Späť
Rozhovor s rektorkou Žilinskej univerzity v Žiline Dr.h.c prof. Ing. Tatianou Čorejovou, PhD.
"Jedným z najvyšších kritérií kvality univerzity je uplatnenie sa dobre pripraveného absolventa na trhu práce," hovorí rektorka Žilinskej univerzity v Žiline.
Dr.h.c. prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD. je rektorkou Žilinskej univerzity v Žiline, ktorej absolventi patria z pohľadu záujmu zamestnávateľov dlhodobo k najžiadanejším absolventom na trhu práce. V súčasnosti ich študuje na ŽU približne 10 250. Je zároveň členkou Reprezentatívneho vedenia Expertnej skupiny Aktivity 1.4 pre popularizáciu národného projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti.
Motory: Ako vnímate súčasnú situáciu v oblasti prepojenia škôl a praxe?
T. Čorejová: Na našej univerzite sa snažíme, aby absolventi, ktorí úspešne končia svoje štúdium, mali aj praktické skúsenosti. Nie vždy je to jednoduché. Dôvodom je aj to, že niektoré povolania dnes z pohľadu podniku nie sú žiadané, ale budú žiadané o 5 rokov. Podnik v momentálnej situácii nevie ani odhadnúť, čo bude potrebné, ale my v škole už približne vieme, kam smeruje najnovší trend. Problém je v tom, že v podniku nevedia študentovi poskytnúť prax v tej konkrétnej oblasti, pretože ani sami nemajú takýchto odborníkov. A výchova študenta – absolventa trvá minimálne 5 rokov.
Vysoké školy by mali mať určitú zodpovednosť a možnosť ovplyvňovať efektívnejšie dianie a zmeny v spojitosti s postupom hospodárskeho rozvoja. My v školách vnímame potreby previazanosti s potrebami trhu práce, pretože chceme vychovávať uplatniteľných absolventov. Bohužiaľ, často pre nás nie je jednoduché zaplatiť odborníkov z praxe, ktorí by študentov pripravovali.
Motory: Prečo by študenti mali počas vysokoškolského štúdia absolvovať prax v podniku?
T. Čorejová: Je to známy fakt, ktorý platí stále: teória a prax sa musia vzájomne harmonicky dopĺňať, aby bol absolvent skutočným odborníkom. Okrem odborných teoretických vedomostí však musí získať aj základné zručnosti v študovanom odbore, a súčasne „nasať“ reálnu atmosféru pracovného prostredia v podniku, spojenú s komunikáciou v tíme spolupracovníkov.
Prax počas štúdia je významnou formu obohatenia jeho kompetencií a odborného portfólia, ktoré mu umožnia lepšie uplatnenie v praxi, t.j. zamestná sa u atraktívnych zamestnávateľov na pozícii zodpovedajúcej vysokoškolskému vzdelaniu a rýchlejšie postupuje v kariérnom raste.
Študenti vďaka absolvovaniu praxe v podnikoch počas vysokoškolského štúdia získajú potrebné praktické skúsenosti, pracovné návyky a rovnako aj pracovné kontakty, ktoré im môžu pomôcť rozbehnúť po absolvovaní štúdia na vysokej škole pracovnú kariéru. Absolvovanie praxe v podnikoch študentom umožňuje ľahšie a reálne premietnuť do praxe teoretické vedomosti získané štúdiom.
Motory: Žilinská univerzita je známa po všetkých stránkach kvalitne pripravenými študentmi. Spolupracuje vaša škola s podnikmi v regióne?
T. Čorejová: Áno, jednotlivé fakulty majú vytypované podniky a dlhoročne spolupracujú s firmami na rôznych úrovniach, najčastejšie ide o riešenie aplikovaného výskumu vrátane riešenia partikulárnych úloh formou riešenia záverečných prác.
Motory: Majú študenti možnosť absolvovať prax priamo v odbore, ktorý študujú?
