Späť
Rozhovor s Ing. Milanom Jurkym, PhD., riaditeľom závodu INA Kysuce, s.r.o.
„Prax ma rýchlo vyškolila k preberaniu komplexnej zodpovednosti,“ hovorí Milan Jurky, ktorý šéfuje závodu INA Kysuce. „Naivne som si myslel, že všetka moja práca začína a končí nakreslením a uvoľnením výkresu. Keďže som nemal žiadnu, ani len absolventskú prax, nechápal som, ako funguje organizácia,“
Takto spomína na svoje prvotné ťažkosti v zamestnaní Ing. Milan Jurky, PhD. Absolvent Žilinskej univerzity ale rýchlo pochopil, čo je dôležité a dotiahol to na skutočne zaujímavú pozíciu - je riaditeľom firmy INA Kysuce patriacej nemeckej spoločnosti Schaeffler. "Vzdelanie technického smeru, viac cudzích jazykov a využiť možnosť praxe už počas školy," odkazuje Milan Jurky študentom. Iba tak budú mať náskok a budú lepšie pripravení pre svoje budúce povolanie.
Motory: Pri uvažovaní o budúcej profesii je pre každého študenta nesporne dôležité správne sa rozhodnúť už pri výbere vysokej školy. Ako vo vašom prípade prebiehal tento proces rozhodovania a čo najviac zavážilo, že ste si vybrali práve tú univerzitu, ktorú ste vyštudovali?
M. Jurky: Rodičia pracovali v strojárskom priemysle a zároveň začal na Slovensku proces etablovania sa výrobcov z automobilového priemyslu. V neposlednom rade blízkosť technickej univerzity, ktorá mala veľmi dobré meno v regióne. Myslím, že to všetko boli kľúčové faktory pri výbere vysokej školy.
Motory: Ako sa vám po ukončení štúdií podarilo naštartovať si kariéru. Čo boli najzásadnejšie atribúty, ktoré vám pomohli v rámci pracovného uplatnenia?
M. Jurky: Dôležitou výhodou pri hľadaní uplatnenia v praxi bola katedra, ktorú som si vybral pre druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Výrobné systémy s priemyselnými robotmi a manipulátormi ponúkali v tom čase aj širší záber do oblastí optimalizácie výrobných systémov a konštrukcie pomocou najmodernejších 3D softvérov, ktoré boli aj vo vyspelých firmách ešte len vo fáze implementácie. Na základe znalostí z oblasti spomínaného 3D softvéru sa mi podarilo zamestnať v spoločnosti INA Kysuce ako konštruktér.
Motory: Aké boli vaše začiatky v práci? S čím ste sa najviac „borili“? Čoho by sa mali dnešní mladí ľudia pri nástupe do práce vyvarovať?
M. Jurky: Keďže moje prvé vážne zamestnanie bolo pre nemeckú spoločnosť, kde som bol krátko po prijatí vyslaný na dlhodobé školenie do zahraničia, bola moja najväčšia úloha krátkodobo sa vysporiadať s cudzím jazykom. Spoliehal som na svoje znalosti z anglického jazyka. Ale asi po dvoch týždňoch mi bolo jasné, že ak chcem komunikovať s viac, ako jedným kolegom na oddelení, musím sa veľmi rýchlo naučiť nemecký jazyk. Po cca pol roku intenzívneho štúdia som bol schopný komunikovať plynule v nemeckom jazyku.
Myslím, že druhým väčším problémom ako čerstvého absolventa bol spôsob chápania zodpovednosti za svoju prácu. Naivne som si myslel, že všetka moja práca začína a končí nakreslením a uvoľnením výkresu. Keďže som nemal žiadnu, ani len absolventskú prax, nechápal som, ako funguje organizácia a nedokázal som predvídať, čo môže spôsobiť zlá interpretácia výkresovej dokumentácie. Netrvalo dlho a prax ma rýchlo vyškolila k preberaniu komplexnej zodpovednosti za celý proces od výkresu, cez jeho správnu interpretáciu až po výrobu hotového výrobku.
Motory: Čo odporúčate študentom, ktorým záleží na svojej budúcnosti a chcú sa dôsledne pripraviť na budúcu pracovnú kariéru?
M. Jurky: Rozhodne je dnes oveľa jednoduchšie odhadnúť trend vývoja a potenciál jednotlivých odvetví priemyslu, takže voľba správnej univerzity je v súčasnosti jednoduchšia. Som zástanca technických smerov vzdelania, kde je potom jednoduchšie aj riadiť, resp. navrhovať procesy, ktorým rozumiem.
Nepodceniť jazykovú vybavenosť. Jeden cudzí jazyk už často nestačí. Slovensko je príliš malé na to, aby si niekto myslel, že nepríde v práci do styku s cudzím jazykom.
Využiť možnosť praxe počas školy vo firmách, jedine tak budete mať náskok v pochopení fungovania zodpovednosti v praxi a budete lepšie pripravení.
Motory: Myslíte si, že dnešný vysokoškolský systém u nás dáva mladým ľuďom dostatočný priestor, aby im pomohol uplatniť sa na trhu práce? V čom by ste videli zlepšenia?
M. Jurky: Neviem posúdiť, čo je dostatočné, resp. nedostatočné. Určite je to veľmi individuálne, ale som toho názoru, že dáva študentom rozhodne dostatočný základ. Čo je však veľká výhoda, na tomto základe môže každý jeden študent individuálne ďalej budovať a rozširovať svoje schopnosti tým, že sa venuje extra cudzím jazykom, zapojí sa do spolupráce s firmami, napr. formou vysokoškolskej praxe.
Keďže človek je od prírody skôr tvor lenivý, bolo by vhodné, aby systém školstva vyžadoval pre postup, napríklad do 2. stupňa vysokoškolského vzdelania, určitú úroveň cudzieho jazyka overenú štátnou skúškou, prípadne povinné absolvovanie praxe vo firemnom prostredí.
Milan Jurky vyštudoval SOU strojárske, potom získal inžiniersky titul a aj titul PhD. na Žilinskej univerzite v Žiline. Od roku 2000 pracoval ako technológ, konštruktér, neskôr vedúci konštrukcie výrobku a náradia, potom vedúci výroby a od roku 2014 výrobný riaditeľ MU3 v závode INA Kysuce, Kysucké Nové Mesto. V súčasnosti je riaditeľom závodu INA Kysuce, spol. s r.o. patriaceho koncernu Schaeffler – táto nemecká spoločnosť hou nás otvorila v roku 2000. Okrem toho vybudovala na Slovensku aj svoj druhý podnik INA Skalica. V oboch spolu pracuje vyše 7 000 zamestnancov. Spoločnosť Schaeffler dosiahla v roku 2013 obrat okolo 11,2 miliárd eur. Na celom svete má v 49 krajinách 170 pracovísk s výrobnými podnikmi, výskumnými a vývojovými centrami, obchodnými zastúpeniami, inžinierskymi kanceláriami a školiacimi strediskami. Firma vyvíja a vyrába pod značkami INA, LuK a FAG výrobky pre všetko, čo sa pohybuje - v strojoch, zariadeniach, vozidlách, lietadlách a kozmickej technike. Je popredným svetovým výrobcom ložísk a renomovaným dodávateľom pre automobilový priemysel. Okrem toho ponúka rozsiahle služby v oblasti výpočtov, diagnostiky, údržby a montáže valivých ložísk a kompletných systémov.
Rozhovor pripravila Ing. Slávka Habrmanová
Motory: Pri uvažovaní o budúcej profesii je pre každého študenta nesporne dôležité správne sa rozhodnúť už pri výbere vysokej školy. Ako vo vašom prípade prebiehal tento proces rozhodovania a čo najviac zavážilo, že ste si vybrali práve tú univerzitu, ktorú ste vyštudovali?
M. Jurky: Rodičia pracovali v strojárskom priemysle a zároveň začal na Slovensku proces etablovania sa výrobcov z automobilového priemyslu. V neposlednom rade blízkosť technickej univerzity, ktorá mala veľmi dobré meno v regióne. Myslím, že to všetko boli kľúčové faktory pri výbere vysokej školy.
Motory: Ako sa vám po ukončení štúdií podarilo naštartovať si kariéru. Čo boli najzásadnejšie atribúty, ktoré vám pomohli v rámci pracovného uplatnenia?
M. Jurky: Dôležitou výhodou pri hľadaní uplatnenia v praxi bola katedra, ktorú som si vybral pre druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Výrobné systémy s priemyselnými robotmi a manipulátormi ponúkali v tom čase aj širší záber do oblastí optimalizácie výrobných systémov a konštrukcie pomocou najmodernejších 3D softvérov, ktoré boli aj vo vyspelých firmách ešte len vo fáze implementácie. Na základe znalostí z oblasti spomínaného 3D softvéru sa mi podarilo zamestnať v spoločnosti INA Kysuce ako konštruktér.
Motory: Aké boli vaše začiatky v práci? S čím ste sa najviac „borili“? Čoho by sa mali dnešní mladí ľudia pri nástupe do práce vyvarovať?
M. Jurky: Keďže moje prvé vážne zamestnanie bolo pre nemeckú spoločnosť, kde som bol krátko po prijatí vyslaný na dlhodobé školenie do zahraničia, bola moja najväčšia úloha krátkodobo sa vysporiadať s cudzím jazykom. Spoliehal som na svoje znalosti z anglického jazyka. Ale asi po dvoch týždňoch mi bolo jasné, že ak chcem komunikovať s viac, ako jedným kolegom na oddelení, musím sa veľmi rýchlo naučiť nemecký jazyk. Po cca pol roku intenzívneho štúdia som bol schopný komunikovať plynule v nemeckom jazyku.
Myslím, že druhým väčším problémom ako čerstvého absolventa bol spôsob chápania zodpovednosti za svoju prácu. Naivne som si myslel, že všetka moja práca začína a končí nakreslením a uvoľnením výkresu. Keďže som nemal žiadnu, ani len absolventskú prax, nechápal som, ako funguje organizácia a nedokázal som predvídať, čo môže spôsobiť zlá interpretácia výkresovej dokumentácie. Netrvalo dlho a prax ma rýchlo vyškolila k preberaniu komplexnej zodpovednosti za celý proces od výkresu, cez jeho správnu interpretáciu až po výrobu hotového výrobku.
Motory: Čo odporúčate študentom, ktorým záleží na svojej budúcnosti a chcú sa dôsledne pripraviť na budúcu pracovnú kariéru?
M. Jurky: Rozhodne je dnes oveľa jednoduchšie odhadnúť trend vývoja a potenciál jednotlivých odvetví priemyslu, takže voľba správnej univerzity je v súčasnosti jednoduchšia. Som zástanca technických smerov vzdelania, kde je potom jednoduchšie aj riadiť, resp. navrhovať procesy, ktorým rozumiem.
Nepodceniť jazykovú vybavenosť. Jeden cudzí jazyk už často nestačí. Slovensko je príliš malé na to, aby si niekto myslel, že nepríde v práci do styku s cudzím jazykom.
Využiť možnosť praxe počas školy vo firmách, jedine tak budete mať náskok v pochopení fungovania zodpovednosti v praxi a budete lepšie pripravení.
Motory: Myslíte si, že dnešný vysokoškolský systém u nás dáva mladým ľuďom dostatočný priestor, aby im pomohol uplatniť sa na trhu práce? V čom by ste videli zlepšenia?
M. Jurky: Neviem posúdiť, čo je dostatočné, resp. nedostatočné. Určite je to veľmi individuálne, ale som toho názoru, že dáva študentom rozhodne dostatočný základ. Čo je však veľká výhoda, na tomto základe môže každý jeden študent individuálne ďalej budovať a rozširovať svoje schopnosti tým, že sa venuje extra cudzím jazykom, zapojí sa do spolupráce s firmami, napr. formou vysokoškolskej praxe.
Keďže človek je od prírody skôr tvor lenivý, bolo by vhodné, aby systém školstva vyžadoval pre postup, napríklad do 2. stupňa vysokoškolského vzdelania, určitú úroveň cudzieho jazyka overenú štátnou skúškou, prípadne povinné absolvovanie praxe vo firemnom prostredí.
Milan Jurky vyštudoval SOU strojárske, potom získal inžiniersky titul a aj titul PhD. na Žilinskej univerzite v Žiline. Od roku 2000 pracoval ako technológ, konštruktér, neskôr vedúci konštrukcie výrobku a náradia, potom vedúci výroby a od roku 2014 výrobný riaditeľ MU3 v závode INA Kysuce, Kysucké Nové Mesto. V súčasnosti je riaditeľom závodu INA Kysuce, spol. s r.o. patriaceho koncernu Schaeffler – táto nemecká spoločnosť hou nás otvorila v roku 2000. Okrem toho vybudovala na Slovensku aj svoj druhý podnik INA Skalica. V oboch spolu pracuje vyše 7 000 zamestnancov. Spoločnosť Schaeffler dosiahla v roku 2013 obrat okolo 11,2 miliárd eur. Na celom svete má v 49 krajinách 170 pracovísk s výrobnými podnikmi, výskumnými a vývojovými centrami, obchodnými zastúpeniami, inžinierskymi kanceláriami a školiacimi strediskami. Firma vyvíja a vyrába pod značkami INA, LuK a FAG výrobky pre všetko, čo sa pohybuje - v strojoch, zariadeniach, vozidlách, lietadlách a kozmickej technike. Je popredným svetovým výrobcom ložísk a renomovaným dodávateľom pre automobilový priemysel. Okrem toho ponúka rozsiahle služby v oblasti výpočtov, diagnostiky, údržby a montáže valivých ložísk a kompletných systémov.
Rozhovor pripravila Ing. Slávka Habrmanová
