Vzdelávacie platformy ako doplnok ku klasickému vzdelávaniu na univerzitách
V posledných rokoch dochádza k zmene vysokoškolského vzdelávania. Študenti okrem klasického vzdelávania dopĺňajú svoje vedomosti o samoštúdium. Využívajú pri tom platformy, ktoré sú známe pod skratkou MOOC. Pod týmto označením, ktoré je skratkou z Massive Open Online Courses, sa označujú online kurzy poskytované pre veľké cieľové skupiny študujúcich zdarma. Popri tradičných študijných materiáloch, ako sú videá, knihy, prezentácie, MOOC poskytuje interaktívne používateľské fóra, ktoré pomáhajú budovať komunitu pre študentov, profesorov a ich asistentov.
Prvé MOOC platformy sa začali objavovať v Kanade v roku 2008 ako on-line počítačové kurzy. V roku 2012 boli spustené tri veľké platformy: EDX spustená za pomoci univerzít Harvard a Massachusetts Institute of Technology (MIT); Coursera spolupracuje so Stanfordskou univerzitu a Udacity, ktorú založil Sebastian Thrun zo Stanfordu.
Existuje veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú motiváciu študentov učiť sa. Medzi ne patrí budúci ekonomický prínos pre študenta, rozvoj osobných a profesionálnych zručnosti, dosiahnutie úspechu a zábava. Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil na Duke University vyplýva, že motiváciu študentov študovať MOOC kurzy možno zaradiť do jednej zo štyroch kategórií:
• podpora celoživotného vzdelávania a porozumenie predmetu bez očakávaní k jeho dokončeniu,
• zábava pri učení a sociálne skúsenosti,
• pohodlie, ktoré sa často nedosiahne pri tradičných možnostiach vzdelávania,
• zažiť a preskúmať on-line vzdelávanie.
Takáto forma vzdelávania pomáha študentom rozhodnúť sa, či si chcú zapísať takýto alebo podobný predmet na svojej univerzite. Mnoho univerzít, ktoré sú zapojené do niektorých z MOOC platforiem, uznávajú svojim študentom aj absolvovanie predmetu takouto formou vzdelávania.
Otvorené vyučovanie hra dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prístupu k vzdelaniu pre všetkých a reaguje na zmeny, medzi ktoré patrí:
Globalizácia a zvýšená internacionalizácia vo vysokoškolskom vzdelávaní.
- Globalizácia a zvýšená internacionalizácia vo vysokoškolskom vzdelávaní.
- Celosvetový rast dopytu k prístupu po vysokoškolskom vzdelávaní.
- Zmena demografie, rastúci dopyt po celoživotnom vzdelávaní.
- Prístup k novým technológiám a sociálnym médiám.
- Potreba zmeny ekonomických modelov pre vysokoškolské vzdelávanie.
V oblasti vysokoškolského vzdelávania sú potrebné inovácie, aby sa dokázali riešiť sociálne a ekonomické zmeny v dlhodobom horizonte. Napríklad projekt financovaný EÚ TEL-Map vyvinul štyri scenáre budúceho vysokého školstva vo Veľkej Británii, a to unidiversity model, tradičný model univerzity, hybridný model univerzity a online univerzitný model. Scenár online univerzity predstavuje budúcnosť vysokoškolského vzdelávania. Pri tomto modeli študenti uprednostňujú do značnej miery nezávisle štúdium s voľnými kurzami. Výučba je bezplatná, platí sa za skúšky alebo za potvrdenie o ukončení kurzu.
Rozsah výučby a otvorenosť MOOC platforiem poskytuje príležitosti pre rozšírenie prístupu k tradičnému štúdiu pre všetkých a vytvára priestor pre experimentovanie s online výučbou a učením. Tento spôsob výučby vyvoláva výrazný záujem zo strany zahraničných vlád, inštitúcii a komerčných organizácii.
Slovenské univerzity by sa mali prispôsobovať svetovým trendom, aby boli konkurencieschopné. V prostredí slovenských vysokých škôl, kde sa kladie väčší dôraz na teoretické poznatky oproti praktickým skúsenostiam, jednalo by sa o veľmi dobrý nástroj, ako skvalitniť vysokoškolské vzdelávanie. Študent by si vyberal predmety, ktoré ho zaujímajú a flexibilnejšie reagoval na požiadavky trhu práce vo vybraných perspektívnych študijných programoch. Preto je dôležitá spolupráca medzi univerzitami a podnikovou sférou pri tvorbe týchto programov. Významnou aktivitou realizovanou na celoštátnej úrovni je národný projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“. Tento projekt rozširuje spoluprácu medzi univerzitami a firmami a zároveň podporuje skvalitnenie vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom zavádzania inovácií do vzdelávacieho obsahu, ako aj podporou inovatívnych foriem vzdelávania pre potreby požiadaviek trhu práce vo vybraných perspektívnych študijných programoch.
Autor: Ing. Andrej Rybovič, MSc.
