Späť

Rozhovor s rektorom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka doc. Ing. Jozefom Habánikom, PhD.

„Zapojenie našej univerzity do národného projektu si veľmi vážime,“ hovorí rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Jednou z univerzít, ktorá sa aktívne zaujíma o prepojenie štúdia s reálnou  praxou je aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne. O spolupráci univerzity s praxou, o sledovaní študentov po absolvovaní univerzity, o tom, absolventi ktorých študijných programov jednotlivých fakúlt sú najviac žiadaní, ale aj o význame národného projektu pre Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne, sme sa porozprávali s rektorom univerzity doc.  Ing. Jozefom Habánikom, PhD.
 
Motory: Prečo by študenti mali počas vysokoškolského štúdia absolvovať prax v podniku?

J. Habánik: Cieľom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne je poskytovanie kvalitného vzdelania našim študentom a spojením s praxou už počas štúdia im dokážeme garantovať flexibilitu a uplatniteľnosť na trhu práce. Vedením pravidelných dialógov so zamestnávateľmi a umiestňovaním študentov do praxe nastavujeme systém vzdelávania presne podľa ich potrieb, a tým zabezpečujeme stály prísun kvalifikovanej pracovnej sily do podnikov a firiem. Študent, ktorý už počas štúdia vykonáva odbornú prax u zamestnávateľa má väčšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Nadobudnuté vzdelanie získané na našej univerzite efektívnejšie transformuje na zručnosti, ktoré sa od neho vyžadujú a rýchlejšie sa adaptuje vo firemnom procese podniku.
 
Motory: Spolupracuje Vaša univerzita s podnikmi vo Vašom regióne?

J. Habánik: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne spolupracuje s viacerými podnikmi v regióne aj mimo neho. V Trenčianskom regióne sú to napríklad podniky Bost, VOP, LOT, Konštrukta Defence a Konštrukta-Industry, Continental-Matador Rubber a Continental-Matador Truck Tires, VIPOTEST, TRENS SK, Hella Slovakia, Fakultná nemocnica Trenčín, Refugium, Nemocnica s poliklinikou v Novom meste nad Váhom, Považskej Bystrici, Bojniciach, TAXON Horná Streda, Centrum liečebnej rehabilitácie, Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok, Kúpele Trenčianske Teplice, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, RONA, Vetropack Nemšová, ale spolupracujeme aj so Zváračskou školou v Novom meste nad Váhom a inštitúciami štátnej správy a samosprávy.
Okrem regionálnej úrovne spolupracujeme aj s ďalšími podnikmi - VÝVOJ Martin, KIA Žilina, VW Bratislava, Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline, Nemocnica sv. Michala v Bratislave, Medicyt, Levitex, Johns Manville Slovakia, Knauf Insulation a iné.
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne je aj členom Zväzu automobilového priemyslu SR, Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu SR, Zväzu sklárskeho priemyslu SR, Zväzu elektrotechnického priemyslu SR a Zväzu priemyslu Slovenska.
 
 
Motory: S akými firmami, podnikmi má Vaša univerzita najlepšie skúsenosti pri spolupráci?

J. Habánik: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne spolupracuje predovšetkým s podnikmi a firmami, kde pôsobia naši absolventi, nakoľko oni poznajú naše študijné programy, príležitosti, ale aj riziká, silné i slabé stránky. Vážime si však spoluprácu s každou firmou alebo inštitúciou v regióne, ale aj mimo neho bez ohľadu na to, či sa jedná o malý, či stredný podnik alebo veľkého významného zamestnávateľa.
 
Motory: Majú študenti možnosť absolvovať už počas štúdia na Vašej univerzite prax v odbore, ktorý študujú?

