Od masifikácie vysokého školstva k jeho diverzifikácii
Slovenské vysoké školstvo prešlo v uplynulých 25 rokoch mnohými zmenami, ktoré mali dopad na počet a podobu vysokých škôl, štruktúru ich študijnej ponuky, na výskumné činnosti, na ich vzťah ku štátu, vnútorné riadenie, systém zabezpečovania kvality atď. Za jednu z najzávažnejších zmien možno považovať nárast počtu študentov. Postupná kvantitatívna expanzia, ktorá začala narastať hlavne po roku 2000 zo začiatku v zmysle absolútnych počtov prijatých študentov, neskôr s poklesom demografickej krivky v podiele populácie, bola podporená politikou sprístupňovania vysokoškolského vzdelávania širokému spektru uchádzačov a významne pretvorila charakter celého systému.
Od pôvodne elitného, len na úzku skupinu spoločnosti orientovaného vzdelávania, založeného na tradičných akademických hodnotách, dospel systém ku stavu, kedy do neho každoročne vstupuje ekvivalent viac ako polovice populačného ročníka. Podľa údajov OECD, už od roku 2005 čistá miera vstupu[1] výrazne prekračuje polovicu zodpovedajúcu populácii, pričom absolútne počty prijímaných v porovnaní s rokom 1989 – v roku 2006 až štvornásobne vzrástli a následne s klesajúcou populáciou ročníkov nastupujúcich na vysoké školy opäť o niečo klesli. A to tieto dáta nezapočítavajú ďalších, približne 5 tisíc slovenských študentov, ktorí sa každoročne zapisujú na české vysoké školy.
Celý článok nájdete tu.
[1]Čistá miera vstupu do terciárneho vzdelávania reprezentuje – podľa OECD – podiel osôb, ktoré v priebehu svojho života vstúpia do niektorého z programov terciárneho vzdelávania za súčasného nastavenia podmienok, bez ohľadu na vek, který je typický pre vstup do terciárneho vzdelávania.
