Odlev mozgov zo Slovenska: Majú vysokoškolský diplom, no pracujú v cudzine
BRATISLAVA - Slovákov s vysokou školou, ktorí odchádzajú pracovať za hranice, je dosť. Tí, ktorí pracujú vo svojom odbore, môžu priniesť domov cenné skúsenosti. No tí, ktorí vonku roky umývajú riady, a potom sa vrátia späť domov, sú často len príťažou.
Mnohí našinci v zahraničí vyštudujú a rovno sa tam aj usadia. A späť domov ich to už neťahá. Tí potom môžu chýbať na našom pracovnom trhu, ktorí trpí nedostatkom nedostatkom vysokokvalifikovaných ľudí.
Odlev mozgov zo Slovenska
Svetová banka počítala v rokoch 1990 až 2000 počet ľudí, ktorí odišli pracovať do zahraničia a mali vyštudovanú vysokú školu. Čísla za Slovensko boli nezvyčajne vysoké. Kým podiel migrantov s vysokoškolským vzdelaním tvoril vo svete v priemere okolo päť percent, na Slovensku to bol takmer trojnásobok.
Slovenskí vysokoškoláci brigádujú v USA najviac z krajín V4
Odvtedy Svetová banka nové čísla nezisťovala, no viaceré údaje naznačujú, že vysokoškolsky vzdelaných Slovákov pracujúcich v zahraničí pribúda. Vstup Slovenska do Európskej únie a otvorenie pracovných trhov európskych krajín celkovo zvýšil počet našincov, ktorí sa vyberú za prácou do cudziny. Od roku 2004 po rok 2013 stúpol počet Slovákov pracujúcich za hranicami zo 103-tisíc na 136-tisíc, vypočítali naši štatistici.
Študenti zostanú v zahraničí
Podľa OECD v posledných rokoch rastie aj počet Slovákov študujúcich v zahraničí. “Študenti študujúci v zahraničí zostanú z veľkej časti pracovať tam, kde študovali,” konštatuje Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
Väčšina Slovákov nechodí študovať ďaleko. Podľa údajov OECD z roku 2011 skončila väčšina našich zahraničných študentov na českých univerzitách. Ďalšími populárnymi študentskými destináciami boli napríklad Veľká Británia, Maďarsko, Rakúsko či Nemecko. Tieto krajiny sú podľa Štatistického údaju celkovo najoblúbenejšími medzi slovenskými migrantmi za prácou. Bez ohľadu na vzdelanie tak najviac ľudí chodí pracovať práve do okolitých krajín, najmä do Čiech a Rakúska, ale aj do Anglicka.
Pre toto má Slovensko vysokú nezamestnanosť. Pozrite si desať hlavných dôvodov
Odchod Slovákov s vysokoškolským diplomom do zahraničia môže byť pre nás v niektorých prípadoch nevýhodou, no v iných zas prínosom. Niektorí Slováci totiž v zahraničí naberú skúsenosti a vrátia sa späť domov.
“No ak tam robia vo fastfoode alebo v sklade a po piatich rokoch sa vrátia bez úspor s tým, že tu kariéru začínajú odznovu, v tomto prípade je to čistá strata,” hovorí Páleník. Kvôli takýmto prípadoch by mohlo podľa Páleníka Slovensko uvažovať nad spoplatnením štúdia. S tým, že študent, ktorý by po škole zostal doma, by si mohol poplatok za štúdium odpísať z daní, kým ten, ktorý by odišiel do zahraničia, by ho musel splácať.
Chýbajú doma
Nech už Slováci s univerzitným diplomom odchádzajú za prácou kamkoľvek, mnohí z nich môžu chýbať doma.
“Už mnoho rokov rastie nedostatok ľudí s technickým vzdelaním. Chýbajú predovšetkým IT špecialisti a strojní inžinieri. Niektoré firmy aj rok hľadajú vhodného technológa, procesného inžiniera alebo inžiniera kvality. Aj keď počet absolventov technických škôl mierne rastie, ich počet nestačí pokrývať rýchlo rastúci dopyt firiem,” hovorí marketingový manažér Manpower pre Slovensko Jiří Halbrštát.
Takmer pätina pracujúcich Slovákov je prekvalifikovaná
Kým na jednej strane niektorí vysokoškoláci na pracovnom trhu chýbajú, iní by si na svojej momentálnej pracovnej pozícii zrejme vystačili aj bez diplomu. Podľa údajov portálu Profesia.sk máme mnoho pracovných pozícií, na ktoré firmy vyžadujú len stredoškolské vzdelanie, no vykonávajú ho ľudia s diplomom z vysokej školy. Ide napríklad o ľudí pracujúcich v bankovníctve, cestovnom ruchu, zdravotníctve či účtovníctve.
Viac informácií nájdete na: http://aktualne.atlas.sk/odlev-mozgov-zo-slovenska-maju-vysokoskolsky-diplom-no-pracuju-v-cudzine/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/
