Späť

Rozhovor s rektorom Technickej univerzity v Košiciach Dr.h.c. prof. Ing. Antonom Čižmárom, CSc.

„Ako technická vysoká škola si uvedomujeme význam priameho kontaktu s praxou pre výchovu a vzdelávanie našich študentov. Legislatíva v SR spoluprácu medzi hospodárskou sférou a vysokými školami priamo nepodporuje,“ hovorí rektor Technickej univerzity v Košiciach Dr.h.c. prof. Ing. Anton Čižmár, CSc.

Motory: Prečo by študenti mali počas vysokoškolského štúdia absolvovať prax v podniku?

A. Čižmár: V prevažnej miere študenti na vysokých školách získavajú teoretické vedomosti z daných oblasti. Ich budúce uplatnenie na trhu práce však vyžaduje aj praktické skúsenosti, ktoré môžu študenti získať práve absolvovaním praxí a stážami v podnikoch.
 
Motory: Spolupracuje vaša škola s podnikmi/firmami v regióne?

A. Čižmár: Áno, Technická univerzita v Košiciach spolupracuje so širokým spektrom podnikov v našom regióne, ale aj mimo neho, vo všetkých oblastiach a zameraniach, na ktoré sa špecializujú naše fakulty.
 
Motory: Majú študenti možnosť absolvovať prax v odbore, ktorý študujú?

A. Čižmár: Na Technickej univerzite v Košiciach nemáme zavedenú povinnú prax v odboroch, ktoré naši študenti študujú, a tak je to ponechané v kompetencii fakúlt. Napríklad Ekonomická fakulta má zavedenú povinnú prax na druhom stupni štúdia, avšak aj na ostatných fakultách majú naši študenti nadobudnúť praktické zručnosti v praxi. Katedry na základe svojich kontaktov s priemyselnými podnikmi poskytujú informácie o možnosti absolvovania odbornej praxe. Na Fakulte elektrotechniky a informatiky medzi najaktívnejšie spoločnosti patria US Steel Košice, s.r.o. a Východoslovenská energetika, a.s. Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove každoročne organizuje výrobnú prax pre študentov 2. ročníka bakalárskeho štúdia v zmluvných spoločnostiach technického zamerania v rámci katedier. Umelecká fakulta ponúka svojim študentom prax v študijných programoch architektúra a urbanizmu a rovnako aj v programe dizajn. Študenti Hutníckej fakulty majú počas bakalárskeho štúdia povinnú týždňovú exkurziu po slovenských hutníckych podnikoch, ďalšie exkurzie a prevádzkové cvičenia sú už v réžii študijných odborov a programov. Pri väčšine študijných programov na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií nie je povinná prax. V študijnom odbore (ŠO) Banská geológia a geologický prieskum je daná možnosť študentom, ktorí majú záujem, zúčastniť sa praxe. V ŠO  Geodézia a kartografia je prax povinná v bakalárskom aj inžinierskom štúdiu. Kontakt s praxou sa rieši formou exkurzií a pri záverečných prácach, t.j. v  rámci riešenia (niektorých) diplomových prác časť diplomovej praxe sa realizuje v podnikoch resp. príslušných organizáciách. Čoraz častejšie však súkromný sektor neprejavuje záujem o zastrešenie výrobnej praxe pre študentov.
 
Motory: Absolvujú študenti vašej školy počas štúdia prax v podniku? Majú o ňu záujem?

A. Čižmár: Na fakultách je to rôzne a z časti už bola táto otázka zodpovedaná v predošlej otázke. Máme fakulty, kde je prax počas štúdia povinná ako napríklad na Fakulte výrobných technológií so sídlom v Prešove, Fakulta umení má odbornú prax v učebných plánoch ako povinný predmet pre študijné programy architektúra a urbanizmus a dizajn. Pre študentov študijných programov Prevádzka lietadiel (Bc a Ing), Avionické systémy (Bc) a Senzorika a avionické systémy (Bc a Ing) je počas štúdia povinná prax na leteckej technike v zmysle požiadaviek Dopravného úradu SR. Túto prax absolvujú študenti u prevádzkovateľov leteckej techniky. Pre študentov študijného programu Profesionálny pilot je povinná prax v rámci praktického leteckého výcviku v organizáciách osvedčených Dopravným úradom SR. V ostatných študijných programoch nie je prax povinná, ale zo strany študentov je o rôzne študentské stáže v podnikoch záujem a veľa študentov aj absolvuje tieto stáže. Tieto stáže absolvujú v rôznych leteckých spoločnostiach a podnikoch a na letiskách. V študijnom odbore Geodézia a kartografia na FBERG je prax povinná v bakalárskom aj inžinierskom štúdiu a v študijnom odbore, kde je daná možnosť absolvovať neplatenú prax, nie je o to dostatočný záujem. Na Hutníckej fakulte záujem vychádza hlavne zo strany študentov, osvedčila sa nám forma oslovenia podnikov v SR aj v ČR formou listu zo strany fakulty o umožnenie letných brigád a stáží predovšetkým v podnikoch, ktoré predstavujú našich hlavných „odberateľov“. Študenti sami radšej volia brigády v študovanom odbore. Prax v rámci akreditovaného študijného programu naši študenti na Fakulte elektrotechniky a informatiky neabsolvujú. Je to na ich iniciatíve v čase voľna, či majú o ňu záujem. Tu je potrebné podotknúť, že pri veľkých počtoch študentov v ročníku, ktorý dosahuje niekoľko stoviek nie je možné zabezpečiť a garantovať prax pre všetkých na takej úrovni, ako si to vyžaduje daný odbor štúdia. Navyše, počet lokálne dostupných spoločností a ponuka ich miest je limitovaná a sú to rádovo jednotky pozícií. Ak by sa ponuka zväčšila, určite ju naši študenti radi využijú.
 
Motory: S akými firmami/podnikmi spolupracuje vaša vysoká škola/univerzita?

A. Čižmár: Spolupracujeme so súkromnými firmami, výskumnými ústavmi a vysokými školami doma i v zahraničí. Medzi firmy, s ktorými máme zmluvne podloženú spoluprácu patria: T-Systems Slovakia, s.r.o., RWE IT Slovakia, s.r.o., US Steel, VOLKSWAGEN Slovakia, a.s., SIEMENS, s.r.o., ÚPV SR Banská Bystrica, Železiarne Podbrezová, a.s., Continental Matador Rubber, CEIT, a.s., KLASTER AT+R, Východoslovenská energetika a.s., MATADOR HOLDING,a.s., SLOVNAFT, a.s., BIC Bratislava s.r.o., CISCO Systems Slovakia, s.r.o., Slovak Telecom, a.s., NESS KDC, s.r.o., GETRAG FORD Transmissions Slovakia, s.r.o., TRANSPETROL, a.s., Lenovo (Slovakia) s.r.o., SARIO Bratislava, Štatistický úrad SR, HONORS, a.s. Košice, Enterprise Europe Network Bratislava, Národný bezpečnostný úrad Bratislava, PILSEN STEEL, s.r.o., NAFTA, a.s. Gbely, Tepláreň Košice, a. s., Embraco Slovakia, s.r.o., Národný inšpektorát práce Košice, IBM Slovensko s.r.o., BSH Drives and Pumps, Slovenská sporiteľňa, a.s., SLOVMAG, a.s. Lubeník, Slovenské technické múzeum Košice a mnoho ďalších.
 
Motory: Sledujete uplatnenie vašich absolventov po skončení štúdia? Máte prehľad, či pracujú v odbore, ktorý vyštudovali?

A. Čižmár:
Áno, snažíme sa sledovať uplatnenie našich absolventov po ukončení štúdia, avšak tieto štatistiky nevedieme centralizovane z pohľadu univerzity. Každá fakulta TUKE si tieto štatistiky vedie samostatne a rovnako aj spôsob nechávame na ňu. Sledujeme to z oficiálnych štatistík Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, z materiálov publikovaných ÚPSVaR, MŠVVaŠ, Sociálnej poisťovne a bývalého ÚIPŠ. Čiastočné informácie o uplatnení absolventov v odbore, kde študovali, máme na základe osobných kontaktov. Cenným zdrojom informácií pre FEI je Priemyselná rada Fakulty elektrotechniky a informatiky, kde 17-ti externí členovia zastupujú priemyselné podniky a štátnu, resp. verejnú správu. Presný prehľad, či študujú v odbore nie je možné našimi prostriedkami získať. Je možné len vykonať kvalifikovaný odhad, ktorý hovorí o tom, že veľká väčšina pôsobí v odbore, ktorý vyštudovali. Naďalej sledujeme výstupy z projektu Národná sústava povolaní, kde v sektorovej rade Energetika, plyn a elektrina bol prof. Cimbala jeden z dvoch zástupcov vysokého školstva na Slovensku. Letecká fakulta má vďaka zameraniu ich absolventov veľmi dobrý prehľad o uplatnení ich absolventov. V študijných programoch Prevádzka lietadiel (Bc, Ing), Avionické systémy (Bc) a Senzorika a avionické systémy (Bc a Ing) je skoro 100 % uplatnenie našich absolventov vo vyštudovanom odbore alebo v príbuznom odbore. V študijných programoch profesionálny pilot (Bc), Pracovník riadenia letovej prevádzky (Bc) a Prevádzka letísk (Bc) je zo strany absolventov obrovský záujem o uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore – vzhľadom na pracovné príležitosti v tejto oblasti v SR je uplatnenie v rámci SR nižšie. Jazykovo zdatní absolventi, ktorí sú ochotní zamestnať sa v rámci celosvetového trhu práce však nemajú problém uplatniť sa vo vyštudovanom odbore. To platí aj pre študijný program Riadenie leteckej dopravy (Bc a Ing). Hutnícka fakulta si vedie evidenciu zamestnateľnosti absolventov, ako aj evidenciu, koľko končiacich študentov má už po absolvovaní štátnych skúšok zamestnanie. V niektorých študijných programoch najneskôr počas štátnych skúšok dostávajú ponuky od členov komisií pre ŠS ( to viem posúdiť hlavne u zlievačov, nakoľko členovia komisie sú zástupcovia zlievarní).
 
Motory: Akým spôsobom to sledujete, ako to vyhodnocujete?

A. Čižmár: Analyzujeme dostupné štatistiky, pravidelne sa nimi zaoberajú vedenia fakúlt, Kolégia dekana a Akademické senáty našich fakúlt. Podľa požiadaviek trhu dochádza aj k modifikácii počtu prijímaných uchádzačov, resp. k zmenám v študijných programoch. Zdrojom informácií sú aj odborné a vedecké konferencie, ktorých sa zúčastňujú pracovníci stredného a vrcholového manažmentu firiem pôsobiacich v našej oblasti. Sme v kontakte so skupinou absolventov, niektoré fakulty majú vytvorenú skupinu alumni na facebooku a LinkedIn, realizujeme prieskumy  uplatnenia kvôli aktualizácii študijných osnov. V tomto roku niektoré fakulty realizujú prieskum v rámci diplomovej práce s podporou oslovovania prostredníctvom vedenia fakulty. Každoročne tento údaj medializujú denníky a periodiká, odkiaľ sa tieto informácie dostávajú k nám. V minulosti sa organizovali stretnutia absolventov na jednotlivých fakultách, ale vzhľadom na ich veľký počet to už kapacitne nie je možné vykonávať. Veľakrát však túto oblasť sledujeme a vyhodnocujeme len na základe ochoty našich absolventov poskytnúť po ukončení štúdia kontaktné údaje (email) a na základe nášho prieskumu poskytnúť dobrovoľne informácií o ich uplatnení.
 
Motory: Absolventi ktorých študijných programov jednotlivých fakúlt sú najviac žiadaní na trhu práce?

A. Čižmár: Je to rôzne podľa fakúlt a ich zamerania. Pre Fakultu elektrotechniky a informatiky je to široký záber uplatnenia obzvlášť  v oblasti informačných a komunikačných technológií. Zamestnávatelia si uvedomujú situáciu na trhu práce a najčastejšie sa pri veľkých firmách stretávame s požiadavkou na elektrotechnické vzdelanie či vzdelanie v oblasti informačných a komunikačných technológií. Vedia si našich absolventov doškoliť na konkrétne technológie a systémy. Je potrebné si uvedomiť, že pri takej prudko sa rozvíjajúcej a stále sa meniacej oblasti ako je napr. IKT je nemožné poskytnúť vzdelanie, ktoré pokryje celú oblasť. Na čo sa však zameriavame, je systémové myslenie našich absolventov, ktoré je definované ako jedna z prioritných požiadaviek spoločností. Malé firmy majú detailnejšiu špecifikáciu práve pre obmedzené zdroje na školenia. Študenti Ekonomickej fakulty nachádzajú uplatnenie hlavne v oblasti financií, bankovníctva a investovania. Počítačová podpora výrobných technológií a manažment výroby sú najviac žiadané od absolventov Fakulty výrobných technológií. Na trhu práce v SR (a v priľahlých štátoch, najmä v ČR) sú najviac žiadaní absolventi študijných programov Prevádzka lietadiel (Bc, Ing), Avionické systémy (Bc) a Senzorika a avionické systémy (Bc a Ing). Na celosvetovom trhu práce nachádzajú uplatnenie v odbore všetci absolventi Leteckej Fakulty. Absolventi FBERG na základe našich údajov majú adekvátne uplatnenie vo všetkých študijných programoch v rámci SR, ale aj celej EÚ.
 
Motory: Participuje vaša škola aj na iných projektoch? Ak áno, na akých a čo vám prinášajú?

A. Čižmár: Áno, spolupracujeme, ale predovšetkým  participujeme na projektoch z EÚ, ŠF EÚ. Ich pridanou hodnotou pre školu je podpora infraštruktúry – vybavenie pracovísk, laboratórií, centier excelentného výskumu, čím je umožnené efektívne riešiť aj úlohy v spolupráci s priemyselnou praxou. Projekty v oblasti vzdelávania prispievajú hlavne k vytvoreniu podmienok pre internacionalizáciu štúdia ako aj k aplikácii systémov riadenia kvality VŠ vzdelávania a v rámci TUKE. Na univerzite riešime aj odborné výskumné projekty, domáce a zahraničné, výskumné, vzdelávacie, a iné.
 
Motory: S akými firmami, podnikmi má vaša škola najlepšie skúsenosti pri spolupráci?

A. Čižmár: Každá naša fakulta spolupracuje s podnikmi z praxe či už vo väčšom alebo menšom meradle. Medzi kľúčových partnerov Fakulty elektrotechniky a informatiky patria spoločnosti Siemens Slovakia s.r.o. Bratislava, Slovenský  plynárenský priemysel, a.s., Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. Bratislava, T-Systems Slovakia, s.r.o., Košice, mesto Košice, Procesná automatizácia a.s., Košice, Východoslovenská energetika a.s., Košice, TTC Telecom, s.r.o. Košice, Kybernetika s.r.o., Košice, Elfa RCNA, Košice, Tepláreň Košice, a.s., Elcom s.r.o., Prešov, U.S. Steel Košice, InterSoft, a.s, SITEL, s.r.o., T-Systems Slovakia, s.r.o., ABB, s.r.o., Koger Košice, Cogent s.r.o., SEZ Krompachy, Košický samosprávny kraj, Ness KDC, s.r.o., Východoslovenská distribučná, a.s., Národný bezpečnostný úrad, eustream, a.s., Slovak Telekom, a.s. Pre Ekonomickú fakultu sú to Deloitte, VÚB, ČSOB, T-Systems, RWE, Ernst & Young, KPMG, IBM. Tatravagónka, a.s. Poprad, PSS Svidník a.s., Kovomont-PO, s.r.o., Spinea, s.r.o., ZVL Auto, s.r.o., LPH Vranov n/Topľou, s.r.o., IPM Solutions, s.r.o., 1. prešovská nástrojáreň, s.r.o., KM-Systém, s.r.o. sú hlavnými partnermi Fakulty výrobných technológií so sídlom v Prešove. V študijných programoch architektúra a urbanizmus sú to architektonické ateliéry a štúdia. V študijnom programe dizajn spolupracujeme s U.S.Steel Košice, interiérovými, reklamnými a grafickými štúdiami. Letisko Košice - Airport Košice, a.s., Letové prevádzkové služby, š.p., Letecké opravovne Trenčín, a.s., Tomark, s.r.o., ATE, s.r.o., OPERA JET, a.s., Dopravný úrad SR, SEAGLE AIR, a.s., Techniserv, s.r.o., ET&Cc, a.s. Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií spolupracuje s podnikmi: GEOMETRA SK s.r.o., Progres CAD Engineering, s.r.o., GISTA s. r. o., GEODETICCA, s.r.o., GEOSPOL Košice, s.r.o., Východoslovenská energetika a.s., Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., VSK MINERAL s.r.o., VSK MINING s.r.o., Taylor-Wharton Slovakia, s.r.o., VSKPRO-ZEO, s.r.o., KOŠICE-TURIZMUS, Oblastná organizácia cestovného ruchu, (podpísané Memorandum o porozumení a spolupráci), Slovenské technické múzeum v Košiciach, Banské múzeum v Rožňave a v Gelnici, Kosit, a.s., Košice, U.S. Steel, s.r.o., Košice, Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Košice, Tepláreň Košice, a.s., BSH Drives and Pumps, s.r.o., DPMK, a.s., Košice, CHEMOSVIT, a.s., Železnice SR CARGO, Nafta a.s., Bratislava, SMZ a.s. Jelšava, TerraGeo s.r.o., GeoSlovakia s.r.o., CONTINENTAL MATADOR RUBBER, s.r.o., CHEMOSVIT FOLIE, a.s., IPM Solutions s.r.o., IDIADA CZ a.s. , Hradec Králové, Česká republika, EUROVIA - Kameňolomy, s.r.o., LUVEMA spol.s r.o., Skanska SK a.s. Pre Hutnícku fakultu sú kľúčovými partnermi firmy ako Slovalco, Železiarne Podbrezová, Handtmann Slovakia, Nemak Žiar nad Hronom, USS, SMZ Jelšava, Kosit, Taval Prešov, TEHO, Teplárne, SEZ Krompachy, KOVOHUTY Krompahy, Eurocast Košice
 
