Späť

Titul inžinier a magister až po ročnej praxi?

Štyridsiatnička Svetlana robila pred pár rokmi predavačku v obchodnom reťazci. Mala maturitu a aj preto si hľadala lepšie miesto, ideálne niekde v štátnej alebo vo verejnej správe. Miest nebolo veľmi na výber a  tak sa rozhodla, že si urobí vysokú školu.

Najjednoduchšia a najdostupnejšia bola vysoká škola s odborom sociálna práca. Študovala externe, platila školné a vo vidine lepšieho miesta dala v práci výpoveď. Keď pred dvoma rokmi školu skončila, prišla studená sprcha. Na úrade pre ňu miesto nebolo a nepomohol ani diplom s titulom magister. Dnes robí vo veľkosklade iného podniku administratívnu pracovníčku, na čo by jej stačila aj maturita zo  strednej školy.

Vyhodené peniaze? Pri externom štúdiu a súkromných školách je to na  rozhodnutí každého uchádzača. Nejde však len o peniaze. Masovým rozšírením titulov magister a inžinier sa v uplynulých rokoch zdeformoval aj trh práce. Robotu, kde by stačil výučný list, robia ľudia s maturitou, tam, kde zamestnávateľ trvá na maturite, obsadzujú ľudí s vysokoškolskými diplomami. Nie hocijakými. Titul bakalár sa v spoločnosti neráta, magister alebo inžinier znejú lepšie a lepšie to pôsobí aj na zamestnávateľa.

„Deformujeme trh práce tým, že vysoké školy naň produkujú príliš veľa formálne prevzdelaných ľudí,“ upozorňuje Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry. Výsledkom je vytláčanie ľudí s nižším vzdelaním z trhu práce. „Na Slovensku ľudia s nižším ako vysokoškolským vzdelaním majú veľký problém získať zamestnanie. Je to zhruba tretinová šanca v porovnaní s ľuďmi so základným vzdelaním v starých členských štátoch EÚ,“ hovorí Ostrovský s odvolaním sa na štatistiky Eurostatu.

Pri slabej podpore vedy a výskumu na vysokých školách i nižších nárokoch na kvalitu štúdia na vysokých školách zároveň hrozí, že „budujeme spoločnosť pomocných pracovných síl vybavených titulom magister alebo inžinier“.

Ostrovský navrhuje zásadnú zmenu. Rozdelenie vysokoškolského štúdia na  trojročné bakalárske a následne dvojročné magisterské či inžinierske by podľa neho nemalo byť formalitou ako doteraz. Každý, kto získa titul bakalár a chce pokračovať v magisterskom štúdiu, by mal podľa neho nastúpiť najskôr do riadneho zamestnania a najmenej po roku práce by sa mohol prihlásiť na magisterské alebo inžinierske štúdium. Zmene by sa postupne mali prispôsobiť absolventi aj zamestnávatelia, ktorí si teraz prirodzene vyberajú ľudí s vyšším dosiahnutým vzdelaním aj do pozícií, ktoré to nevyžadujú.

Pripúšťa, že v zahraničí taký systém nie je známy. „Najskôr preto, že nebol potrebný. Tam nemali taký problém ako u nás. Vzdelávací systém v rozvinutých krajinách ponúka podstatne viac príležitostí na zvýšenie kvalifikácie. Uchádzači o štúdium v západnej Európe vedia, že nároky na  akademické štúdium sú veľmi vysoké, preto nie všetci si trúfnu až na  magisterské štúdium,“ argumentuje Ostrovský.

Ak by návrh na zavedenie povinnej minimálne ročnej zamestnaneckej praxe prešiel, počet študentov na magisterskom a inžinierskom štúdiu by tým výrazne klesol. Podľa Ostrovského by to však nemalo znamenať prepúšťanie učiteľov, skôr ich väčšie zameranie sa na výskum.

Odporúčanie obmedziť masové vzdelávanie na magisterskom a inžinierskom stupni dala nedávno vo svojej výročnej správe aj Akreditačná komisia. „V mnohých študijných programoch zavedenie dvojstupňového štúdia neprinieslo zlepšenie kvality vzdelávania, skôr opak je realitou,“ uvádza sa v správe. Jedno z riešení vidí komisia v bakalárskych programoch orientovaných prioritne na prax, ktoré by už na druhom stupni – magisterskom a inžinierskom – nepokračovali.

Podľa Ostrovského táto možnosť je už teraz. „Končí sa to však tým, že aj absolventi týchto bakalárskych odborov sa dožadujú pokračovania na  druhom stupni,“ vraví.

Ministerstvo školstva tvrdí, že „je záujem zmeniť štruktúru absolventov vysokoškolského štúdia v prospech absolventov, ktorí ukončia len prvý stupeň“. Sprísnenie pravidiel prijímania študentov na magisterský a  inžiniersky stupeň štúdia však rezort školstva v chystanej novele vysokoškolského zákona nepripravuje. „V tejto chvíli sa nad inou podmienkou, ako je dosiahnutie bakalárskeho vzdelania, neuvažuje,“ uvádza sa v stanovisku rezortu školstva.

„Ak sa sprísňujú podmienky na prijímanie žiakov na gymnáziá, prečo by sa nemalo rozmýšľať aj o vhodnejších podmienkach prijímania na druhý stupeň na vysokých školách? Zníženie deformácií na trhu práce a  efektívnejšie nakladanie s prostriedkami na vzdelávanie za to stoja,“ uzatvára Ostrovský.



Autor: Daniela Balážová,
prevzaté z http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/311999-titul-inzinier-a-magister-az-po-rocnej-praxi/


http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/ http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/
Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti

ITMS 26110230120
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Informácie
Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie. Jeho súčasťou je špecializovaná vedecká knižnica Slovenskej republiky. Koordinuje činnosť a zabezpečuje prevádzku interdisciplinárnych výskumno-vývojových centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie.