Späť
Rozhovor s čestným prezidentom Zväzu automobilového priemyslu SR Dr. h. c. Ing. Jozefom Uhríkom, CSc.
Čestný prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Jozef Uhrík je presvedčený, že rodičia by mali rozmýšľať, na aké školy posielajú svoje deti. Niektoré z nich podľa neho produkujú profesie, ktoré slovenský, európsky ani svetový trh nepotrebuje.
Tvrdí, že na jednej strane tu máme zbytočne širokú škálu študijných programov, ktoré nezodpovedajú potrebám zamestnávateľov, no na druhej strane len tri univerzity s technickým zameraním. Z vlastnej skúsenosti vie, že keď bol predsedom predstavenstva spoločnosti Volkswagen Slovakia, až 80 % záujemcov o prácu u nich nevyhovovalo potrebám fabriky a bolo treba ich preškoliť.
Motory: Čo si myslíte o dnešných absolventoch vysokých škôl s technickým zameraním? Sú dostatočne pripravení na prácu vo firmách pôsobiacich v oblasti automobilového priemyslu, ktoré sú hlavným ťahúňom našej ekonomiky?
J. Uhrík: Problém vysokoškolského vzdelávania súvisí s celým systémom vzdelávania, ktorý v súčasnosti existuje a ktorého sme svedkami. Všetci účastníci vieme, že sú potrebné skutočne zásadné opatrenia. Za posledné obdobie sme cez Zväz automobilového priemyslu SR iniciovali niekoľko záležitostí, aby bol vzdelávací proces optimálny ako pre učiteľov, žiakov, ale hlavne aj pre užívateľov produktu vzdelávacieho procesu. Provokovali sme prijatie zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý bude v súčasnom období dotiahnutý do zákona o duálnom vzdelávaní. Tým pádom sa vytvorili určité podmienky pre to, aby sa príprava ľudí v strednom odbornom vzdelávaní upravila pre potreby automobilového priemyslu.
Motory: Prečo práve automobilový priemysel?
J. Uhrík: Zastáva v súčasnosti viac ako 40 % podiel z priemyslu celej krajiny. Je to priemysel, ktorý potrebuje viac odborné zabezpečenie cez strojárstvo, metalurgiu, chémiu, elektrotechniku a ďalšie odbory. Na Slovensko sa podarilo dostať tri automobilky a v nadväznosti na to tu máme tri rodiny subdodávateľov. Evidujeme tak takmer 600 subdodávateľov pre automobilový priemysel a máme naň naviazaných viac ako 200-tisíc ľudí. V exporte je to tiež výrazná záležitosť, preto sme v tejto súvislosti robili tlak na to, aby sa riešili niektoré problémy vzdelávacej sústavy aj na úrovni vysokoškolského vzdelávania. To je v poslednom čase kritizované z každej strany, no je to výsledok nekvalifikovaných rozhodnutí z predchádzajúceho obdobia.
Motory: Ktoré problémy v procese vysokoškolského vzdelávania treba prioritne riešiť?
J. Uhrík: Z hľadiska toho, čo som absolvoval či už v rámci činnosti akreditačnej komisie alebo ako účastník správnych rád troch technických univerzít na Slovensku, jednoznačne vyplýva potreba riešiť niektoré zásadné veci. Sme svedkami toho, že opatrenia, ktoré boli prijaté, napríklad možnosť získať profesúru a tiež záležitosti okolo garantovania študijných odborov, mali veľmi negatívny vplyv na potenciál týchto vysokých škôl. Tým, že sa prijala zásada, že profesor môže byť garant študijného programu aj na viacerých školách, rozrástli sa nám študijné odbory do takého rozsahu, že ja som to nazval dezintegrácia aktivít vo vysokoškolskom vzdelávaní. Jednoducho sme tie študijné odbory „navyrábali“. Ale tým sme oslabili schopnosť jednotlivých vysokých škôl zúčastňovať sa na veľkých projektoch.
Motory: Zodpovedajú tieto študijné odbory požiadavkám trhu práce?
J. Uhrík: Zodpovedali by, len je to veľmi široká škála. Ak si zoberieme prvý, druhý aj tretí stupeň, máme tu viac ako tri tisíc študijných programov. A to je nenormálna záležitosť na takú malú krajinu, ako sme my. Pripustilo sa vybudovanie širokej škály vysokých škôl. Sme svedkami takého efektu, že zo stredných škôl ide až 60 % žiakov na vysokú školu, čo tiež nie je v poriadku. Čiže, tým pádom zostáva v oblasti stredného odborného vzdelávania minimálny priestor pre kvantitu aj kvalitu. V tejto súvislosti nás čaká veľa práce.
Motory: Čo sa s tým dá robiť?
J. Uhrík: Všetci vieme, že sme otvorenou ekonomikou a že náš priemysel je základom tvorby HDP. Aby táto zem rástla, bude treba sa vrátiť k tomu, čo ju živí a to je priemysel, ktorý vytvára podmienky pre exportné fondy a ekonomický rast. Tam potrebujeme orientovať aj naše vysoké školstvo. V poslednom období, sledujem to už dva roky, sa konečne podarilo dostať túto tému aj do médií, aby rodičia rozmýšľali, na aké školy svoje deti posielajú. Veď to sú vyhodené peniaze aj energia našich rodín, ak nám školy produkujú profesie, ktoré nepotrebuje slovenský, európsky ani svetový trh. Musíme sa vrátiť na začiatok a zmeniť myslenie rodičov aj našich žiakov o tom, kde tieto deti dať vzdelávať.
Motory: Súhlasíte s tým tvrdením, že lepšie je absolvovať „iba“ strednú školu a mať remeslo v rukách, ako ísť na vysokú školu a zostať bez práce, pretože si človek s tým, čo vyštudoval, nenašiel uplatnenie?
J. Uhrík: Je potrebné sa podriadiť realite. Dnes zisťujeme, že celý rad ľudí, ktorí absolvovali určitý vzdelávací proces, sa musia rekvalifikovať na to, aby boli uplatniteľní v rámci potrieb trhu práce. Sám som musel pri budovaní Volkswagenu prijať množstvo opatrení pre tých, ktorí sa k nám hlásili, aby vyhovovali potrebám fabriky. Až 80 % nevyhovovalo. Mali sme dve možnosti: urobiť výber ďalších tisícov ľudí alebo ich preškoliť. Je to skutočne neefektívny proces. Môžeme stavať našu existenciu len na tom, ako pripravíme ľudí pre tento náročný proces, ktorý nás v budúcnosti čaká. Dá sa to nazvať, že je to strategická otázka.
Motory: Hovorili ste, že máme neadekvátny počet študijných programov na vysokých školách. Je možné jednoducho niektoré nepotrebné programy či odbory zoškrtať?
J. Uhrík: Musí dôjsť k zmene vysokoškolského zákona. Tam musí byť zadefinované, kedy môžu vzniknúť školy, za akých podmienok, musíme vytvoriť kritériá tak, aby sme tu nemali skupinu lietajúcich profesorov, lebo tým pádom je ubíjaná vedecko-výskumná činnosť na univerzitách. Dnes akreditačná komisia nemá možnosť zamedziť tvorbe ďalších vysokých škôl. Tie pravidlá sú dnes nastavené tak, že keď sa dajú traja ľudia dokopy, vymyslia si vysokú školu, zadovážia si profesorov z univerzít, ktoré existujú, tí pracujú vo forme lietajúcich profesorov a bude to fungovať. No a pre technickú oblasť nám zostali len tri univerzity. Všetci chcú ísť do takéhoto podnikania, hovorím tomu podnikanie bez rizika - je to predávanie papierov, titulov, ale vôbec nie s ohľadom na potreby trhu práce.
Motory: Čo sa týka automobiliek u nás, absolventov ktorých študijných odborov najviac potrebujú, pri ktorých cítia najväčší nedostatok?
