Prenositeľné kompetencie absolventov slovenských vysokých škôl
Skúmanie problematiky uplatnenia absolventov vysokých škôl na pracovnom trhu (do ktorej patrí aj analýza súladu kompetencií absolventov s potrebami zamestnávateľov) má v mnohých krajinách sveta aj na úrovni EÚ svoju históriu. Čoraz viac akademikov i politických aktérov si uvedomuje dôležitosť ľudského kapitálu ako hybnej sily ekonomického rozvoja.
Na úrovni EÚ táto myšlienka vyústila do stratégie „Európa 2020“, ktorá medzi kľúčové ciele zaradila nárast zamestnanosti, zvýšenie investícií do vedy, výskumu a inovácií, redukciu skleníkových emisií, zníženie podielu mladých ľudí, ktorí vzdelávací proces opúšťajú príliš skoro a zníženie rizika chudoby. Pritom všetky priamo, alebo nepriamo vedú k zlepšeniu vzdelanostnej bázy populácie. Jednou z vlajkových lodí týchto európskych cieľov sa stala iniciatíva „New Skills for New Jobs“, prostredníctvom ktorej sa EÚ usiluje lepšie predpovedať zmeny v potrebných znalostiach a zručnostiach populácie v budúcnosti, lepšie zladiť existujúce kompetencie s tými, ktoré potrebuje pracovný trh a preklenúť medzeru medzi svetmi vzdelania a práce.
Najpresnejším nástrojom na hodnotenie zamestnateľnosti a uplatnenia absolventov sú zisťovania postavené na vlastnom hodnotení absolventov. Umožňujú merať podiel absolventov, ktorí našli zamestnanie, popísať kvalitu pracovného miesta, dĺžku hľadania zamestnania, spokojnosť absolventa s prácou i to, či kompetencia absolventa zodpovedajú požiadavkám na ich pracovnú pozíciu. Týmito otázkami sa v Európe zaoberala už v roku 1995 štúdia CHEERS, zahŕňajúca 11 európskych krajín, nasledovali ďalšie krajiny zahŕňajúce desiatky európskych krajín, ako REFLEX, HEGESCO, DEHEMS a ďalšie.
Slovenská republika do týchto projektov zapojená nebola a dodnes nedisponuje národným systémom pre monitoring uplatnenia absolventov v praxi a pre súlad získaných kompetencií s požiadavkami praxe. Ako v roku 2011 konštatovala analýza IHP, “množstvo dnes existujúcich údajov v gescii viacerých inštitúcií síce charakterizuje výstup školstva z kvantitatívneho hľadiska, no neponúka náhľad na skutočnú použiteľnosť získaných vedomostí a zručností na zlepšenie uplatniteľnosti absolventov v praxi.”[1] Bez komplexnej znalosti pridanej hodnoty vzdelania pre kariéru absolventa nie je pritom možné identifikovať faktory kariérneho úspechu, efektívne využívať verejné zdroje a skvalitňovať systém vysokého školstva.[2],[3]
Celý článok si prečítate tu.
[1] Kleštincová, L.: Spájame vysoké školy s trhom práce, IHP 2011
[2] Ústav informácií a školstva zrealizoval v rokoch 2008 a 2013 dva prieskumy uplatnenia absolventov vysokých škôl (v rozsahu 3873, resp. 2899 respondentov), tie však nemali ambíciu stať sa zárodkom národného systému, neboli prepojené na medzinárodné iniciatívy a boli limitované tak počtom respondentov, ako aj rozsahom otázok a tém.
[3] Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky realizovalo v roku 2012 projekt iEDU (Informácie o vysokých školách a ich absolventoch), v rámci ktorého boli jednorázovo prepojené údaje o absolventoch VŠ z Centrálneho registra študentov vysokých škôl, údaje o uchádzačoch o prácu zo zdrojov ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne za účelom zvýšenia informačnej vedomosti o priemerných platoch absolventov vysokých škôl a počte zamestnaných. Projekt však nie je aktualizovaný novými dátovými vstupmi.