T. Čorejová: Na fakultách technického zamerania je prax povinná aspoň v minimálnom rozsahu 1-2 týždne. Pri učiteľských študijných programoch je to úplne samozrejmé. Avšak prax nie je vo všetkých študijných programoch povinne predpísaná. Čo sa týka ďalších študijných programov fakulty, tie sa snažia vytvárať podmienky pre absolvovanie praxí, ale zabezpečiť prax pre programy s väčším počtom študentov je náročné a bez kladnej odozvy podnikov takmer nemožné. A navyše, pri veľkých počtoch študentov hrozí potenciálne nebezpečenstvo formalizmu konania praxe a nenaplnenie jej dôležitosti po odbornej stránke.
Motory: Sledujete uplatnenie vašich absolventov po skončení štúdia? Akým spôsobom? Máte prehľad, či pracujú v odbore, ktorý vyštudovali?
T. Čorejová: Uplatnenie absolventov sa sleduje, ale nie vždy existuje presný prehľad. Existuje viac spôsobov na sledovanie, napríklad z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny máme informáciu o zamestnanosti študentov, ale nie informáciu, či je zamestnaný v odbore, ktorý študoval. Tu nasleduje druhý spôsob zisťovania uplatnenia našich absolventov, prostredníctvom ktorého jednotlivé fakulty oslovujú svojich absolventov formou dotazníka, ktorý je zverejnený na stránkach fakulty alebo je doručovaný elektronickou poštou priamo absolventom.
Informácie o uplatnení absolventov v praxi získavajú fakulty aj z osobných kontaktov s predstaviteľmi firiem, ktoré ich absolventov zamestnávajú, resp. z osobných kontaktov so samotnými absolventmi. Profilové katedry fakúlt spolupracujú s potenciálnymi zamestnávateľmi absolventov a pravidelne získavajú informácie o ich uplatnení sa z pohľadu ich adaptácie do praxe a vedomostnej pripravenosti. Zamestnávatelia spravidla pozitívne hodnotia technické znalosti a teoretickú prípravu našich absolventov.
Fakulty aktívne spolupracujú s firmami aj pri zverejňovaní ponúk zamestnania.
Motory: Absolventi ktorých študijných programov jednotlivých fakúlt sú najviac žiadaní na trhu práce?
T. Čorejová: Sú to predovšetkým absolventi Fakulty riadenia a informatiky, Elektrotechnickej, Stavebnej a Strojníckej fakulty, Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov a Fakulty špeciálneho inžinierstva.
Motory: S ktorými podnikmi má vaša škola najlepšie skúsenosti pri spolupráci?
T. Čorejová: Ide najmä podniky z nášho regiónu, s ktorými spolupracujeme či už v oblasti praxe študentov alebo pri zamestnávaní našich úspešných absolventov. Patria medzi ne napríklad Siemens, Kinex Bearings, a.s., Volkswagen Slovakia, a.s., KIA Motors Slovakia, s.r.o., Scheid&Bachmann Slovensko, s.r.o, INA Kysuce, s.r.o., Kinex Bearings a.s., Železnice Slovenskej republiky, AŽD Praha, Continental Matador Rubber, s.r.o. Púchov .
Motory: Prečo sa vaša škola rozhodla zapojiť do národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“?
T. Čorejová: Vedenie Žilinskej univerzity v Žiline podporuje priblíženie vzdelávania k reálnym podmienkam praxe, čo vedie nesporne k zlepšeniu pozície absolventa na trhu práce a v podnikaní. Uplatnenie sa dobre pripraveného absolventa na trhu práce je jedným z najvyšších kritérií kvality univerzity. Pre aktivity smerujúce ku skvalitneniu vzdelávania a k užšiemu prepojeniu s praxou sa Žilinská univerzita snaží získavať podporu v rámci rôznych grantových schém, programov, projektov a fondov Európskej únie.
Snažíme sa nájsť systém v kooperácii dotknutých ministerstiev (najmä MŠVVaŠ, MPSVaR, MDaRR) a naštartovať trvalú spoluprácu pri realizácii praxí študentov v podnikoch. Zároveň sa chceme pokúsiť po prvých troch semestroch štúdia predbežne umiestniť budúceho absolventa na pracovnú pozíciu v konkrétnom podniku, u ktorého by vykonával prax.
Motory: V čom vidíte jeho hlavný prínos národného projektu - pre Vašu školu aj pre rezort školstva?
