Zhoršujúce sa uplatnenie absolventov a vývoj na trhu práce
Prognózovanie kvalifikačných požiadaviek pracovného trhu
Prognózovania alebo prognózy vývoja kvalifikačných požiadaviek pracovného trhu a potrieb vysokoškolákov, vypracovávané zvyčajne v nejakej štruktúre odvetví a povolaní, sú vo väčšine rozvinutých krajín sveta bežným spôsobom, ako zisťovať budúcu potrebu kvalifikovaných pracovných síl a podľa toho rôznými cestami ovplyvňovať vývoj počtu príjímaných, a teda aj absolventov vysokých škôl. Také prognózy sú už viac-menej od polovice minulého storočia pravidelne spracovávané na celoštátnej úrovni v USA, kde je ich metodológia aj najprepracovanejšia. Metodológie amerických prognóz tiež veľmi často slúžia ako vzor alebo aspoň ako významná inšpirácia či ako vodítko pre prognózy, ktoré sa začali v posledných desaťročiach spracovávať v európskych krajinách (postupne napríklad vo Veľkej Británii, Írsku, Švédsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Francúzsku alebo v Českej republike).
Podľa posledného prehľadu Európskej únie (Modernisation of Higher Education in Europe: Access, Retention and Employability.European Commission / EACEA / Eurydice, Brussels 2014) sa až na niekoľko výnimiek vo väčšine európskych krajín spracovávajú prognózy na národnej alebo na regionálnej úrovni. Kým jedenásť krajín ich pripravuje pravidelne, desať krajín ich vykonáva len ad hoc (viď nasledujúca mapka). Na druhej strane sa v jedenástich krajinách prognózy systematicky využívajú pre plánovanie vzdelávacej politiky, a to zvyčajne pre stanovenie počtu študijných miest financovaných z verejných prostriedkov (štátom alebo jeho časťou, napríklad regiónom).
Celý článok nájdete tu.