J. Habánik: Jedným z cieľov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne je prispôsobovať vzdelávanie aktuálnym trendom a normám EU, a tým zvyšovať uplatniteľnosť našich absolventov na trhu práce. Veľmi dobrým príkladom je projekt s názvom Trenčianska univerzita chce ponúkať kvalitné a moderné vzdelávanie, kde hlavným cieľom projektu je zlepšenie a skvalitnenie vzdelávacieho procesu na našej univerzite. Študijné materiály na našej univerzite budú inovované, študijné programy sa prispôsobia aktuálnemu dopytu na trhu práce a samozrejme vytvárame aj nové programy prepojené s praxou. V novom študijnom programe Regionálna ekonomika a rozvoj študent pre naplnenie praktických zručností a kompetencií absolvuje odbornú prax v inštitúciách a organizáciách miestnej a regionálnej samosprávy zaoberajúcimi sa ekonomikou a rozvojom regiónov. Cieľom odbornej praxe, vrátane záverečnej správy, je získanie praktických skúseností, ktoré absolventom zvýšia kredit a uplatnenie na trhu práce.
 
Motory: Absolvujú študenti Vašej univerzity počas štúdia prax v podniku? Majú o ňu záujem?

J. Habánik: Automatická je povinná a vyžadovaná prax v zdravotníckych študijných programoch (Fyzioterapia, Ošetrovateľstvo, Laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve). Naši študenti majú počas svojho štúdia možnosti praxe u zamestnávateľa v študovanom odbore. Samotné záverečné bakalárske, či diplomové práce študent vykonáva výlučne v podniku v odbore, v ktorom sa vzdeláva. Často krát sa stane, že študent po absolvovaní tejto praxe zostáva v podniku aj pracovať.
 
Motory: Sledujete uplatnenie Vašich absolventov po skončení štúdia? Máte prehľad, či pracujú v odbore, ktorý vyštudovali?

J. Habánik: V súvislosti s dlhodobým zámerom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, byť otvorená, silná a konkurencie schopná univerzita sme nedávno inovovali pre našich absolventov „Alumni klub – Klub absolventov“, ktorý nájdete na webovom sídle www.absolventi.tnuni.sk. Základná myšlienka fungovania Klubu absolventov je vzájomné zachovanie komunikácie, spolupráce, udržanie informovanosti a vzťahov s bývalými študentmi a často krát aj priateľstva. Jednou z hlavných úloh je udržiavanie aktívnych kontaktov medzi univerzitou a jej absolventmi, ale aj medzi absolventmi samotnými.
Na portáli pre absolventov máme vytvorený automatizovaný formulár, kde po zadaní alebo zmenení údajov systém automaticky spracuje odpovede absolventov. Následne ich poverený pracovník, resp. zadávateľ vyhodnotí.
 
Motory: Absolventi ktorých študijných programov jednotlivých fakúlt sú najviac žiadaní na trhu práce?

J. Habánik: Absolventi našej univerzity sú žiadaní na domácom i zahraničnom trhu práce. Najlepšiu spätnú väzbu od zamestnávateľov, ale aj absolventov máme v oblasti technických odborov a výborné výsledky dosahujú aj študijné programy z oblasti zdravotníctva a spoločenských vied.
 
Motory: Fakulta špeciálnej techniky je Vašou najaktívnejšou fakultou. Mohli by ste nám priblížiť, v akých pracovných sférach sú absolventi tejto fakulty žiadaní?

J. Habánik: Fakulta špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne je fakulta strojárskeho zamerania orientovaná na konštrukciu, výrobu a spoľahlivosť špeciálnej a mobilnej techniky, na stroje spracovateľského priemyslu a strojárske výrobné stroje a zariadenia. Vychováva odborníkov v oblasti technických materiálov, technologických procesov, výrobného manažmentu, kvality výrobkov, automatizácie a komplexného riadenia výrobných procesov v strojárskej výrobe, automatizačnej, výpočtovej technike a mechatronických sústav špeciálnej strojárskej techniky. Absolventi majú širokú možnosť uplatnenia sa v praxi v oblasti špeciálnej techniky, ale aj v akomkoľvek strojárskom, výrobnom alebo opravárenskom podniku.
 
Motory: Prečo sa Vaša univerzita rozhodla zapojiť do národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“?

