Študovať bez praxe je ako variť iba z vody.
Polemizovať o tom, čimá prax študentov v podnikoch význam, je azda zbytočné.
BANSKÁ BYSTRICA. Lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Zdá sa, že toto staré tvrdenie platí dodnes. Polemizovať o tom, či má prax študentov v podnikoch význam, je azda zbytočné. Obrazne povedané, výučba bez praktických skúseností je podobná ako variť iba z vody. Na fakt nevyhnutnosti praxe poukazujú odborníci už niekoľko rokov. Nakoniec v minulosti sa tento model osvedčil. Na univerzitách bolo praxovanie povinné. A na svojej aktuálnosti nič nestratilo, naopak, je čoraz potrebnejšie. Na väčšine slovenských škôl to pochopili a prax svojim študentom vyhľadávajú aj sami.
Praxujúci prváci
Je viac ako isté, že pri výbere školy berú maturanti na zreteľ aj túto skutočnosť. V tejto súvislosti sme oslovili niekoľko vysokých škôl. Podľa informácií garanta praxe Ing. Štefana Boďa, PhD., z Technickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre už prváci I. stupňa štúdia vo vybraných študijných programoch praxujú napríklad vo VPP Kolíňany, ZF Levice či ESTAMP Zlaté Moravce.
"V rámci národného projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti sme oslovili závody, kde by študenti mohli v budúcnosti absolvovať prax. Nevylučujem, že v blízkom období si naši poslucháči budú môcť vybrať aj z ďalších podnikov, ktoré sme oslovili: Visteon Interiors Nitra, ICS Industrial Cables Slovakia, Marel Slovakia, Matador Automotive Vráble," hovorí Ing. Š. Boďo.
Ako doplnil, od budúceho školského roku (2014/2015) sa s firmou Muehlbauer Technologies podpisuje dohoda o spolupráci v súvislosti so spomínaným národným projektom a rovnako prebieha podpisovanie dohody s VPP Kolíňany. Študentka Fakulty biotechnológie a potravinárstva (FBP) SPU v Nitre Zuzana oceňuje najmä prax v mikrobiologických a senzorických laboratóriách potravinárskych prevádzok. "Bolo zaujímavé pracovať so vzorkami potravín a následným vyhodnocovaním ich kvality." Podľa slov Ing. Dagmar Kozelovej, PhD., zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre praktická príprava študentov FBP sa realizuje na bakalárskom aj na inžinierskom stupni.
V prvých troch rokoch štúdia praxujú poslucháči štyri týždne a získavajú tak prehľad o výrobnej činnosti podnikateľských subjektov poľnohospo-dárskopotravinárskeho komplexu a príbuzných odvetví. Dodala, že praxovať je možné skupinovou i individuálnou formou.
Na inžinierskom stupni si študenti odbornú prax zabezpečujú v laboratóriách fakulty ako aj v laboratóriách vedeckovýskumných inštitúcií a tiež v potravinárskych prevádzkach individuálne, kde analyzujú potraviny z hľadiska mikrobiologického, chemického, skúmajú ich zdravotnú bezpečnosť ako aj vplyvy pridávania vybraných látok na výslednú kvalitu produktov a výrobkov.
Odborná prax trvá šesť týždňov. Niektorí študenti využili možnosť praxovať aj v zahraničných poľnohospodárskych a potravinárskych podnikoch, v podnikoch spoločného stravovania ako aj vo vedecko-výskumných inštitúciách, napr. v Srbsku, Rakúsku, Poľsku, Rumunsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Maďarsku a v Českej republike.
Študenti tiež vycestovali na študijné pobyty cez program Socrates/Erazmus a ďalšie, informovala D. Kozelová. Je všeobecne známe, že o absolventov našich vysokých škôl majú záujem aj zahraniční podnikatelia. Pricestujú na Slovensko, väčšinou ich lákajú lepším platovým ohodnotením, možnosťou profesijného rastu či inými výhodami. Niektorí neodolajú, ďalší chcú svoje vedomosti zúročiť doma. Už počas štúdia si totiž v mnohých podnikoch získali zručnosti a schopnosti, otestovali si vlastný prístup k pracovným činnostiam či spôsobilosť pracovať s reálnym klientom.
V tejto súvislosti sme oslovili niekoľkých študentov. Peter zo Žilinskej univerzity v Žiline praxuje vo firme T-Systems Slovakia. "Som veľmi rád, že popri mojom študijnom zameraní si všetko čo sa učím, môžem vyskúšať aj v skutočnom podniku. Až tu som sa naučil, že cvičenie robí majstra. Kým študent nepríde do styku s viacerými operačnými systémami, databázami, skúsenými mentormi atď, ťažko bude vedieť čo ho čaká po škole. Aj preto prax všetkým odporúčam." Igor z Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici si na odbornú prax spomína s úsmevom. "Keď som sa prvý raz postavil pred katedru, triasli sa mi nohy aj ruky. Nebolo jednoduché udržať triedu v tichosti a zachovať si ich pozornosť až do konca vyučovacej hodiny. Prax mi jasne ukázala, aká je počas štúdia dôležitá, a aj to, že mužský element je v školách stále vo výraznej menšine. Som presvedčený, že je to vo výchove mladej generácie na škodu."
Trh potrebuje najmä technikov
Z logických príčin by si absolventi stredných škôl spomedzi širokej ponuky univerzít mali vybrať radšej technické odbory. Hoci mnohí z nich sú viac orientovaní na humanitné smery, posledné slovo má uplatniteľnosť na trhu práce. A ten v súčasnosti jednoznačne preferuje vysokoškolákov "techniky". Poukazuje na to i dopyt po takto orientovaných pracovníkoch na úradoch práce či inzeráty zverejnené na rôznych pracovných portáloch. Je teda zrejmé, že absolventi technického zamerania si prácu nájdu ľahšie.
