Systémy financovania vysokých škôl v niektorých krajinách sveta s ohľadom na Slovensko
To, že nielen v EÚ ale ani vo svete nejestvuje jednotný systém financovania terciárneho vzdelávania nie je prekvapujúce. Dokonca ani v Škandinávskych krajinách (Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko a Švédsko), kde dochádza k istej konvergencii prístupov k financovaniu VŠ, aj keď tieto majú veľa spoločných znakov, systémy nie sú rovnaké[1]. V podstate platí, že reakcia jednotlivých krajín a inštitúcií sa silne mení v závislosti na lokálnych ekonomických, sociálnych, kultúrnych a politických podmienkach a okolnostiach a prípadnej (ne)existencie strategickej vízie o úlohe terciárneho vzdelávania v lokálnej i globálnej spoločnosti čomu sa najmä v lokálnom prostredí Slovenska hovorí „špecifiká“.
Jeden z dôvodov je aj ten, že financovanie univerzít nemožno vidieť odtrhnuto od širšieho politického kontextu týkajúceho sa vysokoškolského vzdelávania. A až na málo výnimiek[2] je financovanie vysokých škôl väčšinou politickým nástrojom na dosahovanie cieľov štátnej administratívy. Je to tiež jeden z mála nástrojov štátnej moci, ktorým môže v decentralizovanom systéme zasahovať a ovplyvňovať dianie v slobodných a autonómnych inštitúciách, akými sú vysoké školy[3].
Systém financovania môže byť tiež jedným z významných ovplyvňujúcich faktorov pre zmeny inštitucionálnych stratégií a reštrukturalizácie vysokých škôl. Ako ukázala jedna zo štúdií OECD[4] existuje veľmi silná odozva VŠ na zmeny systému financovania napr.
Ø tendenciou univerzít vo vyššej miere používať rozličné stratégie reagujúce na zmeny,
Ø implementovaním reštrukturalizácií,
Ø formulovaním explicitných cieľov,
Ø používaním monitoringu,
Ø posilňovaním riadenia,
Ø menením a prispôsobovaním organizačných štruktúr a procesov.
Ako ukázala štúdia zahrňujúca 100 Európskych univerzít[5], hlavnými stratégiami, ktoré v tomto procese vysoké školy používajú sú:
1. Vytvorenie centier excelencie prostredníctvom selektivity, kritickej hmoty a profilácie
2. Posilnenie riadiacich kapacít skvalitnením vedúcich činností a decentralizáciou zodpovednosti na jednotlivé súčasti VŠ
3. Reformovanie vlastných finančných nástrojov a podpora výskumníkov (chápu sa všetci tzv. „tvoriví pracovníci“) generujúcich finančné zdroje a komercializujúcich výskum
4. Zhromažďovanie informácií týkajúcich sa výkonov vlastných aj konkurencie
5. Zdôrazňovanie flexibility a orientácie ľudských zdrojov na výkony
6. Budovanie vzťahov s vonkajším svetom a vytváranie spojenectiev.
Vysoké školy sú pod neustálym tlakom, aby boli efektívnejšie a výkonnejšie vo všetkých oblastiach svojich misii t.j. výučbe, výskume a inováciách a lokálnom ekonomickom rozvoji. Navyše postupná redukcia štátnych dotácii a ich reštrukturalizácia si vyžaduje adaptáciu nielen vedení VŠ ale celého systému riadenia a využívania existujúcich finančných zdrojov na nové podmienky.
V globálnom prostredí, v ktorom VŠ dnes pôsobia, už viac neexistuje situácia, keď sa bude dať konkurovať iným systémom bez toho, aby sa dramaticky nezmenilo súčasné konzervatívne myslenie vedení mnohých VŠ, nízka flexibilita inštitúcií terciárneho vzdelávania, nízka schopnosť prispôsobiť sa zmeneným podmienkam, minimálna schopnosť diverzifikovať svoje finančné zdroje a predovšetkým a najmä takéto “extramurálne“ zdroje aj nachádzať. Nie je viac možné sa spoliehať na vlády, ktoré by (v prostredí EÚ) krízové dopady eliminovali alebo aspoň utlmili.
Celý článok nájdete tu.
[1] Schmidt E. K., University Funding Reforms in the Nordic Countries, Chapter Three in: Cycles of University Reform: Japan and Finland Compared, Maruyama F., Dobson I. R (Eds.), Center for National University Finance and Management, Tokyo, 2012, p. 31 -56.
[2] súkromné vysoké školstvo bez podpory štátneho sektoru (napr. súkromné vysoké školy pôsobiace na Slovensku, ktoré nie sú podporované zo štátneho rozpočtu žiadnym príspevkom (okrem motivačných a sociálnych štipendií pre študentov)), systém financovania súkromných VŠ v USA a ďalšie výnimky.
[3] Bývalý riaditeľ sekcie vysokých škôl na Ministerstve školstva a vedy SR, rektorovi Univerzity Komenského na pôde jeho univerzity (1998) pri istom politicky motivovanom rozhovore: „Pán rektor, vybrali ste si viac slobody a menej peňazí“.
4 Strehl F., Reisinger S., Kalatschan M., Funding Systems and their Effects on Higher Education Systems. International Report, OECD-IMHE, 2007.
[5] Salerno, C., Jongbloed, B., Slipsaeter, S., Lepori, B., Changes in European higher education institutions´research income, structures and strategies. Interim report for the project changes in university incomes: their impact on university based research and innovation (CHINC), (2005).
