Späť
Rozhovor s rektorom Slovenskej technickej univerzity prof. Ing. Róbertom Redhammerom, PhD.
„Školy pripravujú mladých ľudí na celý život, teda na dlhšie obdobie, než je životnosť technológie v podniku, kam nastúpia po skončení. Preto musia študentov pripravovať v podstatne širšom zábere, teoreticky aj prakticky a tak, aby boli dostatočne flexibilní,“ vysvetľuje rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prof. Ing. Róbert Redhammer, PhD.
Motory: Ako vnímate súčasnú situáciu v oblasti prepojenia škôl a praxe?
R. Redhammer: Prepojenie slovenských škôl a praxe verne odzrkadľuje záujem praxe o výchovu mladej generácie. Väčšina podnikov sa pozerá na školy tak, že im majú dodávať ľudí pripravených „na kľúč“. Ale príprava špecialistov sa bez vzájomnej spolupráce nezaobíde. Vyžaduje výraznejší vklad aj zo strany podnikov a organizácií zamestnávajúcich absolventov. Vklad najmä v podobe času, ktorý strávia skúsení ľudia z výroby či služieb s mladými ľuďmi. A toto sa dostatočne nedoceňuje.
Školy pripravujú mladých ľudí na celý život, teda na dlhšie obdobie, než je životnosť technológie v podniku, kam nastúpia po skončení. Nové poznatky pribúdajú veľmi rýchlo, a preto sa materiály, konštrukcie či technológie často menia. Školy musia pripravovať v podstatne širšom zábere, teoreticky aj prakticky a tak, aby boli dostatočne flexibilní. Ale akokoľvek sa školy budú snažiť, vnútorné fungovanie podniku, vzťahy, kultúru im ukázať bez priamej spolupráce nedokážu.“
Motory: Prečo by študenti mali počas vysokoškolského štúdia absolvovať prax v podniku?
R. Redhammer: Vždy je dobré, keď študenti vidia, ako sa pracuje v podniku, ako vlastne vyzerá práca, na ktorú sa pripravujú. Treba ale rozlíšiť, či ide o prípravu na povolanie alebo všeobecné vzdelávanie. V tom je trochu rozdiel.
Motory: STU je známa veľmi dobre pripravenými a úspešnými absolventmi. O ktorých je najväčší záujem? Sledujete uplatnenie vašich absolventov po skončení štúdia? Máte prehľad, či pracujú v odbore, ktorý vyštudovali? Akým spôsobom to sledujete, ako to vyhodnocujete?
R. Redhammer: Rôzne štatistiky hovoria, že naši absolventi sa dobre uplatňujú, majú najvyššie nástupné platy, ktoré im ďalej rýchlo rastú. Taktiež je známe, že z našich absolventov sa po nejakom čase stávajú špičkoví strategickí manažéri úspešných podnikov. Najväčší záujem je o absolventov skutočne technických odborov. Ani nie tak o absolventov manažérskych variant študijných programov, ale o samotné technické, inžinierske profesie. Napríklad strojné zariadenia, chemické reaktory, cestné či vodné stavby, chemické, potravinárske technológie, automatizačné systémy, energetika, elektronika a pod.
Motory: Spolupracuje vaša škola dlhodobo s podnikmi regióne? S ktorými má Vaša škola najlepšie skúsenosti? Majú študenti možnosť absolvovať prax v odbore, ktorý študujú?
R. Redhammer: Spoluprác sú stovky, keďže v prípade STU hovoríme o 7 fakultách a jednom ústave s veľmi rozdielnym zameraním. Na Fakulte architektúry majú dizajnéri úžasnú spoluprácu s automobilkou Škoda, pre ktorú navrhujú interiéry a celé konštrukcie elektroáut či robotických áut. Urbanisti úzko spolupracujú s mestom Bratislava, ale riešia projekty aj so zahraničnými mestami. S automobilkami, najmä s VW spolupracuje veľmi úzko Strojnícka fakulta či FEI, s trnavskou automobilkou a s ďalšími podnikmi v regióne má spoluprácu Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave. Chemici, potravinári, tí majú vlastné kontakty siahajúce od chemických firiem cez kozmetické, farmaceutické či potravinárske, až po spoločnosti zaberajúce sa ekológiou, recykláciou. Osobitnou kategóriou sú stavbári, ktorí s praxou spolupracujú veľmi úzko, vykonávajú rôzne merania priamo v teréne, ale aj informatici, ktorí sú v úzkom kontakte s kľúčovými IT firmami. Možno pomôže, ak poviem, že pravidlom na STU je, že v každej komisii, ktorá hodnotí záverečné práce musí sedieť aj človek z praxe. A ako som povedal, záverečné práce riešia praktické problémy a pri ich spracovaní často študenti musia hľadať odpovede priamo v podnikoch alebo v partnerských výskumných inštitúciách doma či v zahraničí. STU len v roku 2013 riešila 212 výskumných projektov priamo na základe zmluvy s podnikmi a 471 výskumných projektov financovaných z domácich a zahraničných grantov. Do riešení týchto projektov sú zapájaní študenti a ak je výsledkom úžitkový vzor či dokonca patent, sú pod ním podpísaní aj študenti.
Motory: Podľa Vás, v čom je problém dnešného študenta? Nie je nútený chodiť na prax, pretože nie je povinná, niektorí piataci dokonca nevideli živú firmu, neboli ani na exkurzii. Je to iba o pohodlí študentov alebo nie je záujem zo strany firiem? Na druhej strane, zamestnávateľ žiada od uchádzačov odbornú prax, ktorú väčšina nemá a študenti si počas štúdia radšej niekde jednorázovo zarobia...
R. Redhammer: Je zbytočné snažiť sa niekoho označovať za vinníka. Treba hľadať riešenia. Už dnes mnohí naši študenti pracujú popri štúdiu. A mnohí zarábajú celkom slušne. Myslím si, že mnohí ďalší študenti by radi na prax išli, ak by bola taká možnosť. Žiaľ, mnohým študentom sa to nepodarí. Určite by pomohlo systémové riešenie. Ale len jednoducho prikázať nestačí. Je nutné vytvoriť aj podmienky. A na to potrebujeme pochopenie a aj priamy vklad zo strany podnikov. Preto vítame pilotný projekt, ktorý by mohol naznačiť cestu do budúcna.
Motory: Čo si myslíte o znovuzavedení povinnej odbornej praxe pre študentov aspoň na 2. stupni vysokoškolského štúdia, resp. o duálnom systéme vzdelávania?
R. Redhammer: Povinná odborná prax v súčasných podmienkach nie je reálna. Nemáme totiž dostatok pozícií v praxi. Takže v tom vidím bariéru. To ale neznamená, že sa týmto smerom nedá ísť. Výhodou spomínaného projektu je to, že sa pokúša vytvoriť takéto miesta tak, aby mladí ľudia mohli získavať skúsenosti. Duálne vzdelávanie je trochu niečo iné, to sa uplatňuje v strednom odbornom vzdelávaní.
Motory: Prečo sa vaša škola (konkrétne MTF STU so sídlom v Trnave) rozhodla zapojiť do národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“? V čom vidíte hlavný prínos tohto národného projektu? Aký prínos môže mať projekt pre Vašu školu?
R. Redhammer: Zaujímavé je, že projekt vychádza priamo od študentov, ktorí hovoria, čo potrebujú a prichádzajú s návrhmi a majú podporu vedení škôl a rezortu školstva. Podporujeme aktivitu študentov a iniciatívy, ktorých výsledkom sú reálne riešenia – nové väzby a spojenia s podnikmi, zaujímavé školenia a vzdelávacie aktivity pre mladých a reálna ponuka stáži v podnikoch pre študentov.
Rozhovor pripravila Mgr. Renata Józsová
R. Redhammer: Prepojenie slovenských škôl a praxe verne odzrkadľuje záujem praxe o výchovu mladej generácie. Väčšina podnikov sa pozerá na školy tak, že im majú dodávať ľudí pripravených „na kľúč“. Ale príprava špecialistov sa bez vzájomnej spolupráce nezaobíde. Vyžaduje výraznejší vklad aj zo strany podnikov a organizácií zamestnávajúcich absolventov. Vklad najmä v podobe času, ktorý strávia skúsení ľudia z výroby či služieb s mladými ľuďmi. A toto sa dostatočne nedoceňuje.
Školy pripravujú mladých ľudí na celý život, teda na dlhšie obdobie, než je životnosť technológie v podniku, kam nastúpia po skončení. Nové poznatky pribúdajú veľmi rýchlo, a preto sa materiály, konštrukcie či technológie často menia. Školy musia pripravovať v podstatne širšom zábere, teoreticky aj prakticky a tak, aby boli dostatočne flexibilní. Ale akokoľvek sa školy budú snažiť, vnútorné fungovanie podniku, vzťahy, kultúru im ukázať bez priamej spolupráce nedokážu.“
Motory: Prečo by študenti mali počas vysokoškolského štúdia absolvovať prax v podniku?
R. Redhammer: Vždy je dobré, keď študenti vidia, ako sa pracuje v podniku, ako vlastne vyzerá práca, na ktorú sa pripravujú. Treba ale rozlíšiť, či ide o prípravu na povolanie alebo všeobecné vzdelávanie. V tom je trochu rozdiel.
Motory: STU je známa veľmi dobre pripravenými a úspešnými absolventmi. O ktorých je najväčší záujem? Sledujete uplatnenie vašich absolventov po skončení štúdia? Máte prehľad, či pracujú v odbore, ktorý vyštudovali? Akým spôsobom to sledujete, ako to vyhodnocujete?
R. Redhammer: Rôzne štatistiky hovoria, že naši absolventi sa dobre uplatňujú, majú najvyššie nástupné platy, ktoré im ďalej rýchlo rastú. Taktiež je známe, že z našich absolventov sa po nejakom čase stávajú špičkoví strategickí manažéri úspešných podnikov. Najväčší záujem je o absolventov skutočne technických odborov. Ani nie tak o absolventov manažérskych variant študijných programov, ale o samotné technické, inžinierske profesie. Napríklad strojné zariadenia, chemické reaktory, cestné či vodné stavby, chemické, potravinárske technológie, automatizačné systémy, energetika, elektronika a pod.
Motory: Spolupracuje vaša škola dlhodobo s podnikmi regióne? S ktorými má Vaša škola najlepšie skúsenosti? Majú študenti možnosť absolvovať prax v odbore, ktorý študujú?
R. Redhammer: Spoluprác sú stovky, keďže v prípade STU hovoríme o 7 fakultách a jednom ústave s veľmi rozdielnym zameraním. Na Fakulte architektúry majú dizajnéri úžasnú spoluprácu s automobilkou Škoda, pre ktorú navrhujú interiéry a celé konštrukcie elektroáut či robotických áut. Urbanisti úzko spolupracujú s mestom Bratislava, ale riešia projekty aj so zahraničnými mestami. S automobilkami, najmä s VW spolupracuje veľmi úzko Strojnícka fakulta či FEI, s trnavskou automobilkou a s ďalšími podnikmi v regióne má spoluprácu Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave. Chemici, potravinári, tí majú vlastné kontakty siahajúce od chemických firiem cez kozmetické, farmaceutické či potravinárske, až po spoločnosti zaberajúce sa ekológiou, recykláciou. Osobitnou kategóriou sú stavbári, ktorí s praxou spolupracujú veľmi úzko, vykonávajú rôzne merania priamo v teréne, ale aj informatici, ktorí sú v úzkom kontakte s kľúčovými IT firmami. Možno pomôže, ak poviem, že pravidlom na STU je, že v každej komisii, ktorá hodnotí záverečné práce musí sedieť aj človek z praxe. A ako som povedal, záverečné práce riešia praktické problémy a pri ich spracovaní často študenti musia hľadať odpovede priamo v podnikoch alebo v partnerských výskumných inštitúciách doma či v zahraničí. STU len v roku 2013 riešila 212 výskumných projektov priamo na základe zmluvy s podnikmi a 471 výskumných projektov financovaných z domácich a zahraničných grantov. Do riešení týchto projektov sú zapájaní študenti a ak je výsledkom úžitkový vzor či dokonca patent, sú pod ním podpísaní aj študenti.
Motory: Podľa Vás, v čom je problém dnešného študenta? Nie je nútený chodiť na prax, pretože nie je povinná, niektorí piataci dokonca nevideli živú firmu, neboli ani na exkurzii. Je to iba o pohodlí študentov alebo nie je záujem zo strany firiem? Na druhej strane, zamestnávateľ žiada od uchádzačov odbornú prax, ktorú väčšina nemá a študenti si počas štúdia radšej niekde jednorázovo zarobia...
R. Redhammer: Je zbytočné snažiť sa niekoho označovať za vinníka. Treba hľadať riešenia. Už dnes mnohí naši študenti pracujú popri štúdiu. A mnohí zarábajú celkom slušne. Myslím si, že mnohí ďalší študenti by radi na prax išli, ak by bola taká možnosť. Žiaľ, mnohým študentom sa to nepodarí. Určite by pomohlo systémové riešenie. Ale len jednoducho prikázať nestačí. Je nutné vytvoriť aj podmienky. A na to potrebujeme pochopenie a aj priamy vklad zo strany podnikov. Preto vítame pilotný projekt, ktorý by mohol naznačiť cestu do budúcna.
Motory: Čo si myslíte o znovuzavedení povinnej odbornej praxe pre študentov aspoň na 2. stupni vysokoškolského štúdia, resp. o duálnom systéme vzdelávania?
R. Redhammer: Povinná odborná prax v súčasných podmienkach nie je reálna. Nemáme totiž dostatok pozícií v praxi. Takže v tom vidím bariéru. To ale neznamená, že sa týmto smerom nedá ísť. Výhodou spomínaného projektu je to, že sa pokúša vytvoriť takéto miesta tak, aby mladí ľudia mohli získavať skúsenosti. Duálne vzdelávanie je trochu niečo iné, to sa uplatňuje v strednom odbornom vzdelávaní.
Motory: Prečo sa vaša škola (konkrétne MTF STU so sídlom v Trnave) rozhodla zapojiť do národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“? V čom vidíte hlavný prínos tohto národného projektu? Aký prínos môže mať projekt pre Vašu školu?
R. Redhammer: Zaujímavé je, že projekt vychádza priamo od študentov, ktorí hovoria, čo potrebujú a prichádzajú s návrhmi a majú podporu vedení škôl a rezortu školstva. Podporujeme aktivitu študentov a iniciatívy, ktorých výsledkom sú reálne riešenia – nové väzby a spojenia s podnikmi, zaujímavé školenia a vzdelávacie aktivity pre mladých a reálna ponuka stáži v podnikoch pre študentov.
Rozhovor pripravila Mgr. Renata Józsová