"Na našom Ústave priemyselného inžinierstva a manažmentu, Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave, riešime prax kombinovane. V rámci študijných programov Priemyselné manažérstvo a Personálna práca v priemyselnom podniku je jedným z povinných predmetov Odborná prax na I. stupni štúdia, ktorú študenti realizujú počas letných mesiacov," uviedla doc. Ing. Andrea Chlpeková, PhD.
Spresnila, že ako pracovisko sa snažia kontaktovať podniky a zabezpečovať prax i takouto aktívnou formou. Vzhľadom na veľký počet študentov si však väčšina z nich hľadá spolupracujúce podniky individuálne. Ako ďalšiu formu praxe, sa študentom pokúšajú v spolupráci s vybranými podnikmi pomôcť počas vypracovávania záverečných prác (pre I. a II. stupeň štúdia). Ďalej oslovujú podniky z internej databázy pracoviska.
K tým, s ktorými majú vynikajúcu skúsenosť pribúdajú i nové. "Zároveň podniky sami navrhujú možné témy v zmysle aktuálnych potrieb praxe a spoločnosti. Tie sprostredkujeme študentom a tak im umožňujeme zapojiť sa do praxe a podnikom dávame možnosť vidieť nové uhly pohľadu na riešenie problémov v kontexte s aktuálnymi trendami nových poznatkov v daných vedných odboroch," dodala A. Chlpeková. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne prispôsobuje vzdelávanie aktuálnym trendom a normám EÚ.
Dobrým príkladom je nový študijný program Regionálna ekonomika a rozvoj, v ktorom študent pre naplnenie praktických zručností a kompetencií absolvuje odbornú prax v inštitúciách a organizáciách miestnej a regionálnej samosprávy. "Cieľom Trenčianskej univerzity je poskytovanie kvalitného vzdelania našim poslucháčom. Spojením s praxou im už počas štúdia dokážeme garantovať flexibilitu a uplatniteľnosť na trhu práce.
So zamestnávateľmi vedieme pravidelné dialógy, umiestňujeme študentov do praxe, čím nastavujeme systém vzdelávania presne podľa ich potrieb. Zabezpečujeme tým stály prísun kvalifikovanej pracovnej sily do podnikov a firiem," informoval Ing. Norbert Jiroš z oddelenia vzťahov s verejnosťou. Ako doplnil, často sa stáva, že študent po absolvovaní tejto praxe zostáva v podniku aj pracovať. Zaujímali nás tiež poznatky z bratislavskej STU. Podľa slov manažérky pre komunikáciu Andrey Settey Hajdúchovej je základný, ale i aplikovaný výskum prax, cieľom univerzity. Už počas štúdia sú poslucháči v kontakte s firmami pri záverečných prácach, prácach vo výskumných projektoch a častokrát sú prítomní aj priamo vo výrobe. "Nie je zriedkavé, že ak je výsledkom výskumu patent či úžitkový vzor, sú pod ním podpísaní ako autori aj samotní študenti.
Toto prepojenie na firmy už počas štúdia, potom samozrejme uľahčuje študentom hľadanie práce," doplnila A. Settey Hajdúchová. Okrem toho, že fakulty STU intenzívne spolupracujú s firmami, niektoré majú navyše zriadené aj kariérne centrá. "Napríklad v prípade, že našu školu s aktuálnou ponukou kontaktujú samotné firmy, informácie posúvame študentom prostredníctvom webu, do ich emailov cez AIS, ale aj prostredníctvom zástupcov študentov v orgánoch univerzity," informovala. Zaujímavosťou je, že STU chce podporovať nielen zamestnávanie študentov vo firmách, ale podporiť ich aj v rozbehu ich vlastného podnikania. Ako uviedla A. Settey Hajdúchová, v prípade nápadu, projektu, či výskumu, ktorý má šancu uspieť, môžu študenti či absolventi využiť podporu Univerzitného technologického inkubátora, či už ide o výhodné alebo dokonca bezplatné prenájmy priestorov a najmä poradenstvo.
Národný projekt pre študentov
Konkurencia je jav, ktorý sa pretavil aj do slovenských vysokých škôl - boj o maturantov je markantný. K atraktívnosti študijných programov sa preto v ostatnom čase pridali odborné praxe u nás či stáže za hranicami. Napokon je to pochopiteľné, memorovanie teórie bez možnosti jej overenia v praxi už mladým nestačí.
Aj národný projekt "Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti" aktívne prispieva k tomu, aby študenti vysokých škôl neostali s diplomom na úrade práce. Naposledy napríklad študentom Fakulty špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka poskytli možnosti exkurzií do podnikov v regióne. Najväčší záujem bol predovšetkým o podniky BOST SK, a.s., Continental Matador Rubber, s.r.o., MATADOR Industries, a.s., a INA Skalica, spol. s r.o.
Hlavná odborná garantka projektu "Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti" Mgr. Helga Jančovičová, PhD., zdôraznila, že študentom ponúka možnosť ísť na dlhodobé praxe alebo na krátkodobé exkurzie do konkrétnych podnikov už počas svojho štúdia: "Je pre nich určite dôležité, aby si overili svoje teoretické vedomosti získané na vysokej škole priamo v praxi už počas štúdia, ale aj, aby sa oboznámili s možnosťami a podmienkami v reálnych podmienkach podnikov – možno u svojich potenciálnych zamestnávateľov." Poslucháči vysokých škôl nájdu viac informácii na webovej stránke www.vysokoskolacidopraxe.sk.
Autor: Zuzana Karásková
Prevzaté z MY Banskobystrické noviny č.22, str. 10
