Zamestnateľnosť a uplatniteľnosť absolventov vysokých škôl
Už v tom, ako je definovaný pojem zamestnateľnosť (employability), sa medzi krajinami prejavujú rozdiely. Pokúsime sa tieto rozdiely vysvetliť a hlavne ukázať, aké to má ďalšie podstatné súvislosti. Na základe komparatívnych rozborov je totiž možné povedať, že existujú dva hlavné prístupy, ktoré potom vedú k rôznym riešeniam, opatreniam a používaným nástrojom v oplyvňovaní vysokého školstva, aj keď ich nie je možné úplne oddeliť. Zameriavajú sa na:
· stranu dopytu, aké zamestnanie sa na trhu práce požaduje (employment-centred), a teda na to, na čo musia vysoké školy reagovať,
· stranu ponuky, a teda na to, akými kompetenciami nevyhnutnými pre trh práce majú absolventi disponovať (competence-centred) a ako vysoké školy definujú profil absolventa.
Employment-centred (dopyt) Tento pojem sa zameriava predovšetkým na mieru zamestnanosti absolventov a ponecháva úlohu vysokých škôl pomerne otvorenú. Vysoké školy môžu využívať rôzne spôsoby, aby zvýšili šance absolventov pomerne rýchlo si nájsť prácu: začleniť prax do študijných programov, zapojiť zamestnávateľov do ich prípravy, ako aj do výučby a poskytovať študentom kariérne poradenstvo.
Competence-centred (ponuka) Tento pojem ukladá vysokým školám ďalšie pomerne konkrétnejšie úlohy, a to vybaviť študentov okrem odborných vedomostí a znalostí aj generickými, prenositeľnými či kľúčovými kompetenciami. Spôsob, akým to dosiahnu, je však ponechaný na samotných vysokých školách. Môžu osvojovanie týchto kompetencií začleniť do existujúcich programov, alebo kurikulum rozšíriť o nové špecifické kurzy.
V Národnom projekte v SR, na ktorý nadväzujeme, boli uplatnené oba vyššie uvedené prístupy. Tak v rovine analytickej, ako aj intervenčnej. V oficiálnych dokumentoch členských krajín EÚ sa uplatňujú tiež obidva uvedené pojmy zamestnateľnosti, mnoho krajín ich pritom kombinuje. Nasledujúca schéma ukazuje rozdiely medzi nimi (značenie krajín zodpovedá praxi, ktorú používa Európska komisia a Eurydice). Niektoré krajiny svoje požiadavky rešpektovať potreby trhu práce (teda dopyt) vyjadrujú vo svojich dokumentoch len všeobecne, iné požadujú zapojenie zamestnávateľov aj do prípravy študijných programov. Veľmi často sa prejavujú rozdiely aj v rámci jednotlivých krajín pre rôzne typy vysokoškolských inštitúcií (univerzity, vysoké odborné školy, polytechnické školy, odborné akadémie a pod.)
Celý článok nájdete tu.