J. Uhrík: Dnes je treba vytvoriť druhý stupeň, aby vzdelávacie pracoviská zároveň plnili aj funkciu centier výskumu a vývoja. Svojím spôsobom sa už niektoré veci zadefinovali, ale bude potrebné v niektorých pokračovať. Napríklad Volkswagen založil bakalárske štúdium pre automobilový priemysel na Strojárskej fakulte STU v Bratislave, vytvorili sa dobré podmienky na Žilinskej univerzite v Žiline, kde sa cez organizáciu CEIT zabezpečujú veľké projekty mobilných robotických systémov, Technická univerzita v Košiciach tak isto pripravuje celý rad študijných programov, ktoré sa orientujú na potreby automobilového priemyslu. Ale všetci vieme, že nám dnes chýbajú vysokoškolské pracoviská, kde by sme vychovávali inžinierov, ktorí by sa venovali konštruovaniu alebo výrobe zariadení pre plasty, plastické detaily, teda podmienky pre tvárnenie vôbec. V týchto záležitostiach je treba pokračovať.
Motory: Máte ďalšie návody ako viac posilniť prepojenie vysokoškolského vzdelávania s potrebami praxe?
J. Uhrík: Ešte pred transformáciou, do roku 1989 boli výrobné organizácie svojim spôsobom nútené spolupracovať s vysokými školami, lebo nemali možnosť si niečo zadovážiť zo zahraničia. Dnes je prakticky viac ako 70 % našich organizácií viazaných na dovoz zo zahraničia, takže ten tlak nie je taký, aký bol v minulosti. Keby sme skončili pri tom, že si všetko dovezieme, môžeme sa dostať do situácie, že pre budúcnosť nebudeme mať to, čo je dôležité – vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorí by už na stupni vzdelávania na vysokých školách boli pripravení riešiť takéto veci. To si musí uvedomiť jedna aj druhá strana - aj zástupcovia priemyslu aj vysoké školy. Keď si to zoberieme vo vojenskej terminológii, dnes pechota predstihla tanky. Za pechotu považujem výrobné organizácie, ktoré dnes majú modernú technológiu a tie tanky predstavujú univerzity, ktoré svojím spôsobom niekedy nedosahujú ani to, čo je v tých podnikoch inštalované. Toto musíme zmeniť. Musíme prepojiť spoluprácu medzi nimi, aby sa na vysokých školách vytvorili podmienky, vďaka ktorým by v rámci vedecko-výskumnej práce robili veci, na ktoré priemysel nemá čas. V tomto smere je potrebné nastaviť konkurencieschopnosť našej zeme. Musíme si podržať schopnosť reagovať na nové požiadavky, lebo automobilový priemysel je najviac podriadený svetovej konkurencii. Z tohto dôvodu to považujem za strategickú otázku.
Motory: Čo si myslíte o dnešných absolventoch vysokých škôl s technickým zameraním? Sú dostatočne pripravení na prácu vo firmách pôsobiacich v oblasti automobilového priemyslu, ktoré sú hlavným ťahúňom našej ekonomiky?
J. Uhrík: Problém vysokoškolského vzdelávania súvisí s celým systémom vzdelávania, ktorý v súčasnosti existuje a ktorého sme svedkami. Všetci účastníci vieme, že sú potrebné skutočne zásadné opatrenia. Za posledné obdobie sme cez Zväz automobilového priemyslu SR iniciovali niekoľko záležitostí, aby bol vzdelávací proces optimálny ako pre učiteľov, žiakov, ale hlavne aj pre užívateľov produktu vzdelávacieho procesu. Provokovali sme prijatie zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý bude v súčasnom období dotiahnutý do zákona o duálnom vzdelávaní. Tým pádom sa vytvorili určité podmienky pre to, aby sa príprava ľudí v strednom odbornom vzdelávaní upravila pre potreby automobilového priemyslu.
Motory: Prečo práve automobilový priemysel?
J. Uhrík: Zastáva v súčasnosti viac ako 40 % podiel z priemyslu celej krajiny. Je to priemysel, ktorý potrebuje viac odborné zabezpečenie cez strojárstvo, metalurgiu, chémiu, elektrotechniku a ďalšie odbory. Na Slovensko sa podarilo dostať tri automobilky a v nadväznosti na to tu máme tri rodiny subdodávateľov. Evidujeme tak takmer 600 subdodávateľov pre automobilový priemysel a máme naň naviazaných viac ako 200-tisíc ľudí. V exporte je to tiež výrazná záležitosť, preto sme v tejto súvislosti robili tlak na to, aby sa riešili niektoré problémy vzdelávacej sústavy aj na úrovni vysokoškolského vzdelávania. To je v poslednom čase kritizované z každej strany, no je to výsledok nekvalifikovaných rozhodnutí z predchádzajúceho obdobia.