J. Habánik: V prvom rade sa chcem poďakovať za to, že naša univerzita dostala možnosť zapojiť sa do tohto národného projektu a všetkým tým, ktorí prispeli k finalizácii projektu z hľadiska jeho obsahového, tematického a odborného zamerania. Tento projekt prináša inováciu do vzdelávacích aktivít našich univerzít a vysokých škôl, a teda konkrétne aj na pôdu našej Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne kde sa môžu naši študenti prevažne v prvej etape v technicky orientovaných študijných programoch zúčastňovať na konkrétnych praxiach vo vybraných podnikoch, ktoré majú záujem o spoluprácu s našou univerzitou a na druhej strane aj spracovávať svoje záverečné, najmä diplomové práce vo vybraných podnikoch najmä z trenčianskeho regiónu. Pevne verím, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch sa pridajú aj firmy, ktoré pôsobia takpovediac celoslovensky, aj keď trenčiansky kraj z regionálneho hľadiska je chápaný ako strojársky, resp. priemyselne orientovaný región a tých firiem je tu naozaj dosť – či už lokálnych, ale aj nadnárodných.
 
Motory: V čom vidíte hlavný prínos národného projektu?

J. Habánik: Myslíme si, že prepojenie štúdia s praxou je veľmi cenné a dôležité. Národný projekt prispôsobuje vysokoškolské vzdelávanie reálnym potrebám trhu práce a posilňuje  systémové prepojenie univerzít a vysokých škôl s podnikovou sférou tak, aby absolventi mohli nadobudnuté kompetencie okamžite využiť v podnikovej praxi s pozitívnymi dopadmi na hospodársky rast a konkurencieschopnosť podnikov.
Projekt si kladie za cieľ podporiť aj inovácie pre skvalitnenie existujúcich študijných programov vysokých škôl. Súčasťou projektu bude aj cielené vytváranie pevného vzťahu medzi študentmi a zamestnávateľmi už počas vysokoškolského štúdia, keď študenti nadväzujú vzťahy s podnikovou sférou, vzdelávajú sa v ich podmienkach a naša univerzita tak pripravuje absolventov nielen z hľadiska teoretických znalostí, ale aj praktických skúseností získaných v podnikovej praxi. Do tohto projektu sa preto  zapájame aktívne, aby sme aj touto formou zvyšovali uplatniteľnosť našich absolventov na trhu práce.
 
Motory: Myslíte si, že aj Vašej univerzite prinesie tento projekt konkrétny úžitok?

J. Habánik: Národný projekt je výnimočný v tom, že sme si uvedomili prínos zaradenia praxe už aj do bakalárskych študijných programov. Pri novej akreditácii plánujeme dávať odbornú prax študentom v rozsahu niekoľko týždňov vo vybraných podnikoch, firmách, ale aj inštitúciách, kde zriaďovateľom je štátna správa, samospráva, ale aj inštitúcie verejného charakteru v prípade zdravotníckych alebo spoločenských študijných programov. Radi by sme však posunuli našu univerzitu aj do ďalších aktivít projektu, ako je koncipovanie nových študijných programov, ktoré by mali byť pripravené na akreditáciu, ale aj do budovania výučbových centier na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne.
 
Motory: Aký je Váš názor na to, aby študenti mali naozaj odborné praxe povinné aspoň na 2. stupni vysokoškolského štúdia, prípadne možnosti duálneho vzdelávania?

J. Habánik: Pre súčasné požiadavky trhu práce by bolo duálne vzdelávanie prínosom, avšak Slovenská republika je signatárom Bolonského procesu a tu vidím istý rozpor. Bolonský proces prináša 3-stupňový vzdelávací systém, zosúladenie kvality vzdelávania a kreditového systému. Univerzity a vysoké školy sú zapojené aj do medzinárodných európskych mobilitných projektov a programov, ale netreba zabúdať, čo vyžaduje hospodárska sféra a prax, a to je, aby študent časť svojho štúdia realizoval v praxi. Tu vidím menší rozpor, kde duálne vzdelávanie by malo prebiehať už na úrovni bakalárskych študijných programov. Nazvime ich - ako to pripúšťa zákon - profesijne orientované bakalárske študijné programy. Na druhej strane prax dnes bakalára chápe ako niekoho, kto ešte nemá úplne ukončené vysokoškolské vzdelanie a posúva sa do 2. stupňa, tí najlepší do 3. stupňa vysokoškolského štúdia v súlade s Bolonským procesom. Vnímanie praxe je odlišná od prípadov napríklad v Nemecku, Francúzsku alebo Rakúsku. V týchto krajinách Európskej únie vnímajú absolventa 1. stupňa vysokoškolského štúdia za riadne skončeného absolventa univerzity alebo vysokej školy a je žiadaný u zamestnávateľov na niektoré pracovné pozície. U nás to tak nie je a očakáva sa, že bude pokračovať v 2. stupni vysokoškolského štúdia.  Myslím si, že model duálneho vzdelávania a prenosu do odbornej praxe je dobrý, ale naráža na problémy z hľadiska jeho uplatnenia.
 
Motory: Tento projekt je pilot, ktorý má ukázať cestu, ako by malo fungovať vysokoškolské vzdelávanie nie len na cieľovej skupine 350 študentov, ale aj na ďalších. Myslíte si, že keď národný projekt spolu s univerzitami ukáže tú správnu cestu, tak navedieme školy na prepojenie štúdia s odbornou praxou?

J. Habánik: Vždy som bol presvedčený o tom, že národné projekty, ktoré sú financované z operačných programov majú svoj význam. Koordinovaný národný projekt musí spĺňať stratégiu alebo víziovú politiku daného rezortu, či nadrezortnú stratégiu akou je politika trhu práce, ktorá sa zrejme nedotýka len ministerstva školstva, ale aj iných rezortov. Z hľadiska udržateľnosti projektu by som, odporučil aj v novom programovom období 2014 – 2020, aby kontinuálne nadviazalo ďalším projektom, aby sme aj my ako univerzity boli zapojené do projektu udržateľným spôsobom, a aby sme vedeli zabezpečovať a pokračovať v tých prácach, ktoré sme uskutočnili v rámci tejto etapy, resp. tohto národného projektu.
 
Motory: Podľa Vás, v čom je problém dnešného študenta? Nie je nútený chodiť na prax, pretože nie je povinná, niektorí piataci dokonca nevideli živú firmu, neboli ani na exkurzii. Je to iba o pohodlí študentov alebo nie je záujem zo strany firiem? Na druhej strane zamestnávateľ žiada od uchádzačov odbornú prax, ktorú väčšina nemá a študenti si počas štúdia radšej niekde jednorázovo zarobia...

J. Habánik: Problém vidím vo viacerých smeroch. Podľa môjho názoru trh práce v Košickom, Žilinskom, Trenčianskom, Bratislavskom či inom kraji je diametrálne odlišný z hľadiska prílevu zahraničných investícií, zastúpenia nadnárodných korporácií, ale aj ponuky a dopytu. Vo všetkých regiónoch existujú rôzne príležitosti na brigádnickú alebo inú činnosť a tam sa študent stretáva s praxou a pravdepodobne aj so svojím potenciálnym zamestnávateľom do budúcnosti. Cez letné mesiace môžu vycestovať na letné brigády do zahraničia, ale možnosti vycestovať majú aj cez programy Erasmus, Erasmus plus, či iné. Je už len na študentovi, či si chce jednorázovo zarobiť alebo investovať do svojej budúcnosti.
Donedávna študenta zaujímalo len to, že je študent, musí sa vzdelávať a pripravovať na skúšky. S národným projektom sme začali študentom vysvetľovať niečo nové, niečo, čo tu doteraz nebolo a s tým sú spojené aj isté časové straty. Pomalší rozbeh národného projektu ma teda neprekvapil. V prvej etape ponuka z pohľadu hospodárskej sféry prevyšovala záujem zo strany študentov. Vysokoškolské vzdelávanie je diametrálne odlišné od iného vzdelávania a očakáva sa aj aktivita zo strany študentov. Preto je potrebné vytvoriť vysokoškolskú kultúru, ktorá je zaužívaná v iných krajinách, aby študent vyvíjal vlastnú aktivitu a pretransformoval ju vo svoj profesijný úspech v budúcnosti. Problém je teda z časti aj v aktivite študentov a my ich musíme motivovať a povedať „ÁNO“, aktivita počas štúdia zvyšuje úspech a vysokoškolské štúdium nie je len o prednáškach a seminároch, ale aj o zoznamovaní sa s jednotlivými činnosťami a porovnávaním teórie s praxou. Na našej univerzite to berieme ako záväzok a urobíme všetko pre to, aby sme študentom ukázali cestu úspechu.
Trh práce je natoľko flexibilný, pružný a dynamický, vyžaduje si neustále zmeny, neustále byť pripravený zo strany študenta, neskôr teda absolventa. Absolvent, ktorý sa počas svojho 3 alebo 5 ročného štúdia nestretne s odbornou praxou bude mať problém uplatniť sa na trhu práce a už mu do budúcnosti nebude stačiť iba diplom z príslušnej univerzity alebo vysokej školy. Ďaleko väčšie uplatnenie budú mať tí absolventi, ktorí už počas svojho vysokoškolského štúdia budú svoju záverečnú prácu vypracovávať v podniku alebo sa budú iným spôsobom zapájať do praxí vo svojom odbore. Bude to ťažšie aj pre univerzity a vysoké školy, ktoré budú musieť tento proces zadministrovať. Na druhej strane to pomôže a otvorí priestor na spoluprácu medzi univerzitami a priemyselnými podnikmi, ktoré v danom regióne pôsobia.

Motory: Participuje Vaša univerzita aj na iných projektoch? Na akých a čo Vám prinášajú?

J. Habánik: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne nedávno ukončila niekoľko projektov financovaných zo štrukturálnych fondov EU v oblasti vzdelávania, ale aj vedy a výskumu. Projektom Digitalizácia TnUAD: Rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania a skvalitnenie študijných programov, sme zdigitalizovali študijné materiály k 35 študijným predmetom. Študent sa môže vzdelávať z akéhokoľvek zariadenia na akomkoľvek mieste a vždy má prístup k aktuálnym študijným materiálom s priamou interakciou s pedagógom. Slávnostne sme otvorili dve vedecko-výskumné pracoviská Centrum excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály a unikátne pracovisko hyperbarickej oxygenoterapie. V rámci projektov financovaných zo štrukturálnych fondov EU pracujeme na projektoch Výskum technologickej základne pre návrh aplikácií využívania obnoviteľných zdrojov energie v praxi, Vzdelávanie seniorov podporujúce aktívne starnutie prostredníctvom Univerzity tretieho veku pri TnUAD v Trenčíne, Efektívna správa a manažment Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne chce ponúkať kvalitné a moderné vzdelávanie, Zvyšovanie kvality a kapacity ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne prostredníctvom vzdelávania, zahraničnej spolupráce a transferu odbornosti do praxe, Rozvoj kooperačnej a vzdelávacej platformy pre zvyšovanie cezhraničnej konkurencieschopnosti v oblasti využitia plazmových aplikácií pre sklo a keramické technológie, ale pracujeme aj na vedecko-výskumných projektoch APVV VEGA a KEGA. Projekty, na ktorých pracuje alebo spolupracuje naša univerzita zabezpečujú modernizáciu infraštruktúry univerzity, skvalitňujú výučbu podľa aktuálnych trendov a rozširujú možnosti vedecko-výskumnej spolupráce na európskej, ale aj celosvetovej úrovni.


Rozhovor pripravili Mgr. Katarína Lepiešová a Ing. Norbert Jiroš


http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/ http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/
Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti

ITMS 26110230120
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Informácie
Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie. Jeho súčasťou je špecializovaná vedecká knižnica Slovenskej republiky. Koordinuje činnosť a zabezpečuje prevádzku interdisciplinárnych výskumno-vývojových centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie.