Vývojové trendy a súčasná situácia vo financovaní vysokých škôl
Slovensko je relatívne malá (stredoeurópska) členská krajina Európskej únie s počtom obyvateľov približne 5,4 miliónov v roku 2014[1]. Na vysokoškolské štúdium bolo podľaposledných dostupných porovnateľných údajov z databázy OECD (vzťahujúcich sa k roku 2012) zapísaných 221 tisíc študentov (z toho 4 % s cudzím štátnym občianstvom), naviac - 36 tisíc Slovákov bolo na vysokoškolské štúdium zapísaných v zahraničí (z nich 25 tisíc, teda približne 2/3 v Českej republike). Čistá miera vstupu do terciárneho vzdelávania[2] dosahuje 61 % vo vysokoškolskom sektore a 1 % v nevysokoškolskom sektore.
Z európskeho hľadiska dosahuje Slovensko stále ešte podpriemerné hodnoty z hľadiska celkového podielu vysokoškolsky vzdelanej populácie. V slovenskej dospelej populácii (vo veku 25-64 rokov) je 19 % obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním, zatiaľ čo priemer zemí EÚ21 predstavuje 30 %[3]. Veľmi rýchlo sa to však mení, protože podiel absolventov vysokých škol v najmladších vekových kohortách je naopak i v medzinárodnej komparácii vysoký. A to je ešte podiel vysokoškolsky vzdelanej dospelej populácie na Slovensku negatívne ovplyvnený nezvládnutím Bolonského procesu, pretože väčšina študentov vysokých škôl pokračuje v päťročnom vysokoškolskom štúdiu.
[1] Zdroj: databáza Eurostat (http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do).
[2] Čistá miera vstupu do terciárneho vzdelávania reprezentuje podiel osôb, ktoré v priebehu svojho života vstúpia do niektorého z programov terciárneho vzdelávania. Čistá miera vstupu je definovaná ako súčet čistých mier vstupu po jednotkách veku. Ide tu o súčet podielov ľudí prvýkrát zapísaných do terciárneho vzdelávania všetkých jednotiek veku vzhľadom k veľkosti populácie v danom veku.
[3] Zdroj: OECD EaG 2014 (http://www.oecd.org/edu/Education-at-a-Glance-2014.pdf).
Celý článok nájdete tu.
