Od absolventov zamestnávatelia čakajú skutočnú chuť pracovať
Najviac (takmer štvrtinu) novovytvorených životopisov od ľudí, ktorí ukončili štúdium na strednej alebo vysokej škole, dostávajú zamestnávatelia tradične v júni. Ďalšie dva letné mesiace trávia mnohí absolventi pri vode, a tak v septembri nasleduje ďalšia silná várka žiadostí od záujemcov o voľné pracovné miesto. Od čoho závisí ich šanca uspieť na trhu práce?
„Hoci ponuka uchádzačov o prácu ešte vždy prevyšuje dopyt a firmy si pri hľadaní nových ľudí pri väčšine pozícií majú z čoho vyberať, na trhu práce sú voľné aj pracovné miesta vhodné špeciálne pre čerstvých absolventov. Aj v tomto smere sa trh vyvíja a mnohí zamestnávatelia sú ochotní vlastnými aktivitami i zapájaním do rôznych projektov podieľať sa na rozvoji schopností, zručností a pracovných návykov absolventov rôznych typov škôl a neraz do nich investovať aj určité finančné prostriedky,“ hovorí Ladislava Molnárová, senior manažérka v poradenskej spoločnosti Amrop. Také sú súčasné trendy, ktoré do určitej miery zohľadňujú aj následky krízy – zamestnávatelia nekupujú bezhlavo najdrahších ľudí, skôr si nechávajú poradiť a najmä sa venujú formovaniu a rozvoju vlastných zamestnancov a ich výchove pre vlastné potreby.
Štatistiky o úspešne zamestnaných absolventoch do určitého času po skončení štúdia potvrdzujú, že najväčšia šanca získať prvé zamestnanie je v sektore informačných a telekomunikačných technológií, ekonomiky, financií a vo finančných službách, v oblasti obchodu, starostlivosti o zákazníkov a podpory predaja a v oblasti služieb. Eminentný záujem o absolventov škôl prejavujú tzv. centrá zdieľaných služieb (Shared Services Centers) v oblastiach financie, nákup, logistika, obstarávanie a IT. Keďže leto je obdobie vhodné pre rôzne sezónne práce, určitý balík pracovných ponúk sa vyskytuje aj v oblasti služieb a cestovného ruchu na Slovensku aj v zahraničí.
Veľmi ťažké, ba priam nemožné je získať zamestnanie na nerealisticky zvolenej pracovnej pozícii alebo s nevhodne zvolenými očakávaniami. Kríza najviac postihla veľké výrobné fabriky, automobilky, stavebné firmy a ich dodávateľov. Ak chceme hovoriť o jednotlivých povolaniach, tak už dlhší čas sú na tom horšie ľudia zaujímajúci sa o rôzne administratívne pozície v marketingu či riadení ľudských zdrojov. „Absolventi však majú možnosť komunikovať s profesionálmi v oblasti kariérneho poradenstva, ktorí dokážu zreálniť ich ciele a očakávania s ohľadom na situáciu v danom sektore. Zároveň ich dokážu zorientovať nielen v reálnom vnímaní trhu, ale aby sa aj oni sami dokázali na seba pozrieť, kriticky zhodnotiť vlastné možnosti či využiť jestvujúce príležitosti,“ pripomína Ladislava Molnárová.
V súčasnosti pomerne veľa ľudí získava najmä vysokoškolské vzdelanie v oblasti, ktorej sa v budúcnosti nechce profesijne venovať. Aj pre ľahšiu dostupnosť štúdia na niektorých vysokých školách, resp. fakultách je snaha o uplatnenie v inej špecializácii alebo aj v úplne inom odbore pomerne častá. Aj pri tejto otázke je ťažké zovšeobecňovať, avšak personálni konzultanti upozorňujú, že pri výbere školy či študijného odboru treba zvážiť aj vlastné záujmy a orientáciu. Ak človek študuje to, čo ho baví, má väčšiu šancu stať sa skutočným odborníkom a vyhľadávaným profesionálom, ktorý zvyčajne nemá problém s profesijným uplatnením. Žiaduca je aj väčšia prepojenosť vzdelávania s potrebami praxe a perspektívami ekonomického rastu krajiny, avšak to je už iná téma.
Zamestnávatelia jednoducho nemajú záujem o nemotivovaných absolventov s prehnanými požiadavkami (platovými i kariérnymi) a nedostatočnými vedomosťami a praktickými zručnosťami. Na druhej strane veľmi zaváži skutočný záujem, odborné znalosti, motivácia pracovať na sebe, reálne očakávania, potenciál rozvoja, čo je najmä u mladých ľudí významný faktor, osobnostné vlastnosti a jazykové znalosti. Avšak pravdepodobne najdôležitejším faktorom je aj pri absolventoch škôl skutočná a nielen deklarovaná chuť pracovať. Pracovné skúsenosti nadobudnuté počas štúdia sú vždy plusom. Ten, kto iba študoval, je hodnotený ako menej vhodný. Brigáda, čiastočný úväzok, stáž doma i v zahraničí, študijné a výmenné pobyty, letné univerzity, program Erasmus – to všetko budúci zamestnávateľ u uchádzača hľadá a hodnotí.
S výnimkou osobitných prípadov, v ktorých ide o vysoko špecializovaných pracovníkov, chýba čerstvým absolventom najmä prax, takže máloktorého možno hneď od začiatku na novom mieste bez problémov naplno využiť. „Absolventi prestížnych univerzít (v skupine absolventov Univerzity Komenského či Slovenskej technickej univerzity je nezamestnanosť menej ako sedem percent) pracujú ako neplatení stážisti v prémiových firmách či najviac žiadaných zamestnávateľov a až následne sa uchádzajú o plnohodnotný pracovný kontrakt. A pracujú počas posledných rokov štúdia. Kto si začne hľadať prácu až v piatom ročníku vysokej školy, začne neskoro,“ dodáva Ladislava Molnárová.
Zvýšiť mieru zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 až 64 rokov (do tejto kategórie patria aj čerství absolventi) na 75 percent je jedným z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020. Tento cieľ sa v praxi rozmieňa na viacero projektov – jedným z nich je národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti (www.vysokoskolacidopraxe.sk). Je spolufinancovaný v rámci OP Vzdelávanie z európskych zdrojov a jeho cieľom je systémovo prepájať vysokoškolské vzdelávanie s reálnymi potrebami trhu práce. Projekt prostredníctvom siete spolupráce napomáha tomu, aby študenti mohli čo najskôr po absolvovaní nadobudnuté vedomosti využiť v podnikovej praxi. Za vyše roka od rozbehu sa vďaka projektu dostalo na krátkodobé exkurzie vyše 150 vysokoškolákov a na dlhodobé stáže do podnikov vyše 80 študentov. Záujem z oboch strán je pomerne veľký, takže pri správnom uchopení a rozvíjaní vzájomného kontaktu bude výsledok patriť do kategórie win-win.
Autor: Jana Hyžová