Motory: Prečo sa vaša škola rozhodla zapojiť do národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“?

A. Čižmár: Kvôli možnosti umožniť naším študentom zapojiť sa do praxe a exkurzií v podnikoch, na ktoré tento projekt poskytuje podporu. Ako technická vysoká škola si uvedomujeme význam priameho kontaktu s praxou pre výchovu a vzdelávanie našich študentov. Legislatíva v SR spoluprácu medzi hospodárskou sférou a vysokými školami priamo nepodporuje. Tento projekt umožňuje vytvoriť partnerstvá medzi VŠ a podnikmi s finančnou podporou pri realizácii praxí, exkurzií a vytváraní špecializovaných laboratórií a učební pre odborné vzdelávanie študentov. Veríme, že takto vytvorené partnerstvá majú reálnu šancu na pretrvanie aj po skončení projektu.
 
Motory: V čom vidíte hlavný prínos národného projektu – pre Vašu školu aj pre rezort školstva?

A. Čižmár: Šanca pre absolventov  rýchlejšieho uplatnenia na trhu práce, vďaka projektu môžu získať cenné informácie a skúsenosti, oboznámiť sa s podnikovou kultúrou a nadobudnúť   potrebné kontakty pre jeho ďalšie uplatnenie. Podporí sa vytvorenie partnerstiev medzi VŠ a podnikmi, ktoré budú mať reálnu šanci fungovať aj po skončení projektu.
 
Motory: Technická univerzita v Košiciach má v rámci národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ zapojený najväčší počet fakúlt. Čomu pripisujete tento úspech?

A. Čižmár: Sme technická univerzita, ktorá na svojich 8 fakultách zabezpečuje vzdelávací proces v odboroch, ktoré sú priamo prepojené na priemyselnú prax. Z toho dôvodu je pre nás táto možnosť jedinečná v tom, že sa vytvorili predpoklady na sprostredkovanie možnosti spoznať podmienky v priemyselnej praxi tak, aby si študenti mohli skonfrontovať získané vedomosti počas štúdia s možnosťami uplatniť tieto vedomosti a poznatky v rámci reálnych podmienok praxe. Svedčí to aj o dobrých kontaktoch medzi fakultami a podnikmi a o záujme podnikov spolupracovať s TUKE a podieľať sa na výchove a vzdelávaní našich študentov s cieľom získať kvalitných absolventov.

Rozhovor pripravil Ing. Marek Dufala
 
 

 


http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/ http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/
Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti

ITMS 26110230120
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Informácie
Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie. Jeho súčasťou je špecializovaná vedecká knižnica Slovenskej republiky. Koordinuje činnosť a zabezpečuje prevádzku interdisciplinárnych výskumno-vývojových centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie.