Projekt EÚ dá spolupráci T-Systems a univerzity nový rozmer
Košická firma T-Systems Slovakia prednedávnom oslavovala. Počet jej zamestnancov sa prehupol cez tri tisícky. Vzhľadom na to, že vznikla len pred ôsmimi rokmi a 80 percent jej personálu má vysokoškolské vzdelanie, ide o úspech, ktorý oprávňoval k otváraniu šampanského. Dosiahla ho aj vďaka úzkej spolupráci s košickou Technickou univerzitou. Synergie medzi vysokou školou a súkromnou firmou zosilnejú aj vďaka národnémuprojektu ,,Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti,“ do ktorého sa vlani obe zapojili.
Šťuka vo firemnom rybníku
Keď v roku 2006 prišla do Košíc nemecká nadnárodná technologická firma T-Systems, patriaca do skupiny Deutsche Telekom, išlo o dovtedy najväčšiu investíciu do znalostnej ekonomiky na východnom Slovensku. Jej novozaložená dcérska spoločnosť T-Systems Slovakia, s.r.o., mala vytvoriť centrum zákazníckych služieb pre korporátnu klientelu Deutsche Telekom. Jej budúci zamestnanci sa mali hlavne špecializovať na správu systémov SAP, správu a dodávku serverových systémov, alebo na prevádzku rôznorodých zákazníckych aplikácii. Ambiciózny plán však v tom čase vyvolával mierne obavy. Nájde investor, ktorý plánuje vytvoriť niekoľko stoviek pracovných príležitostí, dostatočné množstvo kvalifikovaných ľudí? Na tieto kuvičie hlasy si spomína aj rektor Technickej univerzity (TUKE) Anton Čižmár. ,,Nepochyboval som o tom, že nový investor nájde v Košiciach zázemie pre získavanie kvalitnej pracovnej sily,“ hovorí a dodáva, že univerzita historicky spolupracovala so súkromným sektorom. Príkladom je zastúpenie významných firiem v správnej rade univerzity. Pripomína, že absolventi školy väčšinou nemali problémy sa zamestnať. Nehovoriac o tom, že mnoho z nich rozbehlo svoje vlastné úspešné podnikateľské projekty. O tom, aká dôležitá bola pre rozbeh T-Systems Slovakia práve Technická univerzita, svedčí podľa jej rektora aj fakt, že spočiatku bolo približne 80 percent jej zamestnancov práve z radov bývalých študentov školy. V spolupráci s novozaloženou firmou sa v rokoch 2006 až 2010 menil obsah niektorých učebných predmetov v škole. Tie potom užšie korešpondovali s potrebami praxe a tým, čo od svojich budúcich zamestnancov požaduje T-Systems Slovakia. ,,Naši ľudia pomáhali školiť vysokoškolských učiteľov, poskytovali im konzultácie a pripravovali s nimi prípadové štúdie z praxe,“ približuje zapojenie T-Systems Slovakia do výučby Martin Džbor, jeho riaditeľ pre strategický rozvoj. Vedľajším efektom týchto spoločných aktivít bolo to, že firma získala prehľad o študentoch. Tí sa k nej na vedľajší pracovný úväzok, či brigádu hlásili ešte počas štúdia v škole. Vďaka osobným kontaktom na škole ich manažéri mohli lepšie zaradiť na jednotlivé pracovné pozície. Okrem Technickej univerzity spolupracovala T-Systems Slovakia na podobnej báze aj s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pri oboch školách boli prioritné najmä odbory súvisiace s elektrotechnikou a informatikou. Aj vďaka takejto kooperácii sa firma stala za niekoľko rokov po spoločnosti U.S.Steel druhým najväčším súkromným zamestnávateľom v Košiciach.
Stovky ľudí ročne musí T-Systems Slovakia prijímať bez ohľadu na to, či má zo svojej nemeckej centrály naordinovaný takzvaný pokojný, alebo skokovitý rast. V prvom prípade zamestná ročne približne 300, v druhom až 600 nových duší.
Dôležitá prax
M. Džbor pripomína, že len málo absolventov vysokých škôl je po nástupe do firmy pripravených okamžite zvládať pracovné úlohy v plnej miere. Príprava čerstvého absolventa do reálnej praxe si väčšinou vyžaduje dvoj až trojmesačné intenzívne tréningy. Skrátiť toto obdobie môže pomôcť aj národný projekt do ktorého sa T-Systems Slovakia a Technická univerzita zapojili v minulom roku. Projekt ,,Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti,“ bol spustený v lete minulého roka a v súčasnosti patrí pod Centrum vedecko-technických informácii SR(CVTI) pod ministerstvom školstva. Ide o dvojročný projekt, ktorý získal 17 miliónov EUR z operačného programu Vzdelávanie Európskeho sociálneho fondu. Jeho cieľom je prepojiť univerzity s praxou a prispôsobiť vzdelávanie potrebám spoločnosti a hlavne podnikov. Vďaka tomuto projektu majú študenti možnosť praxovať vo firmách už počas štúdia a po jeho skončení sa v nich aj zamestnať. Získajú vedomosti, zručnosti a hlavne kontakty, ktoré im uľahčia hľadanie zamestnania po absolvovaní štúdia. Univerzity zas budú mať možnosť posúdiť efektivitu svojich študijných programov, skvalitnia ich obsah a budú mať možnosť popularizovať štúdium v odboroch, ktoré majú perspektívu. Do dlhodobejšej praxe v podnikoch sa dostane približne 350 študentov a ďalších zhruba 3000 bude môcť absolvovať krátkodobé exkurzie v podnikoch. Najlepším 20-tim študentom bude umožnená aj prax v zahraničí, väčšinou v materských firmách veľkých slovenských zamestnávateľov. Projekt je určený pre študentov bakalárskeho, magisterského aj doktorandského štúdia na vysokých školách v siedmich slovenských krajoch s výnimkou bratislavského.
Zvýšiť pripravenosť študenta pre prax tak, aby sa o tom čo chce konkrétne robiť, nerozhodoval až po získaní diplomu, považuje M. Džbor za veľmi dôležité. ,,Mladí ľudia potrebujú vedieť, čo sa od nich bude očakávať po príchode do nového zamestnania a ako to v praxi vyzerá“ vysvetľuje. V treťom ročníku, počas ktorého by mali v rámci projektu nastúpiť študenti do praxe, získajú priestor na spoznanie odborov, ktoré sú pre nich zaujímavé. A zároveň budú mať čas sa v nich ďalej vzdelávať, prepájať získané znalosto so skúsenosťou z praxe. Túto príležitosť považuje M. Džbor za mimoriadne dôležitú. Vychádza z praktických potrieb technologických firiem. Tie sa len v oblasti IT venujú trom základným typom činností. Vývoju softvéru, administrátorským činnostiam a konzultačným službám. Vysoké školy pri výuke preferujú hlavne programovanie a do úzadia sa trochu dostávajú iné činnosti IT firiem. ,,Aj preto nám často chýbajú kvalitní administrátori a konzultanti,“ vysvetľuje M. Džbor. Národný projekt môže pomôcť vyplniť práve túto medzeru. A to vďaka tomu, že študenti v rámci praxe získajú prehľad aj o ďalších profesiách, ktoré sú rovnako ako programovanie zaujímavé a kreatívne. Okrem toho spoznajú svojich potenciálnych kolegov, môžu nasávať firemnú kultúru a nepísané pravidlá, ktoré platia v každej spoločnosti. To všetko im pomôže zrýchliť profesionálnu kariéru. Výhodu projektu vidí M. Džbor aj v tom, že posunie spoluprácu s vysokými školami na vyšší stupeň. Študenti si budú môcť vybrať tému diplomovej práce z toho, na čom budú počas praxe priamo robiť. Ešte počas školy si vyskúšajú najnovšie technológie, ku ktorým sa počas bežného denného štúdia majú malú šancu dostať.
Rýchla kariéra
So študentmi, ktorí pôsobia na vedľajší pracovný úväzok majú v T-Systems už dlhoročné skúsenosti. Priemerne ich vo firme pracuje 70. Jedným z nich bol aj terajší systémový inžinier T-Systems Michal Kentoš. Počas štúdia na fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity pracoval v spoločnosti približne 20 hodín týždenne. Vďaka skúsenostiam, ktoré získal, mohol po ukončení bakalárskeho štúdia pracovať na omnoho zložitejších a zaujímavejších projektoch než radoví absolventi. Okrem kariéry mu pomohli aj pri štúdiu. ,,Napríklad, keď som mal skúšku zo systému Unix, nemusel som sa na ňu takmer vôbec pripravovať,“ spomína M. Kentoš.
Podobný príbeh rozpráva aj jeho kolegyňa Alexandra Tholtová. V druhom ročníku na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity začala na vedľajší úväzok pracovať v T-Systems, kde vypracovala aj svoju diplomovú prácu. Ešte počas štúdia prešla viacerými oddeleniami spoločnosti. Po skončení školy bola rozhodnutá zamestnať sa v T-Systems. Okrem toho však skúsila konkurz v troch ďalších firmách. Vo dvoch uspela. Takéto šťastie väčšina jej spolužiakov nemala. Ostala verná firme, ktorá jej dala šancu ešte počas školy. Dnes v nej pôsobí na manažérskej pozícii ako jeden z team lídrov.
Autor: Branislav Sobinkovič
