Výskum poskytuje informácie o budúcom vývoji slovenskej ekonomiky, súčasnej výške platov absolventov jednotlivých škôl či potrebách trhu práce a identifikuje perspektívne študijné odbory. Národný projekt realizoval výskum v spolupráci so spoločnosťami PriceWaterhouseCoopers a  Centire. Jeho výsledky boli prezentované na konferencii pod názvom „Ako efektívne prepájať vysokoškolské vzdelávanie s potrebami zamestnávateľov“.

Absolventi by sa dnes rozhodli inak
Z realizovaného prieskumu vyplýva, že 46 % absolventov vysokých škôl v  nimi vyštudovanom odbore nikdy nepracovalo. Keby sa mohli absolventi opätovne rozhodnúť a zvoliť si vysokú školu, viac než polovica by si vybrala buď iný odbor, alebo inú školu. Tieto údaje môžu byť dostatočnou inšpiráciou pre súčasných stredoškolákov a ich rodičov pri kvalitnejšom rozhodovaní sa o budúcnosti.
Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti prináša navyše niekoľko zaujímavých odporúčaní a návodov, ako si zvoliť perspektívny odbor spolu s univerzitou či fakultou. Dôležitými faktormi pri výbere štúdia môže byť napríklad perspektíva uplatnenia sa na  domácom trhu alebo výška mzdy.

Kto zarobí najviac?
Z prieskumu tiež vyplýva, že najlepšie zarábajú - do druhého roka štúdia od skončenia školy - bývalí študenti Fakulty informatiky a  informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Jedná sa o hrubú mzdu v priemere 1641 eur. Druhou najlepšie „zarábajúcou“ je Fakulta elektrotechniky a informatiky tej istej univerzity, pričom jej absolventi priemerne zarobia 1399 eur.
Na spodných priečkach sa umiestnila napríklad Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (662 eur) alebo Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (668 eur). V príjmoch pod 700 eur sa vyskytujú aj iné pedagogické fakulty, sociálne vedy a  zdravotníctvo či stredoeurópske štúdiá.

O päť rokov môže byť všetko inak
Národný projekt odporúča stredoškolákom a ich rodičom sledovať nielen súčasný stav, ale aj trendy vývoja trhu práce a potreby slovenskej ekonomiky, v prípade, ak neuvažujú o kariére v zahraničí.
Dáta z analýzy národného projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti upozorňujú na vysokú pravdepodobnosť, že počet vysokoškolsky kvalifikovaných ľudí porastie rýchlejšie ako počet pracovných miest pre takúto kvalifikáciu. Už dnes je na trhu práce o  67-tisíc miest s potrebnou vysokoškolskou kvalifikáciou menej, než počet ekonomicky aktívnych osôb s titulom. V horizonte desiatich rokov tento počet vzrastie dokonca až na 111-tisíc. Študentom preto národný projekt odporúča vyhnúť sa odborom so slabou perspektívou, pričom zostavil rebríček najperspektívnejších študijných odborov.

Gumárenský priemysel a výroba plastov vedú
Veľkým prínosom národného projektu je identifikácia perspektívnych ekonomických odvetví a, v nadväznosti na to, zodpovedajúcich študijných odborov. Medzi odvetvia ekonomiky s najvyšším skóre patria: výroba výrobkov z gumy a plastu; výroba kovov a kovových výrobkoch a výroba dopravných prostriedkov. Na základe výsledkov výskumu boli identifikované perspektívne študijné odbory: mechanika a kovovýroba; elektrotechnika a energetika; manažment, administratíva a ekonómia. Na popredných miestach sa umiestnili aj financie, bankovníctvo i  staviteľstvo.

Prvé rozhodnutie o budúcnosti
Študenti stredných škôl majú neľahkú úlohu; prvýkrát v živote robia rozhodnutie, ktoré vo výraznej miere ovplyvní ich budúcnosť. Už teraz si otvárajú cestu k nadštandardnému či podpriemernému príjmu, volia spôsob života a určujú miesto práce. Projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti v tomto rozhodovaní zastáva funkciu unikátneho mediátora medzi akademickým svetom na jednej strane a trhom práce a  ekonomikou na strane druhej. Národný projekt svojimi aktivitami, okrem iného, uľahčuje a racionalizuje rozhodnutia študentov o ich budúcnosti a  prispieva k zlepšeniu zamestnanosti a spokojnosti ďalších generácií.