Späť

Nepočúvajte rodičov a nehľaďte na imidž pri výbere školy

Nekvalitné školy na Slovensku sú odtrhnuté od reality. Ako sa potom mladí ľudia majú pripraviť pre pracovný trh? Na otázky Aktuality.sk odpovedá šéf personálno-poradenskej spoločnosti McRoy Ľuboš Sirota.

Pred pár dňami sme priniesli reportáž z veľtrhu práce, kde sme zistili, ako sú mladí ľudia na Slovensku nepripravení pre pracovný trh. Hlavným dôvodom sú nekvalitné školy, ktoré sú odtrhnuté od reality. V týchto dňoch sa študenti rozhodujú, kde budú pokračovať vo svojom vzdelávaní.

O tom ako si vybrať správnu školu, na čo si dať pozor pri rozhodovaní o  ďalšom vzdelávaní a uchádzači ktorých fakúlt majú veľkú šancu sa bez problémov dobre zamestnať sme sa rozprávali so šéfom personálno-poradenskej spoločnosti McRoy Ľubošom Sirotom.

Ktoré fakulty na Slovensku majú dobré meno medzi zamestnávateľmi a ich absolventi nemajú problém s nájdením si práce?

Asi najrelevantnejší rebríček už niekoľko rokov po sebe zostavuje Profesia a výrazné zmeny sa v ňom nedejú. Dlhodobo vedie IT, elektrotechnika, matematika a ekonomika.

V prvej trojke je Fakulta informatiky a informačných technológií (Slovenská technická univerzita), Fakulta elektrotechniky a informatiky (Slovenská technická univerzita) a Fakulta riadenia a informatiky (Žilinská univerzita).

Čo by ste odporučili študentovi, ktorý sa práve rozhoduje na akú univerzitu sa prihlásiť? 

Nerozhodovať sa podľa „imidžu a prestíže“ danej školy, keďže tá často nevedie k dobre platenému zamestnaniu, prípadne k zamestnaniu vôbec. Dlhodobo je na trhu prebytok absolventov odborov typu filozofia, pedagogika, kulturológia, sociálna práca a podobne, ktorí často končia na pozíciách, na akých vysokú školu vôbec netreba.

Nástupný plat absolventa kulturológie tak nemusí dosiahnuť ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve, absolvent IT odboru môže zarobiť 1000 až 1500 eur podľa jeho špecializácie. Zistiť si, ktoré školy sú žiadané a ich absolventi zarábajú nadpriemerne, pritom nie je žiaden problém.

Zamestnávatelia sa tým netaja a médiá o tom informujú priebežne. Rovnako by som odporúčal ešte pred hlásením sa na školu, ísť sa na ňu pozrieť. No študenti sa často rozhodujú na základe úplne iných kritérií.

Podľa čoho sa najčastejšie rozhodujú študenti?

Nedávno sme robili prieskum na najkvalitnejších a najhorších fakultách podľa rebríčka ARRA. Vyšlo nám, že študenti si v prípade zle hodnotených fakúlt vyberali hlavne podľa blízkosti školy k bydlisku. Tento dôvod uviedlo viac ako 50 percent respondentov.

Ďalšími dôvodmi boli napríklad – ísť ďaleko od rodičov, ľahké prijímačky či štúdium alebo odporúčanie od rodičov.

Len necelých 40 percent študentov si vybralo tieto fakulty kvôli kvalite vzdelania. V prípade úspešných fakúlt až 65 percent mladých ľudí sa rozhodovalo na základe kvality.

Na základe akých kritérií by sa mali mladí ľudia rozhodovať, na ktorú vysokú školu sa prihlásia, keď si chcú nájsť dobrú prácu?

Jednoznačne podľa dopytu na trhu práce. Úplne jednoducho - stačí si otvoriť rôzne pracovné portály a tam človek uvidí, o ktoré profesie je momentálne záujem zo strany zamestnávateľov.

A nemôže sa stať, že za tých päť rokov štúdia by sa nejakým spôsobom zmenili požiadavky zamestnávateľov a nakoniec nebude mať mladý človek možnosť sa uplatniť, aj keď predtým bol dopyt?

To určite nie. Za takýto čas určite nenastanú výrazné zmeny na trhu práce. Neodporúčam preto sa riadiť podľa rodičov alebo imidžu školy. To sa však momentálne nedeje, keďže študentov humanitných smerov je vyše raz toľko než študentov technických smerov.

Dopyt zamestnávateľov je pritom opačný. Navyše, stredoškolské vzdelanie typu zvárač, operátor a programátor CNC stroja, CNC sústružník či frézar sa môže oplatiť viac než mnohé vysokoškolské humanitné smery, ktoré som už spomínal.

