Späť
Zahraničný vzdelávací pobyt je veľká výzva, aj obrovská skúsenosť
Ing. Ľudmila Závodská študuje Priemyselné inžinierstvo na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline na doktorandskom stupni. Najskôr absolvovala vzdelávanie v podmienkach podnikovej praxe na Slovensku, v žilinskej spoločnosti CEIT, a. s.
Potom odišla na zahraničný vzdelávací pobyt do nemeckej firmy Scheidt & Bachmann, GmbH do Moenchengladbachu. Podelila sa s nami so svojimi postrehmi a skúsenosťami, ktoré vďaka tomu získala.
Motory: Štúdium techniky na vysokej škole je skôr mužská doména. Čo vás viedlo ísť na Strojnícku fakultu Žilinskej univerzity v Žiline?
Ľ. Závodská: Pôvodne som 5 rokov študovala manažment. Lákalo ma to k japonskému štýlu manažmentu, lean manažmentu. Potom som objavila na Žilinskej univerzite v Žiline Strojnícku fakultu, Katedru priemyselného inžinierstva, kde sa touto problematikou viac zaoberajú, hlbšie riešia optimalizáciu výroby zlepšovacími projektmi, a tam som sa našla.
Motory: Čo vás viedlo na zahraničný vzdelávací pobyt a ako ste sa vôbec dozvedeli o národnom projekte „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“?
Ľ. Závodská: Cez národný projekt som absolvovala prax na Slovensku v spoločnosti CEIT a. s., kde som sa venovala oblasti logistiky. Počas doktorandského štúdia som sa dozvedela o možnosti vycestovať na krátkodobý zahraničný pobyt. Páčilo sa mi, že pobyt môže trvať od jedného do troch mesiacov. Keďže som mala kontakty v podniku Scheidt & Bachmann, ktoré som získala počas spolupráce pri písaní diplomovej práce, oslovila som tento podnik.
Motory: Čo bolo náplňou vášho vzdelávacieho pobytu v tomto nemeckom podniku?
Ľ. Závodská: Venovala som sa ďalej logistike, čo je aj téma mojej dizertačnej práce: Logistické stratégie. Pracovala som na projekte zavedenia systému dodávania materiálu pomocou princípu „kanban“. Robila som na projektoch a úlohách, ktoré mi boli zadané. V spoločnosti CEIT som väčšinou pracovala na analýzach dát, ktoré zamestnanci zozbierali v rôznych podnikoch. V podstate na Slovensku bola prax skôr o analýzach a prezentačných materiáloch a v zahraniční o väčších, komplexnejších úlohách, ktoré som dostala.
Motory: Ako ste zvládli jazyk a prípadné kultúrne odlišnosti v cudzej krajine?
Ľ. Závodská: Jazyk bol pre mňa veľkou výzvou. Absolvovala som rôzne kurzy. Napriek tomu, že som bola v Nemecku, komunikovala som po anglicky. Zvládla som to a som naozaj rada, že som sa odhodlala. Určite každý má trochu strach, ale človek je donútený. Čo ma v nemeckej podnikovej kultúre zaujalo, bolo to, že všetky kancelárie mali v nemeckom podniku presklené dvere. Každý tak mohol vidieť, či je daný človek v kancelárii alebo nie, prípadne keď telefonuje, aby nebol vyrušovaný. To sa mi páčilo. Ďalšia zaujímavosť bola, že všetky monitory boli otočené k dverám, čo sa mi zdalo dosť nepríjemné. Chodila som aj do výroby po výrobnej hale, kde boli všetky procesy otvorené. Z môjho pohľadu bol pobyt v podniku v zahraničí veľmi užitočný. Dostala som voľnosť, no na druhej strane som mala dostatočnú podporu zamestnancov v prípadoch, keď som potrebovala odbornú radu.
Motory: Ako vyzeral váš pracovný deň v podniku Scheidt & Bachmann? Akú ste mali pracovnú dobu?
Ľ. Závodská: Moja pracovná doba bola stanovená vopred od 8,00 h ráno do 15,00 h poobede. Mala som tak dostatok času stihnúť všetko potrebné, pracovala som v podstate na plný úväzok. V kancelárii som sedela s ďalšími pracovníkmi. Bol tam napríklad jeden študent, ktorý tiež tvoril bakalársku prácu. Počas dňa som buď pracovala na činnosti z predošlého dňa alebo sme sa dohodli na nových úlohách. Pobyt som si dokonca predlžovala, pretože počas tých 6 týždňov bolo v Nemecku niekoľko cirkevných sviatkov, kedy mali voľno, čím som stratila niekoľko pracovných dní. Chcela som si dokončiť úlohy a aktivity, ktoré mi boli zadané. Predĺžený čas som využila maximálne, ako sa len dalo.
Motory: Ktoré z vami zistených záverov by sa dali implementovať aj na slovenské podmienky?
Ľ. Závodská: Pracovala som pri výrobe signalizačných zariadení pre železnice. Navrhovala som systém komunikácie medzi žilinským a nemeckým podnikom. V Žiline sa vyrábajú káblové zväzky, ktoré sa používajú pri výrobe signalizačných zariadení v Nemecku a je potrebné ich nejako dopraviť. Bolo to niekoľko návrhov, ktoré boli odsúhlasené. Manažéri musia vybrať, ktorý bude najvhodnejší. Vyžaduje si to istý čas, kým sa to môže implementovať.
Motory: Vedeli by ste si aj v budúcnosti predstaviť spoluprácu s týmto nemeckým podnikom?
Ľ. Závodská: Skôr s tým žilinským, ale nevylučujem spoluprácu aj s nemeckým podnikom. Keď sa posuniem v dizertačnej práci, chcela by som si výsledky overiť v zahraničnom podniku. Byť v zahraničí je obrovská skúsenosť. Získané skúsenosti sa budem snažiť využiť pri svojom ďalšom pôsobení v spoločnosti CEIT, a.s. Tiež by som rada použila informácie nadobudnuté v spoločnosti Scheidt & Bachmann vo svojej dizertačnej práci ako prípadovú štúdiu, prípadne ako podklad pre napísanie článkov do odborných časopisov.
Motory: Zahraničné praxe sú pre mnohých študentov výzvou. Odporučili by ste ostatným spolužiakom takýmto spôsobom prepojiť teóriu s praxou?
Ľ. Závodská: Prax v podniku je veľmi dôležitá. Tento národný projekt poskytuje úžasnú príležitosť ísť aj do zahraničného podniku. Kultúra je tam síce odlišná, človek spozná nových ľudí, nové spôsoby života, ale je to naozaj výborná skúsenosť. Všade sa nájdu ochotní ľudia, ktorí pomôžu. Každému by som odporučila, aby sa nebál. Keby som znovu mala príležitosť ísť na zahraničný pobyt, určite by som ju využila. Myslím si, že spolupráca vysokých škôl a podnikov je v súčasnosti nevyhnutná. Ako študentka doktorandského štúdia budem od budúceho roka viesť bakalárske práce, preto som rada, že som mohla vypísať témy, na ktorých som sa dohodla s podnikom Scheidt & Bachmann a budem môcť študentom umožniť prístup do praxe.
Rozhovor pripravili Ing. Slávka Habrmanová a RNDr. Viera Čeplíková
Motory: Štúdium techniky na vysokej škole je skôr mužská doména. Čo vás viedlo ísť na Strojnícku fakultu Žilinskej univerzity v Žiline?
Ľ. Závodská: Pôvodne som 5 rokov študovala manažment. Lákalo ma to k japonskému štýlu manažmentu, lean manažmentu. Potom som objavila na Žilinskej univerzite v Žiline Strojnícku fakultu, Katedru priemyselného inžinierstva, kde sa touto problematikou viac zaoberajú, hlbšie riešia optimalizáciu výroby zlepšovacími projektmi, a tam som sa našla.
Motory: Čo vás viedlo na zahraničný vzdelávací pobyt a ako ste sa vôbec dozvedeli o národnom projekte „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“?
Ľ. Závodská: Cez národný projekt som absolvovala prax na Slovensku v spoločnosti CEIT a. s., kde som sa venovala oblasti logistiky. Počas doktorandského štúdia som sa dozvedela o možnosti vycestovať na krátkodobý zahraničný pobyt. Páčilo sa mi, že pobyt môže trvať od jedného do troch mesiacov. Keďže som mala kontakty v podniku Scheidt & Bachmann, ktoré som získala počas spolupráce pri písaní diplomovej práce, oslovila som tento podnik.
Motory: Čo bolo náplňou vášho vzdelávacieho pobytu v tomto nemeckom podniku?
Ľ. Závodská: Venovala som sa ďalej logistike, čo je aj téma mojej dizertačnej práce: Logistické stratégie. Pracovala som na projekte zavedenia systému dodávania materiálu pomocou princípu „kanban“. Robila som na projektoch a úlohách, ktoré mi boli zadané. V spoločnosti CEIT som väčšinou pracovala na analýzach dát, ktoré zamestnanci zozbierali v rôznych podnikoch. V podstate na Slovensku bola prax skôr o analýzach a prezentačných materiáloch a v zahraniční o väčších, komplexnejších úlohách, ktoré som dostala.
Motory: Ako ste zvládli jazyk a prípadné kultúrne odlišnosti v cudzej krajine?
Ľ. Závodská: Jazyk bol pre mňa veľkou výzvou. Absolvovala som rôzne kurzy. Napriek tomu, že som bola v Nemecku, komunikovala som po anglicky. Zvládla som to a som naozaj rada, že som sa odhodlala. Určite každý má trochu strach, ale človek je donútený. Čo ma v nemeckej podnikovej kultúre zaujalo, bolo to, že všetky kancelárie mali v nemeckom podniku presklené dvere. Každý tak mohol vidieť, či je daný človek v kancelárii alebo nie, prípadne keď telefonuje, aby nebol vyrušovaný. To sa mi páčilo. Ďalšia zaujímavosť bola, že všetky monitory boli otočené k dverám, čo sa mi zdalo dosť nepríjemné. Chodila som aj do výroby po výrobnej hale, kde boli všetky procesy otvorené. Z môjho pohľadu bol pobyt v podniku v zahraničí veľmi užitočný. Dostala som voľnosť, no na druhej strane som mala dostatočnú podporu zamestnancov v prípadoch, keď som potrebovala odbornú radu.
Motory: Ako vyzeral váš pracovný deň v podniku Scheidt & Bachmann? Akú ste mali pracovnú dobu?
Ľ. Závodská: Moja pracovná doba bola stanovená vopred od 8,00 h ráno do 15,00 h poobede. Mala som tak dostatok času stihnúť všetko potrebné, pracovala som v podstate na plný úväzok. V kancelárii som sedela s ďalšími pracovníkmi. Bol tam napríklad jeden študent, ktorý tiež tvoril bakalársku prácu. Počas dňa som buď pracovala na činnosti z predošlého dňa alebo sme sa dohodli na nových úlohách. Pobyt som si dokonca predlžovala, pretože počas tých 6 týždňov bolo v Nemecku niekoľko cirkevných sviatkov, kedy mali voľno, čím som stratila niekoľko pracovných dní. Chcela som si dokončiť úlohy a aktivity, ktoré mi boli zadané. Predĺžený čas som využila maximálne, ako sa len dalo.
Motory: Ktoré z vami zistených záverov by sa dali implementovať aj na slovenské podmienky?
Ľ. Závodská: Pracovala som pri výrobe signalizačných zariadení pre železnice. Navrhovala som systém komunikácie medzi žilinským a nemeckým podnikom. V Žiline sa vyrábajú káblové zväzky, ktoré sa používajú pri výrobe signalizačných zariadení v Nemecku a je potrebné ich nejako dopraviť. Bolo to niekoľko návrhov, ktoré boli odsúhlasené. Manažéri musia vybrať, ktorý bude najvhodnejší. Vyžaduje si to istý čas, kým sa to môže implementovať.
Motory: Vedeli by ste si aj v budúcnosti predstaviť spoluprácu s týmto nemeckým podnikom?
Ľ. Závodská: Skôr s tým žilinským, ale nevylučujem spoluprácu aj s nemeckým podnikom. Keď sa posuniem v dizertačnej práci, chcela by som si výsledky overiť v zahraničnom podniku. Byť v zahraničí je obrovská skúsenosť. Získané skúsenosti sa budem snažiť využiť pri svojom ďalšom pôsobení v spoločnosti CEIT, a.s. Tiež by som rada použila informácie nadobudnuté v spoločnosti Scheidt & Bachmann vo svojej dizertačnej práci ako prípadovú štúdiu, prípadne ako podklad pre napísanie článkov do odborných časopisov.
Motory: Zahraničné praxe sú pre mnohých študentov výzvou. Odporučili by ste ostatným spolužiakom takýmto spôsobom prepojiť teóriu s praxou?
Ľ. Závodská: Prax v podniku je veľmi dôležitá. Tento národný projekt poskytuje úžasnú príležitosť ísť aj do zahraničného podniku. Kultúra je tam síce odlišná, človek spozná nových ľudí, nové spôsoby života, ale je to naozaj výborná skúsenosť. Všade sa nájdu ochotní ľudia, ktorí pomôžu. Každému by som odporučila, aby sa nebál. Keby som znovu mala príležitosť ísť na zahraničný pobyt, určite by som ju využila. Myslím si, že spolupráca vysokých škôl a podnikov je v súčasnosti nevyhnutná. Ako študentka doktorandského štúdia budem od budúceho roka viesť bakalárske práce, preto som rada, že som mohla vypísať témy, na ktorých som sa dohodla s podnikom Scheidt & Bachmann a budem môcť študentom umožniť prístup do praxe.
Rozhovor pripravili Ing. Slávka Habrmanová a RNDr. Viera Čeplíková
