Snažiť by sa mal absolvent aj zamestnávateľ

Viac ako tretina mladých ľudí do 25 rokov bola ku koncu roka 2013 na Slovensku bez práce. Podľa údajov Eurostatu sa síce počet nezamestnaných oproti roku 2012 znížil o 2,7 percentu­álneho bodu, ale tento údaj sa takmer zhodoval s rokom 2009. Nešlo iba o nedostatok praxe po skončení školy, ale k nelichotivým číslam prispela aj hospodárska kríza. Pred ňou bola totiž podľa zverejnených údajov nezamestnaná len zhruba pätina mladých, teda okolo 19 %. Májové čísla z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR hovoria, že na Slovensku máme približne 345-tisíc evidovaných uchádzačov o prácu. Z nich tvoria takmer 25-tisíc absolventi stredných a vysokých škôl. Spolu s tými, ktorí v máji ukončili akademický rok 2013/2014, tak na úrade práce skončilo viac ako 18-tisíc vysokoškolákov.

Nájsť si prácu po skončení štúdia vôbec nie je jednoduché. Štatistiky z ústredia práce hovoria o tom, že najmenej sa darí absolventom, ktorí študujú ekonomické, právne, politické, filologické a pedagogické vedy, ďalej publicistiku, knihovníctvo, vedecké informácie, bezpečnostné služby či poľnohospodársko-lesnícke vedy. Takmer tri štvrtiny z nich si musí na zamestnanie počkať v priemere od 7 do 9 mesiacov, len 12 % evidovaných uchádzačov pochodí lepšie a prácu si nájde v priebehu 3 mesiacov. Zamestnávatelia to zdôvodňujú aj tým, že absolventi síce majú vysokoškolské vzdelanie, ale nie sú dostatočne prepojení s praxou. Navyše ich nároky odrážajú vysoký dopyt po práci, preto sú ich očakávania mnohokrát kvalitatívne nastavené vyššie. Sen o ideálnom zamestnaní sa tak pomaly rozplýva a absolvent často zoberie aj miesto vo  firme, ktoré nezodpovedá jeho vzdelaniu a už vôbec nie jeho predstavám.

Pýtali sme sa študentov

Či sú štatistiky pravdivé sme chceli vedieť priamo od zainteresovaných. Urobili sme si preto medzi absolventmi rôznych odborov na viacerých slovenských univerzitách menší prieskum. V dotazníkoch sme sa pýtali, aké majú skúsenosti pri hľadaní si zamestnania, ako dlho im trvalo nájsť si prácu, čo od nich zamestnávateľ vyžadoval a ako sú so svojou pracovnou pozíciou spokojní. 25-ročná Mirka, absolventka Ekonomickej fakulty na Technickej univerzite v Košiciach, je so svojou terajšou situáciou nadmieru spokojná, hoci zo začiatku mala aj problémy: „Som rodená Košičanka a chcela som preto po skončení štúdia zostať doma a  nájsť si prácu tu. Po troch mesiacoch márneho snaženia som to nakoniec vzdala a životopis som si poslala aj do Bratislavy. Tu sa mi pošťastilo a  hneď na druhom pohovore som si našla zamestnanie.“ Sama priznala, že doma mala problém s nedostatkom pracovných príležitostí. A ak sa aj pozícia vhodná pre jej vzdelanie našla, uprednostnil zamestnávateľ záujemcu, ktorý mal za sebou aspoň 2 roky praxe. „Musela som sa síce presťahovať, ale plánujem sa domov vrátiť. Ešte aspoň dva roky zotrvám vo firme a s nadobudnutými znalosťami skúsim ešte raz šťastie doma,“ uzavrela optimisticky.

O vysokých nárokoch, ktoré majú zamestnávatelia na absolventov, zasa povedal viac 28-ročný Dušan. Zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre je preč už 4 roky, ale ešte aj rok po skončení štúdia bol bez práce. „Na celé to obdobie po promóciách nespomínam práve najradšej. Bol som v jednom kole. Najprv úrad práce, potom rozosielanie životopisov, následný pohovor a zamietavá odpoveď. Všade chceli odo mňa prax a ja musím priznať, že som sa na vysokej škole tak trochu flákal. Takýmto spôsobom sa mi to vypomstilo,“ priznáva Dušan. Po roku tak bol nútený odísť do zahraničia, kde sa mu podarilo zlepšiť si angličtinu a niečo pochytil aj z nemčiny. To napokon zúročil pri aktuálnej práci v jednej zahraničnej firme s pobočkou na Slovensku, ale jej meno prezradiť nechcel. „Priznám sa, že nerobím nič, čo súvisí s mojim vzdelaním a trochu ma to aj mrzí. Tých 5 rokov na vysokej škole sa mi tak zdá úplne premrhaných a keby som mohol vrátiť čas, niečo s tým urobím. Minimálne by som sa popri škole obzeral po nejakej praxi a snáď by som sa potom uplatnil vo svojom odbore,“ smutne skonštatoval.

Tretím spovedaným je 30-ročný Jaro zo Žiliny, ktorý kvôli vzdelaniu ďaleko z domu neodchádzal. Svojich 5 rokov si odkrútil na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity a teraz sa má podľa vlastných slov viac než dobre. „Určite pomohlo to, že som počas štúdia pracoval kade tade. Dokonca aj počas strednej školy. Počítače ma bavili už keď som bol malé dieťa a prácu v oblasti IT tak neberiem ako zamestnanie, ale ako koníček,“ vysvetľuje Jaro, ktorý už má vďaka rokom praxe našliapnuté na vysoký post v medzinárodnej firme pôsobiacej na poli informačných technológií. „K tomuto zamestnaniu som sa ale nedostal žiadnou náhodou. Ešte pred skončením školy som dostal dve či tri ponuky, aby som hneď nastúpil do tej a tej firmy. Sami zamestnávatelia tak prejavili o mňa záujem. Ja som si preštudoval ich referencie a podľa toho sa rozhodol,“ uzavrel Jaro.

Pýtali sme sa zamestnávateľov

Ako vidia celú vec so zamestnávaním absolventov sme sa pýtali aj samotných firiem. Chceli sme vedieť, aké zručnosti a vedomosti u nich preferujú, ale najmä akým spôsobom ich vyhľadávajú. Dávajú prednosť vlastnej iniciatíve absolventov, alebo s ponukou na prácu prichádzajú sami? „Už tretí rok máme rozbehnutý štipendijný program, kde je okrem dobrých študijných výsledkov, dôležitá aj prax v našej spoločnosti. Prepojenie medzi teóriou a praxou je pre nás veľmi dôležité. Samozrejme, okrem štipendijného programu, ponúkame študentom aj stáže,“ vysvetľuje Jozef Bačé, hovorca spoločnosti Kia Motors Slovakia, jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Prioritne však uprednostňujú tých, ktorí počas svojho štúdia absolvovali v spoločnosti Kia odbornú prax alebo štipendijný program a s prácou v nej tak už majú reálnu skúsenosť. „Všetci novoprijatí zamestnanci prejdú viacúrovňovým tréningovým programom, vďaka ktorému získajú nové vedomosti a zručnosti potrebné pre konkrétnu pozíciu. Uplatnenie preto môžu u nás nájsť aj absolventi. Hľadáme hlavne ľudí, ktorí majú záujem sa ďalej rozvíjať a vzdelávať sa,” doplnil Bačé.

Jedným z najväčších zamestnávateľov nielen v Banskobystrickom kraji, ale aj na Slovensku sú aj Železiarne Podbrezová. Každý rok počas letných mesiacov prijímajú na prax zhruba 60 brigádnikov. Väčšina z nich sú vysokoškoláci, no veľa záujemcov sa obracia na podnik so žiadosťou o spoluprácu aj mimo júla a augusta. Pomoc hľadajú najmä v súvislosti s vypracovaním diplomovej práce v oblasti obchodu, ekonomiky alebo výroby. Zamestnancov si vychovávajú sami, a to už na strednej škole. „Máme súkromnú Strednú odbornú školu hutnícku, ktorej absolventi majú u nás zaručené pracovné miesto. Niektorí sú ale takí dobrí, že pokračujú na VŠ s hutníckym alebo ekonomickým zameraním,“ povedal obchodný riaditeľ Železiarní Podbrezová Július Kriváň. Tí šikovnejší tak odchádzajú na univerzitu, kde si vzdelanie rozšíria a aj popri štúdiu potom pokračujú v praxovaní v železiarňach. Obchodný riaditeľ hovorí, že majú potom veľmi vysokú šancu pracovať tu aj po absolvovaní štúdia na  trvalý pracovný pomer: „Jednoducho vedia, že s týmto odborom sa u nás uplatnia.“

Pod jednou strechou

Nielen spomínané podniky, ale aj ďalšie firmy, ako napríklad Volkswagen Slovakia, Embraco Slovakia, INA Kysuce, Martinrea Slovakia Fluid Systems, WBI, Miba Steeltec, Progres CAD Engineering, U.S. Steel Košice, T-SYSTEMS, Holcim Business Services a desiatky ďalších pomáhajú mladým absolventom vysokých škôl. Zapojené sú totiž do projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Ide o národný projekt Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorý aktuálne prebieha na takmer všetkých mimobratislavských univerzitách. Viac ako 300 pracovných ponúk má zabezpečiť lepšie prepojenie štúdia s praxou a  pomôcť tak absolventom ľahšie sa uplatniť po skončení vysokej školy.
Okrem samotných pracovných ponúk sú pre záujemcov pripravené aj krátkodobé a dlhodobé stáže. V prípade krátkodobých sa jedná o exkurzie v podnikoch. Sú určené študentom všetkých troch stupňov denného vysokoškolského štúdia. Tu sa majú oboznámiť a získať prvé kontakty s podnikovou praxou. Exkurzia môže trvať niekoľko hodín až niekoľko dní, podľa zámeru podniku a atraktívnosti programu, ktorý študentom ponúkne. Dlhodobé stáže sú zasa určené študentom II. a III. stupňa denného vysokoškolského štúdia a dávajú príležitosť overiť si získané vedomosti v podmienkach podnikovej praxe. Vysokoškolák tak môže absolvovať napríklad výrobnú prax, počas ktorej spozná jednotlivé pracoviská a  procesy v podniku alebo získa skúsenosti v inovačnom projekte pod dohľadom skúsených expertov. Viac informácií o projekte, ako aj aktuálnych pracovných ponukách nájdete na internetovej stránkewww.vysokoskolacidopraxe.sk.