Ťažko sa v tomto smere ale oponuje rodičovi, ktorý si želá niečo iné. Čo s tým?

V tomto smere by mal štát, teda ministerstvo školstva, robiť nejakú kampaň a osvetu, aby sa aj rodičia uvedomili. Nikdy viac neplatilo staré známe „remeslo má zlaté dno“ ako v súčasnosti.

Tvrdíte, že niektorí stredoškoláci majú lepšie uplatnenie ako vysokoškoláci humanitných smerov. Prečo potom chce EÚ od Slovenska, aby malo ešte väčší podiel univerzitne vzdelaných ľudí? 

Niektoré politiky únie sú nezmyselné a toto je jedna z nich. Slovenský pracovný trh nepotrebuje mať viac vysokoškolákov. Ďalším príkladom je politika zamestnávania mladých, kde im štát má garantovať prácu.

Tým však neriešime príčiny ale až dôsledky problému. Stále na Slovensku budú nezmyselné školy, ktoré budú produkovať nepoužiteľných študentov a  neprispôsobia sa požiadavkám trhu.

Okrem technických škôl sú aj iné fakulty, ktoré dokážu dobre pripraviť svojich študentov na trh práce?

Podľa dopytu zamestnávateľov sú to predovšetkým ekonomické, aj keď tu je nutnosť zaškoľovania absolventov.

Firmy pri vyberaní nových zamestnancov požadujú aj prax. Akým spôsobom by ju mali ľudia získať?

V tomto smere sú dva prístupy. V prvom firmy samy vyhľadávajú spoluprácu so školami a dávajú možnosť šikovným študentom, aby získali nejakú prax u nich. Potom majú veľkú šancu, že sa v týchto spoločnostiach aj zamestnajú.

V druhom prístupe si sami mladí ľudia musia aktívne hľadať možnosti získania praxe. V prípade absolventov sú to najmä brigády počas štúdia. Ako relevantné berú zamestnávatelia predovšetkým tie, ktoré súvisia s oblasťou, ktorú mladý človek študuje a v ktorej sa chce zamestnať.

Pre študenta marketingu brigáda typu výkopové práce či dokladanie tovaru v hypermarkete relevantná nebude, ak sa zaujíma napríklad o pozíciu junior copywritera. Preto by som odporúčal pri hľadaní praxe uprednostňovať príležitosť na získanie reálnych poznatkov pred krátkodobým zárobkom.

Čo by mal urobiť človek, ktorý si po skončení školy ešte stále nenašiel prácu? 

Mal by sa zamyslieť nad tým, či si skutočne hľadá pozíciu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Dôležité sú aj platové požiadavky, vystupovanie na  pohovore a podobne.

Ak si hľadá prácu v sektore, kde dopyt po práci výrazne presahuje ponuku zo strany zamestnávateľov, mal by sa poobzerať po inom segmente.

Trh nemôže absorbovať všetkých pedagógov, filozofov, sociálnych pracovníkov či kulturológov, ktorých školy každoročne vyprodukujú.

Dá sa povedať, aká je hraničná doba na to, aby si človek uvedomil, že musí zmeniť svoje zameranie a prístup, nakoľko doteraz nenašiel zamestnanie?

Rok je dostatočne dlhá doba na to, aby človek začal hľadať iné uplatnenie. Buď sa rekvalifikuje, alebo začne študovať niečo iné.

Čo by mal štát urobiť pre to, aby školstvo na Slovensku lepšie pripravovalo žiakov na reálny život?

Mal by sa zamerať predovšetkým na zmeny vo financovaní, podporované by mali byť zamestnávateľmi požadované odbory, a motiváciu študentov. A to od rôznych foriem osvety, štipendií až po riešenie každodenných problémov študentov typu ubytovanie a podobne.

Rovnako tak by mohli byť zamestnávatelia motivovaní, aby investovali do  odborných škôl. A samozrejme, štát by mal urobiť poriadok s  nepotrebnými a zbytočnými školami. 


Autor článku: Martin Odkladal,

prevzaté z http://www.aktuality.sk/clanok/248673/nepocuvajte-rodicov-a-nehladte-na-imidz-pri-vybere-skoly/


http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/ http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/
Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti

ITMS 26110230120
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Informácie
Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie. Jeho súčasťou je špecializovaná vedecká knižnica Slovenskej republiky. Koordinuje činnosť a zabezpečuje prevádzku interdisciplinárnych výskumno-vývojových centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie.