"Iba desatina študentov je vhodná pre vedeckú činnosť, zvyšok potrebujeme vo výrobe, službách a štátnom sektore," hovorí prezident Zväzu automobilového priemyslu.
 
Prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) Jaroslav Holeček pozná priemyselné podniky zvnútra. Dlhé roky bol personálnym šéfom závodov Volkswagenu na Slovensku, v Portugalsku a v Rusku, členom ich predstavenstiev. Vie veľmi dobre, ako funguje vzťahy dodávateľov a odberateľov v automobilovom priemysle. Doma je však najmä v problematike pracovných síl a vzdelávania. To je aj jeden z najväčších problémov, ktoré ako prezident ZAP rieši. Investori podľa neho už váhajú s príchodom na Slovensko, pretože sa obávajú, že nenájdu dosť kvalitných pracovníkov pre svoje závody.

Je situácia naozaj taká krízová?
Hovoria o mne, že Holeček predkladá hororové správy, ale je to naozaj tak. Je to žalostné, že sme pre Slovensko nadefinovali potreby trhu práce prvý raz po 22 rokoch. Ukázalo nám to niečo, čo bez reformy odborného vzdelávania nedokážeme naplniť. Pre budúcich päť rokov potrebuje slovenská ekonomika 320-tisíc nových kvalifikovaných ľudí. Nielen vzdelaných, ale aj kvalifikovaných. Treba medzi tým rozlišovať, lebo máme veľa vzdelaných ľudí, ale málo kvalifikovaných. Vzdelanie je absolvovanie školy, ale niekedy to vôbec nemá zmysel. Prinesie to len papier, neprinesie to kvalifikáciu pre povolanie.

Školy predsa každý rok dokončia desiatky tisíc mladých ľudí...
Ako som spomenul, na päť rokov potrebujeme 320-tisíc nových pracovných síl, teda vyše 60-tisíc mladých ľudí za jeden rok. Z toho tri štvrtiny pripadajú iba na obnovu pracovnej sily – teda ľudí, ktorí odchádzajú do dôchodku, iba štvrtina sú nové pracovné miesta. Z tých 60-tisíc ročne však potrebujeme iba necelých dvadsať tisíc vysokoškolsky vzdelaných, pričom v súčasnosti ich pripravujeme na vysokých školách raz toľko. Zvyšných 40-tisíc potrebujeme stredoškolákov.

Na stredných školách ročne končí takmer 50-tisíc študentov...
Áno, to je pravda, z toho však 64 % pokračuje na vysokú školu. To je prvý problém, niečo v našom systéme vysokých škôl je choré. Európsky priemer počtu tých, čo zo strednej pokračujú na vysokú školu je 25 %, na Slovensku je to vyše 60 %. Kameň úrazu je, že tam idú ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, lebo vysoká škola má byť vysoká a nie niečo, čo len nahrádza nekvalitné stredné školy.

Na trh práce teda príde ročne iba zhruba 20-tisíc stredoškolákov...
Aj z nich sú ešte tri štvrtiny neuplatniteľných, lebo študujú odbory, ktoré trh práce nepotrebuje.  Prípadne sú nepoužiteľní z hľadiska kvality, v niektorých krajinách by ani nedokončili školu, mali by iba základné vzdelanie. U nás však dokončia, lebo pre školy je každý centje dobrý. Každá hlava, za ktorú prídu peniaze, je dobrá, takže to nejako vždy dokončia. Ale skončia ako nezamestnaní. Potom ostane podľa našich výskumov iba 6,5 % mladých, ktorí vychádzajú zo strednej školy a zamestnajú sa v tom odbore, ktorý študovali. Ak budeme optimisti, pridáme tých čo idú na vysokú školu a vypadnú z nej už v prvom ročníku. Tak sa dostaneme na 10 percent, čo je zhruba 5000 ľudí ročne. Ale my ich potrebujeme zo stredných škôl 30-tisíc.

Ako to zmeniť?
Vysoké školy začali postupne nahrádzať stredné nielen kvantitou, ale žiaľ aj kvalitou. My sme povedali, že nemôžeme dovoliť, aby štúdium bolo iba o maturitnom vysvedčení, ale o vzdelaní, kvalifikácii. Treba školstvo priblížiť praxi, preto sme na stredných školách začali hovoriť o duálnom systéme vzdelávania. Zamestnávateľov treba opäť dostať do systému vzdelávania, čo bude nesmierne ťažké. Čo raz už vypustia z rozpočtu, už to tam ťažko dostanú. Takmer všetky podniky vzdelávanie študentov vypustili. Ďalej ministerstvo nahovárame, že sa musia zriadiť povinné prijímačky na vysoké školy a aj na študijné odbory  stredných škôl. Musíme nejako obmedziť tú kvantitu na úkor kvality, čo tam prichádza. Technické odbory to začali robiť ako prvé, pretože tam treba vedieť matematiku a fyziku, aby v nich boli študenti úspešní.

Neodstraší to záujemcov od kvalitných a praktických odborov?
Musíme dosiahnuť, aby deti išli na školy, ktoré ekonomika potrebuje. Musia to však byť tie, na ktoré majú nielen ambíciu, ale aj kondíciu. Ambície, čo by deti a hlavne rodičia chceli a ich kondícia – schopnosti, sú dnes úplne v rozpore. Dieťa si povie, že chce ísť na tú školu a škola ho zoberie, lebo je financovaná na hlavu. Prvý krok musia byť prijímačky. Dnes sú to na pre študijné odbory stredných škôl priemery prospechu, ktoré musia uchádzači dosiahnuť, hoci my zamestnávatelia sme ich navrhovali oveľa prísnejšie.

Zmeniť by sa však mali aj vysoké školy, nie?
Áno, tam sú dva problémy – kvalita a štruktúra. Na Slovensku je 36 vysokých škôl, to je na takú malú krajinu veľa. Navyše dve tretiny z nich sú humanitné a jedna tretina je prírodovedná. Stačilo by o tretinu menej študentov na vysokých školách a rozdeliť to na polovicu na humanitné a prírodovedné smery. Aj to by ešte bolo veľa, prírodovedné by mali mať prevahu, ale s tým vieme žiť. Vysoké školy sú pre Slovensko ťažší problém, pretože majú autonómiu, danú zákonom. Zmeny sa dajú urobiť oveľa ťažšie.     

To je však dlhodobý proces, čo sa dá urobiť teraz?
Musíme spropagovať podniky a priblížiť ich školám. Problém je, že školy s tým systémom vzdelávania bez problémov dokážu vyžiť bez podnikateľskej sféry. Oni nepotrebujú podniky, dostanú peniaze od štátu, nemusia sa snažiť. Vysoké školy sa hodnotia podľa toho,  koľko napublikujú, aké majú citácie. Nehovorí  to ale o tom, akých absolventov pripravia, pre koho ich pripravia. Všetko je o kvantite, nie o kvalite.

Vlani sa objavil projekt Vysokoškoláci do praxe, bude prínosom pre spoluprácu podnikov a škôl?
Povedali sme si, že musíme znovu vybudovať most medzi univerzitami a zamestnávateľmi. Mostom sa stal práve tento projekt. Je to výborný nápad, keď s tým za nami prišli, potešili sme sa a povedali konečne, objavilo sa niečo, čo sme nevymysleli my zamestnávatelia. Ten projekt sa pripravoval systémovo, od toho, aby sme si stanovili, čo ekonomika reálne potrebuje, ktoré študijné odbory. Tým odborom potom otvoríme podniky a ukážeme študentom, o čo ide. Našli sme teraz prvých 60 študentov, ktorí chcú ísť na prax. Privedieme ich do podnikov, pretože oni si tam odvykli chodiť, majú pocit že si vystačia so štúdiom.

Aký je druhý krok?
Vytvoriť školy, ktoré sú pre prax. Mali by sme konečne odísť od univerzitného smerovania, na každej škole. Môžeme mať univerzity, ale budú sa deliť na vedecké a praktické smerovanie, Povedzme, že bakalárske štúdium bude spoločné, ale potom v ďalšej časti sa to rozdelí. Iba okolo 10 % študentov je schopných pôsobiť vedecky a štát ani nepotrebuje viac. Potrebuje ľudí, ktorí  budú pracovať vo výrobných organizáciách, v službách a v štátnom sektore.

Pracujete aj ako vysokoškolský učiteľ, ako vnímate dnešných študentov?
Podľa môjho poznania len 20 percent študentov vie, na čo tam chodia, 80 percent je tam len pre papier. Na prednášku mi príde zo 150 študentov iba 40 a z nich iba 20 vie, o čom rozprávam. Školy sa často aj rôznymi marketingovými ťahmi usilujú pritiahnuť študentov. Často ich však iba klamú, nedávajú im prípravu na povolanie, ale papier. Určite treba zmeniť systém financovania školstva, to určite. Nie je možné, aby sme financovali všetko. Možno by prospelo, ak by si študenti školu spolufinancovali, prípadne získali štipendium z podnikov. Je to tak, že čo ľudia dostanú zadarmo, málo si to vážia. Štát by však mal najmä podporiť odbory, ktoré sú potrebné pre rozvoj Slovenska. Nie je normálne, aby v ročníku študovalo 1600 právnikov a my ich potrebujeme ročne iba tristo.

Rozhovor pripravil Peter Kremský