Systémy financovania vysokých škôl v niektorých krajinách sveta
To, že nielen v EÚ ale ani vo svete nejestvuje jednotný systém financovania terciárneho vzdelávania nie je prekvapujúce. Dokonca ani v Škandinávskych krajinách (Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko a Švédsko), kde dochádza k istej konvergencii prístupov k financovaniu VŠ, aj keď tieto majú veľa spoločných znakov, systémy nie sú rovnaké[1]. V podstate platí, že reakcia jednotlivých krajín a inštitúcií sa silne mení v závislosti na lokálnych ekonomických, sociálnych, kultúrnych a politických podmienkach a okolnostiach a prípadnej (ne)existencie strategickej vízie o úlohe terciárneho vzdelávania v lokálnej i globálnej spoločnosti čomu sa najmä v lokálnom prostredí Slovenska hovorí „špecifiká“.
Jeden z dôvodov je aj ten, že financovanie univerzít nemožno vidieť odtrhnuto od širšieho politického kontextu týkajúceho sa vysokoškolského vzdelávania. A až na málo výnimiek[2] je financovanie vysokých škôl väčšinou politickým nástrojom na dosahovanie cieľov štátnej administratívy. Je to tiež jeden z mála nástrojov štátnej moci, ktorým môže v decentralizovanom systéme zasahovať a ovplyvňovať dianie v slobodných a autonómnych inštitúciách, akými sú vysoké školy[3].
Systém financovania môže byť tiež jedným z významných ovplyvňujúcich faktorov pre zmeny inštitucionálnych stratégií a reštrukturalizácie vysokých škôl. Ako ukázala jedna zo štúdií OECD[4] existuje veľmi silná odozva VŠ na zmeny systému financovania napr.:
Ø tendenciou univerzít vo vyššej miere používať rozličné stratégie reagujúce na zmeny,
Ø implementovaním reštrukturalizácií,
Ø formulovaním explicitných cieľov,
Ø používaním monitoringu,
Ø posilňovaním riadenia,
Ø menením a prispôsobovaním organizačných štruktúr a procesov.
[1] Schmidt E. K., University Funding Reforms in the Nordic Countries, Chapter Three in: Cycles of University Reform: Japan and Finland Compared, Maruyama F., Dobson I. R (Eds.), Center for National University Finance and Management, Tokyo, 2012, p. 31 -56.
[2] súkromné vysoké školstvo bez podpory štátneho sektoru (napr. súkromné vysoké školy pôsobiace na Slovensku, ktoré nie sú podporované zo štátneho rozpočtu žiadnym príspevkom (okrem motivačných a sociálnych štipendií pre študentov)), systém financovania súkromných VŠ v USA a ďalšie výnimky.
[3] Bývalý riaditeľ sekcie vysokých škôl na Ministerstve školstva a vedy SR, rektorovi Univerzity Komenského na pôde jeho univerzity (1998) pri istom politicky motivovanom rozhovore: „Pán rektor, vybrali ste si viac slobody a menej peňazí“.
4 Strehl F., Reisinger S., Kalatschan M., Funding Systems and their Effects on Higher Education Systems. International Report, OECD-IMHE, 2007.
Celý článok nájdete tu.
