Práca na Slovensku či v zahraničí? Rozhoduje uplatnenie...
Nedostatok voľných pracovných miest, prinízke priemerné platy, neprimerané požiadavky zamestnávateľov vzhľadom na prax poskytovanú popri štúdiu. To sú len niektoré z dôvodov, ktoré bezpochyby zohrávajú nemalú úlohu v rozhodovaní sa absolventov vysokých škôl, či zostať pracovať na Slovensku a či skúsiť šťastie v zahraničí. Mnohokrát aj za cenu toho, že štúdium na Slovensku im zahraničný zamestnávateľ neuzná v dostatočnej miere a zrejme ich tak čaká nižšie pracovné zaradenie alebo ďalšie nutné štúdium.
Tridsaťtisíc mladých ročne
Hoci na Slovensku neexistuje inštitúcia, ktorá by viedla presnú evidenciu odídencov, ich počet je možné odvodiť na základe údajov zo zdravotných poisťovní. Tie hlásia, že od roku 2009 sa zo systému zdravotného poistenia odhlásilo 150-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Toto, podľa sociológov naozaj alarmujúce číslo predstavuje zároveň hrozbu starnutia populácie.
Do kategórie alarmujúcich čísel môžeme bezpochyby zaradiť aj nezamestnanosť, predstavujúcu takmer 35% a takmer dvojnásobok priemernej nezamestnanosti iných štátov Európskej únie. Netreba sa preto čudovať, že ľudia pred jej nepriaznivými dôsledkami častokrát zvolia útek a túžbu preraziť v zahraničí. Nehovoríme len o dlhodobých odchodoch za prácou, svoju popularitu majú aj tie krátkodobé, trvajúce zvyčajne najviac po dobu jedného roka a smerujúce najčastejšie do susedných Čiech, Maďarska, Rakúska či vzdialenejšej Veľkej Británie.
Môže za to nedostatok praxe
Nie je už ničím neobvyklým, že čerství absolventi vysokých škôl končia v evidencií nezamestnaných na úradoch práce. Väčšina z nich za hlavnú príčinu tejto situácie považuje nedostatočne prepojený systém vzdelávania so systémom zamestnanosti na Slovensku. Príliš malá šanca nadobudnutia praxe počas štúdia verzus požiadavky podnikov na aspoň minimálnu prax v odbore. Kolotoč, ktorý sa od mája 2013 pokúša rozbiť národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Jeho hlavným cieľom je prepojiť os študent – vysoká škola – podnik a okrem teoretických vedomostí poskytnúť študentom vysokých škôl možnosť vyskúšať si ich v praxi už počas svojho štúdia. Projekt, ktorý potrvá do novembra 2015 vo všetkých samosprávnych krajoch s výnimkou bratislavského, by mal zamedziť vzniku nezamestnanosti z dôvodu nedostatočnej odbornej spôsobilosti absolventov vysokých škôl.
Svoje o nedostatku možnosti praxe v študijnom odbore vie aj absolvent Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity Pavol: „Situácia v čase, keď som sa rozhodol pre toto štúdium a v čase, keď som ho úspešne zavŕšil štátnou skúškou, sa výrazne líšila. Počas môjho štúdia enormne klesol záujem zamestnávateľov, čo okrem pádu mojej fakulty o šestnásť priečok v priebehu štyroch rokov ovplyvnilo aj fakt, že som sa takmer polroka neúspešne pokúšal nájsť si prácu. Nakoniec som sa zbalil a odišiel do Prahy, kde žijem už tretí rok. Dokonca som mal šťastie a prácu som si našiel vo vyštudovanom odbore.“ Práve stavebníctvo je oblasťou, v ktorej v zahraničí našiel uplatnenie najvyšší počet Slovákov. Druhé miesto v popularite i využití odboru, vyštudovaného Slovákmi hľadajúcimi uplatnenie v zahraničí patrí priemyslu.
Zahraničie je atraktívne
Množstvo mladých aj starších odchádza do zahraničia s vidinou lepšieho života alebo aspoň prepotrebného a doma absentujúceho zárobku, a to aj v prípade, že by mali obetovať svoj vyučený odbor a pracovať, dajme tomu, vo fastfoode. Už len samotné cestovanie, poznanie nových kultúr či zdokonalenie sa v jazyku je pre nich natoľko atraktívne, že si vedia predstaviť prácu aj za minimálne ohodnotenie. Predsa len, aj toto minimum predstavuje hneď niekoľkonásobok platu bežného Slováka, ktorý sa pohybuje podľa údajov pri sume 835 eur v nezdanenom príjme. Buď sa im po čase podarí nájsť si stálejšiu prácu, alebo sa vrátia domov, a to bohatší o skúsenosť a neraz aj o vedomosti, či nebodaj prax. Táto skúsenosť i praktické zručnosti a vedomosti im môžu otvoriť dvere do lepšie platených pracovných pozícií. Absolvovanie práce v zahraničí so zárukou nevyhnutného dennodenného využívania cudzieho jazyka i zahraničných pracovných zvyklostí je totižto atraktívne aj pre tuzemských zamestnávateľov.
...doma najlepšie
Každá minca má dve strany a inak to nie je ani v tomto prípade. Popri množstve mladých, hľadajúcich uplatnenie v zahraničí, sa ešte stále nájde početná skupina našincov, ktorí si život za hranicami vedia predstaviť iba v krajnom prípade. Väčšinou berú na zreteľ možnosť priučiť sa niečomu novému, niečomu, čo by mohlo byť prínosom aj pre jeho rodisko či krajinu. Svoju budúcnosť ale vidia jasne – doma. Nejedná sa len o IT špecialistov, špecializovaných pedagógov, či farmakológov, ktorým prognózy do nasledujúceho desaťročia predpovedajú úspech. Na svoju domovinu nedajú dopustiť ani novinári, grafici, učitelia či umelci. Jedným z nich je aj Milanz Oravy, ktorý sa pred rokmi rozhodol pre štúdium koncertného organu: „V druhom ročníku som si uvedomil, že sa uplatním skôr mimo Slovenska, svoj život som si však vysníval tu. Podal som si prihlášku na medicínu a dnes som chirurg. V koncertovaní ma to však nezastavilo, na vedľajší pracovný pomer a dnes už iba príležitostne si privyrábam koncertovaním po Slovensku i v zahraničí.“ A prečo sa Milan rozhodol zostať v rodnej Orave? „S mojou rodinou mám skvelý vzťah. Rovnaký chcem mať raz so svojimi deťmi a manželkou. No a kde inde ju hľadať, ak nie medzi tými najkrajšími ženami – Slovenkami?“
Autor: Katarína Kopcsányiová