T. Čorejová: To, čo vnímam ako pozitívne na tomto projekte je to, že podporuje techniku a technické vzdelanie vôbec. Prináša väčšie prepojenie vzdelávania a praxe pre študentov, vytvára, resp. rozširuje sieť spolupráce vysokých škôl a podnikovej sféry, aktualizuje celkový pohľad na štruktúru študijných programov na slovenských vysokých školách a na potreby praxe a zároveň popularizuje perspektívne študijné programy.
Motory: Medzi najlepšie technické fakulty v Slovenskej republike patrí aj vaša Strojnícka fakulta. Vedeli by ste stručne zhrnúť najväčšie úspechy a popísať hlavné smery vedecko-výskumnej činnosti tejto fakulty? V akých pracovných sférach sú absolventi tejto fakulty najviac žiadaní?
T. Čorejová: Medzi najväčšie úspechy Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline možno považovať hlavne prvé miesto medzi Strojníckymi fakultami v Slovenskej republike získané nezávislou uznávanou agentúrou ARRA. Vysoká úspešnosť pri získavaní grantových úloh a ich riešení pracovníkmi a študentmi fakulty, s priamou aplikáciou ich výsledkov do priemyselnej sféry. Implementácia západoeurópskeho systému pri spolupráci medzi akademickou a priemyselnou sférou pri riešení významných projektov vedecko-výskumného charakteru a s ňou spojenou výchovou študentov. Hlavné smery vedecko-výchovnej činnosti sú zamerané najmä na konštrukciu časti strojov, ich modelovanie a simuláciu, výskum progresívnych materiálov a technológií, digitálny podnik, obnoviteľné zdroje energie, údržbu dopravných strojov a zariadení a automatizované výrobné systémy.
Absolventi Strojníckej fakulty sú najviac žiadaní v renomovaných strojárskych organizáciách so značným podielom na raste hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, najmä vo výskumných, vývojových a konštrukčných pracoviskách a vo výrobnom manažmente v strojárskych podnikov.
Motory: Okrem strojníckej fakulty spolupracuje národný projekt aj s Fakultou riadenia a informatiky. Skúste pre nás stručne zhrnúť, akou problematikou sa zaoberá vedecko-výskumná činnosť tejto fakulty a kde sa najviac uplatňujú vaši absolventi?
T. Čorejová: Vedeckovýskumná činnosť Fakulty riadenia a informatiky je orientovaná najmä na riadenie zložitých a rozľahlých systémov. Ide predovšetkým o problémy informačných, riadiacich, komunikačných a dopravných systémov vrátane integrovaných interaktívnych systémov na podporu rozhodovania. Do oblasti záujmu fakulty patria aj systémy malých a regionálnych podnikov vrátane manažérskych a ekonomických súvislostí, ďalej prenos informácií, matematické modelovanie a automatizácia a riadenie a optimalizácia systémov
Študijné programy Fakulty riadenia a informatiky sú navrhnuté tak, že každý študent, ktorý ukončil štúdium a obhájil záverečnú prácu získa požadované teoretické poznatky, schopnosti pre tímovú a samostatnú tvorivú prácu, ako aj praktické návyky a zručnosti v zmysle profilu absolventa. Záverečná práca je spravidla tímový projekt a vyžaduje od študenta tvorivé aplikovanie získaných teoretických a praktických poznatkov v plnom rozsahu. Úspešne ukončiť štúdium tak môže iba študent, ktorý sa systematicky a priebežne venuje štúdiu jednotlivých predmetov.
Určité percento študentov si už počas štúdia rozširuje svoje praktické znalosti a zručnosti aj praktickou činnosťou v rôznych odvetviach hospodárstva (programátori, vývojoví pracovníci a administrátori softvérových systémov, administrátori počítačových sietí, apod.). Väčšina takýchto študentov po absolvovaní štúdia nachádza uplatnenie najmä v tých organizáciách, v ktorých pracovali počas štúdia.
Absolventi študijných programov nájdu uplatnenie na domácom i medzinárodnom trhu práce v mnohých odvetviach hospodárstva, a to tak v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore, ale aj vo firmách, kde sa realizuje vývoj. Uplatnia sa prakticky vo všetkých odvetviach, ktoré využívajú metódy a prostriedky informatiky a informačných technológií na riadenie a správu procesov (priemyselné podniky, bankovníctvo, doprava, zdravotníctvo, vzdelávacie inštitúcie apod.). Už absolventi prvého stupňa sú pripravení aj na štúdium študijných programov druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania.
Rozhovor pripravila Mgr. Renata Józsová
Motory: Ako vnímate súčasnú situáciu v oblasti prepojenia škôl a praxe?
T. Čorejová: Na našej univerzite sa snažíme, aby absolventi, ktorí úspešne končia svoje štúdium, mali aj praktické skúsenosti. Nie vždy je to jednoduché. Dôvodom je aj to, že niektoré povolania dnes z pohľadu podniku nie sú žiadané, ale budú žiadané o 5 rokov. Podnik v momentálnej situácii nevie ani odhadnúť, čo bude potrebné, ale my v škole už približne vieme, kam smeruje najnovší trend. Problém je v tom, že v podniku nevedia študentovi poskytnúť prax v tej konkrétnej oblasti, pretože ani sami nemajú takýchto odborníkov. A výchova študenta – absolventa trvá minimálne 5 rokov.
Vysoké školy by mali mať určitú zodpovednosť a možnosť ovplyvňovať efektívnejšie dianie a zmeny v spojitosti s postupom hospodárskeho rozvoja. My v školách vnímame potreby previazanosti s potrebami trhu práce, pretože chceme vychovávať uplatniteľných absolventov. Bohužiaľ, často pre nás nie je jednoduché zaplatiť odborníkov z praxe, ktorí by študentov pripravovali.
Motory: Prečo by študenti mali počas vysokoškolského štúdia absolvovať prax v podniku?
T. Čorejová: Je to známy fakt, ktorý platí stále: teória a prax sa musia vzájomne harmonicky dopĺňať, aby bol absolvent skutočným odborníkom. Okrem odborných teoretických vedomostí však musí získať aj základné zručnosti v študovanom odbore, a súčasne „nasať“ reálnu atmosféru pracovného prostredia v podniku, spojenú s komunikáciou v tíme spolupracovníkov.
Prax počas štúdia je významnou formu obohatenia jeho kompetencií a odborného portfólia, ktoré mu umožnia lepšie uplatnenie v praxi, t.j. zamestná sa u atraktívnych zamestnávateľov na pozícii zodpovedajúcej vysokoškolskému vzdelaniu a rýchlejšie postupuje v kariérnom raste.
Študenti vďaka absolvovaniu praxe v podnikoch počas vysokoškolského štúdia získajú potrebné praktické skúsenosti, pracovné návyky a rovnako aj pracovné kontakty, ktoré im môžu pomôcť rozbehnúť po absolvovaní štúdia na vysokej škole pracovnú kariéru. Absolvovanie praxe v podnikoch študentom umožňuje ľahšie a reálne premietnuť do praxe teoretické vedomosti získané štúdiom.
Motory: Žilinská univerzita je známa po všetkých stránkach kvalitne pripravenými študentmi. Spolupracuje vaša škola s podnikmi v regióne?
T. Čorejová: Áno, jednotlivé fakulty majú vytypované podniky a dlhoročne spolupracujú s firmami na rôznych úrovniach, najčastejšie ide o riešenie aplikovaného výskumu vrátane riešenia partikulárnych úloh formou riešenia záverečných prác.
Motory: Majú študenti možnosť absolvovať prax priamo v odbore, ktorý študujú?
T. Čorejová: Na fakultách technického zamerania je prax povinná aspoň v minimálnom rozsahu 1-2 týždne. Pri učiteľských študijných programoch je to úplne samozrejmé. Avšak prax nie je vo všetkých študijných programoch povinne predpísaná. Čo sa týka ďalších študijných programov fakulty, tie sa snažia vytvárať podmienky pre absolvovanie praxí, ale zabezpečiť prax pre programy s väčším počtom študentov je náročné a bez kladnej odozvy podnikov takmer nemožné. A navyše, pri veľkých počtoch študentov hrozí potenciálne nebezpečenstvo formalizmu konania praxe a nenaplnenie jej dôležitosti po odbornej stránke.
Motory: Sledujete uplatnenie vašich absolventov po skončení štúdia? Akým spôsobom? Máte prehľad, či pracujú v odbore, ktorý vyštudovali?
T. Čorejová: Uplatnenie absolventov sa sleduje, ale nie vždy existuje presný prehľad. Existuje viac spôsobov na sledovanie, napríklad z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny máme informáciu o zamestnanosti študentov, ale nie informáciu, či je zamestnaný v odbore, ktorý študoval. Tu nasleduje druhý spôsob zisťovania uplatnenia našich absolventov, prostredníctvom ktorého jednotlivé fakulty oslovujú svojich absolventov formou dotazníka, ktorý je zverejnený na stránkach fakulty alebo je doručovaný elektronickou poštou priamo absolventom.
Informácie o uplatnení absolventov v praxi získavajú fakulty aj z osobných kontaktov s predstaviteľmi firiem, ktoré ich absolventov zamestnávajú, resp. z osobných kontaktov so samotnými absolventmi. Profilové katedry fakúlt spolupracujú s potenciálnymi zamestnávateľmi absolventov a pravidelne získavajú informácie o ich uplatnení sa z pohľadu ich adaptácie do praxe a vedomostnej pripravenosti. Zamestnávatelia spravidla pozitívne hodnotia technické znalosti a teoretickú prípravu našich absolventov.
Fakulty aktívne spolupracujú s firmami aj pri zverejňovaní ponúk zamestnania.
Motory: Absolventi ktorých študijných programov jednotlivých fakúlt sú najviac žiadaní na trhu práce?
T. Čorejová: Sú to predovšetkým absolventi Fakulty riadenia a informatiky, Elektrotechnickej, Stavebnej a Strojníckej fakulty, Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov a Fakulty špeciálneho inžinierstva.
Motory: S ktorými podnikmi má vaša škola najlepšie skúsenosti pri spolupráci?
T. Čorejová: Ide najmä podniky z nášho regiónu, s ktorými spolupracujeme či už v oblasti praxe študentov alebo pri zamestnávaní našich úspešných absolventov. Patria medzi ne napríklad Siemens, Kinex Bearings, a.s., Volkswagen Slovakia, a.s., KIA Motors Slovakia, s.r.o., Scheid&Bachmann Slovensko, s.r.o, INA Kysuce, s.r.o., Kinex Bearings a.s., Železnice Slovenskej republiky, AŽD Praha, Continental Matador Rubber, s.r.o. Púchov .
Motory: Prečo sa vaša škola rozhodla zapojiť do národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“?
T. Čorejová: Vedenie Žilinskej univerzity v Žiline podporuje priblíženie vzdelávania k reálnym podmienkam praxe, čo vedie nesporne k zlepšeniu pozície absolventa na trhu práce a v podnikaní. Uplatnenie sa dobre pripraveného absolventa na trhu práce je jedným z najvyšších kritérií kvality univerzity. Pre aktivity smerujúce ku skvalitneniu vzdelávania a k užšiemu prepojeniu s praxou sa Žilinská univerzita snaží získavať podporu v rámci rôznych grantových schém, programov, projektov a fondov Európskej únie.
Snažíme sa nájsť systém v kooperácii dotknutých ministerstiev (najmä MŠVVaŠ, MPSVaR, MDaRR) a naštartovať trvalú spoluprácu pri realizácii praxí študentov v podnikoch. Zároveň sa chceme pokúsiť po prvých troch semestroch štúdia predbežne umiestniť budúceho absolventa na pracovnú pozíciu v konkrétnom podniku, u ktorého by vykonával prax.
Motory: V čom vidíte jeho hlavný prínos národného projektu - pre Vašu školu aj pre rezort školstva?
T. Čorejová: To, čo vnímam ako pozitívne na tomto projekte je to, že podporuje techniku a technické vzdelanie vôbec. Prináša väčšie prepojenie vzdelávania a praxe pre študentov, vytvára, resp. rozširuje sieť spolupráce vysokých škôl a podnikovej sféry, aktualizuje celkový pohľad na štruktúru študijných programov na slovenských vysokých školách a na potreby praxe a zároveň popularizuje perspektívne študijné programy.
Motory: Medzi najlepšie technické fakulty v Slovenskej republike patrí aj vaša Strojnícka fakulta. Vedeli by ste stručne zhrnúť najväčšie úspechy a popísať hlavné smery vedecko-výskumnej činnosti tejto fakulty? V akých pracovných sférach sú absolventi tejto fakulty najviac žiadaní?
T. Čorejová: Medzi najväčšie úspechy Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline možno považovať hlavne prvé miesto medzi Strojníckymi fakultami v Slovenskej republike získané nezávislou uznávanou agentúrou ARRA. Vysoká úspešnosť pri získavaní grantových úloh a ich riešení pracovníkmi a študentmi fakulty, s priamou aplikáciou ich výsledkov do priemyselnej sféry. Implementácia západoeurópskeho systému pri spolupráci medzi akademickou a priemyselnou sférou pri riešení významných projektov vedecko-výskumného charakteru a s ňou spojenou výchovou študentov. Hlavné smery vedecko-výchovnej činnosti sú zamerané najmä na konštrukciu časti strojov, ich modelovanie a simuláciu, výskum progresívnych materiálov a technológií, digitálny podnik, obnoviteľné zdroje energie, údržbu dopravných strojov a zariadení a automatizované výrobné systémy.
Absolventi Strojníckej fakulty sú najviac žiadaní v renomovaných strojárskych organizáciách so značným podielom na raste hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, najmä vo výskumných, vývojových a konštrukčných pracoviskách a vo výrobnom manažmente v strojárskych podnikov.
Motory: Okrem strojníckej fakulty spolupracuje národný projekt aj s Fakultou riadenia a informatiky. Skúste pre nás stručne zhrnúť, akou problematikou sa zaoberá vedecko-výskumná činnosť tejto fakulty a kde sa najviac uplatňujú vaši absolventi?
T. Čorejová: Vedeckovýskumná činnosť Fakulty riadenia a informatiky je orientovaná najmä na riadenie zložitých a rozľahlých systémov. Ide predovšetkým o problémy informačných, riadiacich, komunikačných a dopravných systémov vrátane integrovaných interaktívnych systémov na podporu rozhodovania. Do oblasti záujmu fakulty patria aj systémy malých a regionálnych podnikov vrátane manažérskych a ekonomických súvislostí, ďalej prenos informácií, matematické modelovanie a automatizácia a riadenie a optimalizácia systémov
Študijné programy Fakulty riadenia a informatiky sú navrhnuté tak, že každý študent, ktorý ukončil štúdium a obhájil záverečnú prácu získa požadované teoretické poznatky, schopnosti pre tímovú a samostatnú tvorivú prácu, ako aj praktické návyky a zručnosti v zmysle profilu absolventa. Záverečná práca je spravidla tímový projekt a vyžaduje od študenta tvorivé aplikovanie získaných teoretických a praktických poznatkov v plnom rozsahu. Úspešne ukončiť štúdium tak môže iba študent, ktorý sa systematicky a priebežne venuje štúdiu jednotlivých predmetov.
Určité percento študentov si už počas štúdia rozširuje svoje praktické znalosti a zručnosti aj praktickou činnosťou v rôznych odvetviach hospodárstva (programátori, vývojoví pracovníci a administrátori softvérových systémov, administrátori počítačových sietí, apod.). Väčšina takýchto študentov po absolvovaní štúdia nachádza uplatnenie najmä v tých organizáciách, v ktorých pracovali počas štúdia.
Absolventi študijných programov nájdu uplatnenie na domácom i medzinárodnom trhu práce v mnohých odvetviach hospodárstva, a to tak v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore, ale aj vo firmách, kde sa realizuje vývoj. Uplatnia sa prakticky vo všetkých odvetviach, ktoré využívajú metódy a prostriedky informatiky a informačných technológií na riadenie a správu procesov (priemyselné podniky, bankovníctvo, doprava, zdravotníctvo, vzdelávacie inštitúcie apod.). Už absolventi prvého stupňa sú pripravení aj na štúdium študijných programov druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania.
Rozhovor pripravila Mgr. Renata Józsová