Motory: Ktoré problémy v procese vysokoškolského vzdelávania treba prioritne riešiť?
J. Uhrík: Z hľadiska toho, čo som absolvoval či už v rámci činnosti akreditačnej komisie alebo ako účastník správnych rád troch technických univerzít na Slovensku, jednoznačne vyplýva potreba riešiť niektoré zásadné veci. Sme svedkami toho, že opatrenia, ktoré boli prijaté, napríklad možnosť získať profesúru a tiež záležitosti okolo garantovania študijných odborov, mali veľmi negatívny vplyv na potenciál týchto vysokých škôl. Tým, že sa prijala zásada, že profesor môže byť garant študijného programu aj na viacerých školách, rozrástli sa nám študijné odbory do takého rozsahu, že ja som to nazval dezintegrácia aktivít vo vysokoškolskom vzdelávaní. Jednoducho sme tie študijné odbory „navyrábali“. Ale tým sme oslabili schopnosť jednotlivých vysokých škôl zúčastňovať sa na veľkých projektoch.
Motory: Zodpovedajú tieto študijné odbory požiadavkám trhu práce?
J. Uhrík: Zodpovedali by, len je to veľmi široká škála. Ak si zoberieme prvý, druhý aj tretí stupeň, máme tu viac ako tri tisíc študijných programov. A to je nenormálna záležitosť na takú malú krajinu, ako sme my. Pripustilo sa vybudovanie širokej škály vysokých škôl. Sme svedkami takého efektu, že zo stredných škôl ide až 60 % žiakov na vysokú školu, čo tiež nie je v poriadku. Čiže, tým pádom zostáva v oblasti stredného odborného vzdelávania minimálny priestor pre kvantitu aj kvalitu. V tejto súvislosti nás čaká veľa práce.
Motory: Čo sa s tým dá robiť?
J. Uhrík: Všetci vieme, že sme otvorenou ekonomikou a že náš priemysel je základom tvorby HDP. Aby táto zem rástla, bude treba sa vrátiť k tomu, čo ju živí a to je priemysel, ktorý vytvára podmienky pre exportné fondy a ekonomický rast. Tam potrebujeme orientovať aj naše vysoké školstvo. V poslednom období, sledujem to už dva roky, sa konečne podarilo dostať túto tému aj do médií, aby rodičia rozmýšľali, na aké školy svoje deti posielajú. Veď to sú vyhodené peniaze aj energia našich rodín, ak nám školy produkujú profesie, ktoré nepotrebuje slovenský, európsky ani svetový trh. Musíme sa vrátiť na začiatok a zmeniť myslenie rodičov aj našich žiakov o tom, kde tieto deti dať vzdelávať.
Motory: Súhlasíte s tým tvrdením, že lepšie je absolvovať „iba“ strednú školu a mať remeslo v rukách, ako ísť na vysokú školu a zostať bez práce, pretože si človek s tým, čo vyštudoval, nenašiel uplatnenie?
J. Uhrík: Je potrebné sa podriadiť realite. Dnes zisťujeme, že celý rad ľudí, ktorí absolvovali určitý vzdelávací proces, sa musia rekvalifikovať na to, aby boli uplatniteľní v rámci potrieb trhu práce. Sám som musel pri budovaní Volkswagenu prijať množstvo opatrení pre tých, ktorí sa k nám hlásili, aby vyhovovali potrebám fabriky. Až 80 % nevyhovovalo. Mali sme dve možnosti: urobiť výber ďalších tisícov ľudí alebo ich preškoliť. Je to skutočne neefektívny proces. Môžeme stavať našu existenciu len na tom, ako pripravíme ľudí pre tento náročný proces, ktorý nás v budúcnosti čaká. Dá sa to nazvať, že je to strategická otázka.
Motory: Hovorili ste, že máme neadekvátny počet študijných programov na vysokých školách. Je možné jednoducho niektoré nepotrebné programy či odbory zoškrtať?
J. Uhrík: Musí dôjsť k zmene vysokoškolského zákona. Tam musí byť zadefinované, kedy môžu vzniknúť školy, za akých podmienok, musíme vytvoriť kritériá tak, aby sme tu nemali skupinu lietajúcich profesorov, lebo tým pádom je ubíjaná vedecko-výskumná činnosť na univerzitách. Dnes akreditačná komisia nemá možnosť zamedziť tvorbe ďalších vysokých škôl. Tie pravidlá sú dnes nastavené tak, že keď sa dajú traja ľudia dokopy, vymyslia si vysokú školu, zadovážia si profesorov z univerzít, ktoré existujú, tí pracujú vo forme lietajúcich profesorov a bude to fungovať. No a pre technickú oblasť nám zostali len tri univerzity. Všetci chcú ísť do takéhoto podnikania, hovorím tomu podnikanie bez rizika - je to predávanie papierov, titulov, ale vôbec nie s ohľadom na potreby trhu práce.
Motory: Čo sa týka automobiliek u nás, absolventov ktorých študijných odborov najviac potrebujú, pri ktorých cítia najväčší nedostatok?
J. Uhrík: Dnes je treba vytvoriť druhý stupeň, aby vzdelávacie pracoviská zároveň plnili aj funkciu centier výskumu a vývoja. Svojím spôsobom sa už niektoré veci zadefinovali, ale bude potrebné v niektorých pokračovať. Napríklad Volkswagen založil bakalárske štúdium pre automobilový priemysel na Strojárskej fakulte STU v Bratislave, vytvorili sa dobré podmienky na Žilinskej univerzite v Žiline, kde sa cez organizáciu CEIT zabezpečujú veľké projekty mobilných robotických systémov, Technická univerzita v Košiciach tak isto pripravuje celý rad študijných programov, ktoré sa orientujú na potreby automobilového priemyslu. Ale všetci vieme, že nám dnes chýbajú vysokoškolské pracoviská, kde by sme vychovávali inžinierov, ktorí by sa venovali konštruovaniu alebo výrobe zariadení pre plasty, plastické detaily, teda podmienky pre tvárnenie vôbec. V týchto záležitostiach je treba pokračovať.
Motory: Máte ďalšie návody ako viac posilniť prepojenie vysokoškolského vzdelávania s potrebami praxe?
J. Uhrík: Ešte pred transformáciou, do roku 1989 boli výrobné organizácie svojim spôsobom nútené spolupracovať s vysokými školami, lebo nemali možnosť si niečo zadovážiť zo zahraničia. Dnes je prakticky viac ako 70 % našich organizácií viazaných na dovoz zo zahraničia, takže ten tlak nie je taký, aký bol v minulosti. Keby sme skončili pri tom, že si všetko dovezieme, môžeme sa dostať do situácie, že pre budúcnosť nebudeme mať to, čo je dôležité – vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorí by už na stupni vzdelávania na vysokých školách boli pripravení riešiť takéto veci. To si musí uvedomiť jedna aj druhá strana - aj zástupcovia priemyslu aj vysoké školy. Keď si to zoberieme vo vojenskej terminológii, dnes pechota predstihla tanky. Za pechotu považujem výrobné organizácie, ktoré dnes majú modernú technológiu a tie tanky predstavujú univerzity, ktoré svojím spôsobom niekedy nedosahujú ani to, čo je v tých podnikoch inštalované. Toto musíme zmeniť. Musíme prepojiť spoluprácu medzi nimi, aby sa na vysokých školách vytvorili podmienky, vďaka ktorým by v rámci vedecko-výskumnej práce robili veci, na ktoré priemysel nemá čas. V tomto smere je potrebné nastaviť konkurencieschopnosť našej zeme. Musíme si podržať schopnosť reagovať na nové požiadavky, lebo automobilový priemysel je najviac podriadený svetovej konkurencii. Z tohto dôvodu to považujem za strategickú otázku.
Rozhovor pripravila Ing. Slávka Habrmanová
