Stojí slovenské vysoké školstvo na križovatke?
Na túto otázku, ktorá trápi nielen absolventov vysokých škôl, ale aj celú spoločnosť, sa pokúsil odpovedať Jan Koucký z UK v Prahe.
Národná konferencia „Ako efektívne prepájať vysokoškolské vzdelávanie s potrebami zamestnávateľov“ sa konala pod záštitou ministra školstva Juraja Draxlera v rámci národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“.
„Stojí slovenské vysoké školstvo naozaj na križovatke?“ opýtal sa v úvode svojej prednášky na národnej konferencii Jan Koucký. Bohužiaľ, naše vysoké školstvo nielenže stojí na križovatke, ale tiež vzniká paradox súčasnej existencie nezamestnanosti a voľných pozícií, pretože je takmer nemožné nájsť dostatočne kvalifikovaných pracovníkov.
Navyše, podľa prieskumov Slovensko zaznamenalo vysoký odlev študentov do zahraničia. Mladých ľudí, ktorí sa rozhodli študovať mimo Slovenska, pravdepodobne pre kvalitnejšie vzdelanie a lepšie príležitosti. Národná konferencia prispela k otvoreniu týchto a iných pálčivých tém našej spoločnosti a priniesla zaujímavé informácie.
Masifikácia vysokého školstva
Pojem masifikácie vysokého školstva, ako uvádza Ing. Koucký, PhD. vo svojej prezentácii, sa netýka len Slovenska. Percentuálny podiel absolventov vysokých škôl do 30 rokov vzrástol od roku 2000 v európskej 15-tke o viac než 30 percent. Avšak nárast na Slovensku je o viac než 200%, pričom susedná Česká republika zaznamenala prírastok 161% a Nemecko len niečo cez 50%.
Trend masifikácie vysokoškolského vzdelania navyše ide ruka v ruke s nezamestnanosťou, ktorá rastie dokonca ešte rýchlejšie ako prírastok absolventov. Miera nezamestnanosti narástla najväčšou rýchlosťou spomedzi sledovaných krajín práve na Slovensku až o takmer 250%. Európsky priemer sa pohyboval na približne 40%.
Slovenský status extrémnej masifikácie potvrdzujú aj dáta z prieskumov krajín Organisation for Economic Cooperation and Development (OECD), ktorý umiestnil Slovensko nad priemer krajín OECD v podiele absolventov na ich vekovej skupine. Naša krajina teda zjavne produkuje nadpriemerne veľa absolventov v porovnaní s ostatnými krajinami.
Skrýva sa za kvantitou aj kvalita?
Aj keď sa mnohokrát skloňuje nízka kvalita a nepružnosť slovenského vzdelávacieho systému, nie je to celkom pravda. Prieskum OECD postavil Slovenskú republiku tesne nad priemer členských krajín - na 9. miesto. Prieskum hodnotil vysokoškolákov v dvoch oblastiach: matematické kompetencie (schopnosť používať, aplikovať a interpretovať číselné dáta) a textová gramotnosť (schopnosť čítať text s porozumením, v súvislostiach, ďalej pracovať s informáciami, vzdelávať sa). Z výsledkov vyplynulo, že slovenskí študenti majú vyrovnané obe kategórie s mierne silnejším matematickým zameraním.
Odlev „mozgov“ do zahraničia potvrdený
Kým celková kvalita vzdelanosti na Slovensku sa nachádza mierne nad priemerom, štatistiky naznačujú existenciu ďalšieho problému - podiel „vysokoškolskej emigrácie“ je hrozivo vysoký. Až 14,7% populácie odchádza študovať na vysoké školy do zahraničia, pričom európsky priemer pre štúdium v zahraničí je 3,9%. Od roku 2002 ide o 100% nárast a opačnú, stúpajúcu, tendenciu oproti európskemu priemeru. Slovenskí študenti podľa štatistík utekajú z krajiny.
Národný projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“
Na tieto a iné problémy upozornil národný projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ (alebo „Vysokoškoláci do praxe“) prostredníctvom konferencie, ktorú zorganizoval vo februári tohto roku v Bratislave.
Samotný projekt sa aktívne venuje nielen analýze situácie, ale aj aktívnemu riešeniu problémov. Jedna z nosných aktivít národného projektu je zmapovanie reálneho stavu vysokoškolského vzdelávania s potrebami pracovného trhu. Preto národný projekt v tejto časti sleduje cieľ prispôsobiť vysokoškolské vzdelávanie reálnym potrebám vedomostnej spoločnosti. V prvej etape boli identifikované tzv. perspektívne študijné programy s ohľadom na potreby ekonomiky nielen dnes, ale aj v budúcnosti. Druhú etapu venoval budovaniu siete spolupráce medzi vysokými školami a podnikmi prostredníctvom exkurzií a dlhodobých praxí v podnikoch. Projekt sa venuje aj skvalitňovaniu vzdelávacieho obsahu a popularizácii perspektívnych študijných programov, čím prispieva nielen k znižovaniu budúcej nezamestnanosti, ale zdravo podporuje aj ekonomický chod krajiny.
Prečo sme na križovatke?
Ak sa teda pýtame, prečo stojí slovenské vysoké školstvo na križovatke, je to predovšetkým preto, že vychováva zbytočne veľkú masu absolventov. Tým rapídne zvyšuje nezamestnanosť a na druhej strane, paradoxne, ostávajú v ekonomike prázdne pracovné miesta, ktoré sa nedajú obsadiť pre neexistujúcu alebo nedostatočnú kvalifikáciu.
Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti končí v októbri 2015 a vysokoškoláci či absolventi stredných škôl majú stále možnosť nechať si poradiť vo výbere perspektívneho študijného programu alebo sa priamo zúčastniť exkurzie či praxe v slovenských, ale aj zahraničných podnikoch.
Autor: Elena Dekánková
