahy čoraz viac. Kým predtým sa im rátal diplom z akejkoľvek univerzity, teraz sa snažia myslieť pár krokov dopredu: "Som síce len druhák na Žilinskej univerzite, ale už teraz sa obzerám po vhodnej práci. Určite nechcem po skončení školy rozšíriť rady nezamestnaných, chcem zostať na Slovensku a  začať si budovať rodinný život. Aj môj študijný program - digitálne technológie - som si vyberal podľa tohto kľúča. Už teraz viem, že som urobil dobre," vysvetlil Ján.
 
Konkurencia nespí
 
Vyzerá to tak, že atmosféra sa medzi študentmi pomaly mení. Rozhodne tomu napomáha lepšia informovanosť najmä o nepriaznivých podmienkach a  problémoch, ktoré momentálne na pracovnom trhu rezonujú. Po príklady netreba chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť koľko slovenských žien musí každý mesiac opúšťať svoje domovy aby sa v Nemecku, Švajčiarsku alebo Rakúsku starali o seniorov. Konkurencia medzi uchádzačmi je veľká, počet voľných pracovných miest malý. Len dobre pripravený absolvent sa dokáže s ľahkosťou vyrovnať s prechodom zo školského do pracovného sveta. Neustále rozvíjajúca sa technika si vyžaduje fundovaných odborníkov, ktorí majú okrem kvalitného teoretického vzdelania, schopnosť kriticky myslieť, byť pružní, ochotní neustále sa vzdelávať, ale predovšetkým mať dostatočnú prax v danom odbore. A aby boli na pracovných pohovoroch úspešní, mali by začať pracovať ešte kým sú na vysokej škole. Každá skúsenosť s praxou je devízou, ktorou môžu predbehnúť svojich prípadných konkurentov. V konečnom dôsledku im pomôže vybudovať sebavedomie a  balík zručností, s ktorým dokážu úspešne zabodovať na viacerých pracovných pohovoroch. A toto by mala byť tá pravá motivácia pre každého vysokoškoláka.
 

Autor: Zuzana Karásková
Prevzaté z: MY Horehronie č. 30, str. 16