Späť
Treba dbať na to, aby prax nebola len formalita
Vysoké školy by nemali byť financované podľa počtu študentov, ich úroveň sa tak bude len znižovať, myslí si prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. zo Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý je zároveň jedným z tvorcov myšlienky národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“.
Dôraz kladie na to, aby prepojenie medzi podnikmi a školami fungovalo jednak v rámci graduálneho štúdia - prvého, druhého a tretieho stupňa, ale aj v rámci postgraduálneho štúdia. Štát by podľa neho mal preferovať len také školy, ktorých absolventi sú skutočne kvalitní a žiadaní priemyselnými podnikmi.
Motory: Ako vnímate dnešný systém vysokoškolského vzdelávania na Slovensku? Produkujú naše univerzity absolventov dostatočne pripravených pre potreby trhu práce?
Ľ. Šooš: Systém vysokého školstva na Slovensku je prinajmenšom zvláštny. V západných štátoch napr. v Nemecku, sú buď univerzity alebo odborné vysoké školy. Univerzity pripravujú najmä absolventov druhého a tretieho graduálneho stupňa štúdia a odborné vysoké školy pripravujú profesijných bakalárov pre prax. Tu je zásadný rozdiel, že my chceme jedným typom univerzít pripravovať aj profesijných bakalárov, aj absolventov univerzít druhého a tretieho stupňa.
Motory: Ste toho názoru, že študenti by mali počas vysokoškolského štúdia absolvovať aj prax v podniku? Ak áno, prečo?
Ľ. Šooš: Určite áno, ale prax by mala byť orientovaná na to, čo chceme z daného absolventa mať. Ak je to profesijný bakalár, mal by ísť do výroby, mal by sa zoznámiť so samotným procesom výroby v podniku. Ak je to absolvent druhého alebo tretieho stupňa, mal by ísť skôr do vývojových a výskumných pracovísk špičkových podnikov alebo do výskumných organizácií.
Motory: Máte skúsenosti s projektmi, ktoré sú úspešne rozbehnuté a ponúkajú študentom možnosti dostať sa na podnikovú prax? Ktoré to sú?
Ľ. Šooš: Je to v prvom rade automobilový priemysel. Slovenská technická univerzita v Bratislave má veľmi pekne rozbehnutý projekt s Volkswagenom Bratislava. V rámci tohto projektu – „automobilová produkcia“ študenti absolvujú na škole teoretické predmety a praktické cvičenia absolvujú priamo v podniku pod vedením gestorov jednotlivých odborov. Má to výhodu pre všetky tri strany, tak pred podnik, ktorý si pripravuje budúcich zamestnancov, tak pre školu, lebo jej to pomáha pri nábore a veľký význam to má aj pre samotných študentov, lebo vidíme, že aj keď nenastúpili po skončení do Volkswagenu, títo študenti majú úplne iný náhľad na to, čo potrebuje prax, vedia, čo od nej môžu očakávať a myslím si, že o tom tá prax je.
Motory: Ktoré vysoké školy majú podľa vás najlepšie rozbehnutú spoluprácu s podnikmi?
Ľ. Šooš: Skvelým príkladom je Slovenská technická univerzita ako najlepšia, najväčšia a najstaršia vysoká škola na Slovensku spomedzi všetkých technických univerzít na Slovensku. V poslednom čase sa veľmi prudko a progresívne rozvíja Žilinská univerzita v Žiline. Fandím im a vidím, že spolupráca s praxou je u nich veľmi dobrá.
Motory: Ktoré problémy v procese vysokoškolského vzdelávania treba prioritne riešiť, aby študenti získali viac praktických skúseností už počas štúdia?
Ľ. Šooš: Je tu jedna systémová chyba, ktorú treba riešiť okamžite a to je spôsob financovania vysokých škôl. Ak budú vysoké školy naďalej financované podľa počtu študentov, ich úroveň sa bude len znižovať. Keď sa nám podarí vyriešiť tento problém, som presvedčený, že opäť vysoké školy naštartujú a ich kvalita začne rásť.
Motory: Aký je váš návod na to, ako tento problém riešiť?
Ľ. Šooš: Pri súčasne platnom systéme financovania môže škola vychovať aj nositeľa Nobelovej ceny, ale ak bude len jeden, škola má nutne finančné problémy a môže ísť do zániku. Ak sa nám nepodarí zmeniť systém financovania, je to alarmujúce. Prepojenie medzi podnikmi a školami by malo byť jednak v rámci graduálneho štúdia - prvého, druhého a tretieho stupňa, ale aj v rámci postgraduálneho štúdia. Študenti majú síce po graduálnom systéme dobré teoretické základy, ale majú len minimálne praktické skúsenosti. Je preto potrebné, aby škola s podnikom vytvorili užšie dlhodobé prepojenie, aby študent po skočení štúdia ďalej rozvíjal praktické skúsenosti a vedecké poznatky a tie mohol následne aplikovať. Pekný príklad môže byť zo športu, kde majú známe, veľké futbalové kluby veľmi dobrú spoluprácu s akadémiami futbalu, kde si vychovávajú mládež. No a keď takýchto futbalistov nemajú, kúpia si ich. Takže toto by zrejme malo byť aj medzi podnikmi a dobrými vysokými školami. A chceme špičkových absolventov, za účasti podniku ho vychovávame alebo si ho musíme kúpiť.
Motory: Ak by ste porovnali súčasný vysokoškolský systém s tým, ktorý sme tu mali 10 rokov dozadu, v čom vidíte rozdiely? Nastali nejaké zlepšenia v oblasti prepájania škôl a praxe?
Ľ. Šooš: Nie. Keby ste sa ma spýtali, aký bol rozdiel 20, 30 rokov dozadu, tak ho vidím. Ale žiaľ, musí konštatovať, že za ostatých 10 rokov sa prakticky nič nezmenilo.
Motory: Dobre, položme otázku tak, čo sa zmenilo v porovnaní so školským systémom 20, 30 rokov dozadu?
Ľ. Šooš: Vysoké školy na Slovensku mali vtedy veľmi dobrú úroveň a platí to aj v jednotlivých stupňoch vzdelávania. Myslím si, že päťročné štúdium bolo dobré. Slovensko muselo pristúpiť k bolonskej deklarácii dvojstupňového graduálneho štúdia. Nepovažujem to v oblasti technických vied za šťastný krok. Prvý stupeň by bol účinný vtedy, keby naozaj študenti - bakalári po prvom stupni odchádzali do praxe, nikto však o nich nemá záujem. Na strane druhej, systém financovania nás núti, aby sme aj slabších študentov brali na druhý stupeň. Toto celé degraduje, devalvuje systém vysokoškolského vzdelávania.
Motory: Prečo bakalárov samotné firmy nechcú?
Ľ. Šooš: Aj by chceli, ale títo bakalári sú pre firmy nezamestnatelní. Na jednej strane majú len povrchné teoretické znalosti. Na strane druhej nemajú žiadnu prax. Takto je to pri súčasnom systéme vzdelávania, ktorý u nás máme.
Motory: Zodpovedajú dnešné študijné odbory vysokých škôl požiadavkám trhu práce?
Ľ. Šooš: Určite nie. Treba urobiť dôslednú analýzu a je na škodu veci, že ešte stále nie je ukončený projekt národnej sústavy povolaní a národnej sústavy vzdelávaní a následne ich prepojenia na Sociálnu poisťovňu. Na jednej strane by štát získal dobrý prehľad, akých absolventov priemysel naozaj potrebuje, a tieto študijné programy by sme preferovali, či už formou motivačných štipendií alebo určitých pôžičiek. Viem si toto veľmi dobre predstaviť. Na strane druhej, prepojením na Sociálnu poisťovňu by štát veľmi ľahko identifikoval študijné programy, ktoré vychovávajú absolventov pre prax a ktoré pre úrady práce. Veľmi ľahko by sme takto získali prehľad, čo je potrebné a osožné pre priemysel a pre štát.
Motory: V poslednej dobe pribudlo na Slovensku množstvo vysokých škôl. Veľa sa hovorí o tom, že na tak malú krajinu máme enormné množstvo študijných programov, ktoré nevyhovujú požiadavkám praxe. Bola by podľa vás cesta jednoducho niektoré neperspektívne programy či odbory zoškrtať?
Ľ. Šooš: Určite áno, len som zvedavý, kto na to naberie odvahu. Ktorá vláda, ktoré ministerstvo alebo ktorý pán minister.
Motory: Aké sú vaše skúsenosti, absolventi ktorých študijných programov jednotlivých fakúlt sú najviac žiadaní na trhu práce?
Ľ. Šooš: Sú to absolventi technických vysokých škôl. Môžem povedať, že podľa ostatných ratingových a rankingových prieskumov je najväčší záujem o absolventov informatiky, ale teší ma skutočnosť, že v poslednom čase veľmi prudko rastie záujem o absolventov strojníckych fakúlt, ktorí sú na trhu preferovaní. Osobitne som rád, že medzi strojníckymi fakultami je práve Strojnícka fakulta STU v Bratislave hodnotená najvyššie. Absolventi majú nástupné platy viac ako 1000 eur, nezamestnanosť absolventov je nižšia ako 1,6 %.
Motory: Aký je váš názor – mali by študenti mať počas štúdia prax povinnú? Školy to od nich stále nevyžadujú, na druhej strane firmy nie sú veľmi ochotné pustiť si študentov priamo do výrobného procesu...
Ľ. Šooš: Áno, my ju máme povinnú prax po druhom ročníku v prvom stupni a prvom ročníku v druhom stupni. Treba dbať na to, aby prax nebola len formalita. Niekedy, keď vidíme, že je zlá spolupráca s podnikom, o rok už firme študentov neponúkneme, ale je aj na nás, aby sme dôsledne dbali na to, aby študenti skutočne prax robili. Pre študentov aj pre školy je pozitívom, ak sa vzťah škola - podnik zlepšuje, utužuje.
Motory: Ako hodnotíte národný projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“? V čom vidíte jeho hlavný prínos, v čom naopak medzery, čo treba dotiahnuť?
Ľ. Šooš: Blíži sa nám jar, je tu prvá lastovička, pripravme podmienky, aby sme výsledky projektu nezatratili v zárodku, ale ich efektívne využili. V rámci projektu bola vykonaná dôsledná analýzu vysokého školstva na Slovensku a v súčasnosti nám dáva určité smery, ako by to mohlo byť lepšie. Projekt vytvára podmienky pre lepšiu spoluprácu medzi podnikmi a školami. Prvý raz sa v rámci tohto projektu diskutovalo nie o tom, čo konkrétna škola potrebuje a čo to stojí, ale lídri zo spoločností, z ministerstva, z oblasti verejnej správy, z podnikov, či zo súkromnej sféry diskutovali otvorene o tom, čo potrebuje hospodárstvo a ako zabezpečiť vysokoškolské vzdelávanie tak, aby absolventi boli použiteľní pre potreby praxe.
Motory: Mal by tento národný projekt pokračovať? V akej forme?
Ľ. Šooš: Určite áno. Dokonca by mal ísť do takých rovín, kde sa urobia ešte dôslednejšie analýzy toho, že ak sa orientujeme na profesijných bakalárov prvého stupňa, ako bude orientovaná ich prax, ak sú to absolventi univerzít druhého a tretieho stupňa, tak podľa toho pripravme aj zodpovedajúcu prax. Súčasne by mali byť definované aj kritériá pre prideľovanie finančných prostriedkov podľa požiadaviek na ŠP, potrieb a uplatnenia absolventov v praxi, podľa druhu a kvality vysokej školy tak, aby vysoké školy nevychovávali absolventov pre úrady práce. Vzdelávanie nemôže byť pre niekoho biznis, bez spätnej väzby. Štát by mal preferovať len školy, ktorých absolventi sú skutočne kvalitní a žiadaní priemyselnými podnikmi. Nech existujú aj „iné“ školy, ale bez podpory štátu.
Motory: Ako vnímate dnešný systém vysokoškolského vzdelávania na Slovensku? Produkujú naše univerzity absolventov dostatočne pripravených pre potreby trhu práce?
Ľ. Šooš: Systém vysokého školstva na Slovensku je prinajmenšom zvláštny. V západných štátoch napr. v Nemecku, sú buď univerzity alebo odborné vysoké školy. Univerzity pripravujú najmä absolventov druhého a tretieho graduálneho stupňa štúdia a odborné vysoké školy pripravujú profesijných bakalárov pre prax. Tu je zásadný rozdiel, že my chceme jedným typom univerzít pripravovať aj profesijných bakalárov, aj absolventov univerzít druhého a tretieho stupňa.
Motory: Ste toho názoru, že študenti by mali počas vysokoškolského štúdia absolvovať aj prax v podniku? Ak áno, prečo?
Ľ. Šooš: Určite áno, ale prax by mala byť orientovaná na to, čo chceme z daného absolventa mať. Ak je to profesijný bakalár, mal by ísť do výroby, mal by sa zoznámiť so samotným procesom výroby v podniku. Ak je to absolvent druhého alebo tretieho stupňa, mal by ísť skôr do vývojových a výskumných pracovísk špičkových podnikov alebo do výskumných organizácií.
Motory: Máte skúsenosti s projektmi, ktoré sú úspešne rozbehnuté a ponúkajú študentom možnosti dostať sa na podnikovú prax? Ktoré to sú?
Ľ. Šooš: Je to v prvom rade automobilový priemysel. Slovenská technická univerzita v Bratislave má veľmi pekne rozbehnutý projekt s Volkswagenom Bratislava. V rámci tohto projektu – „automobilová produkcia“ študenti absolvujú na škole teoretické predmety a praktické cvičenia absolvujú priamo v podniku pod vedením gestorov jednotlivých odborov. Má to výhodu pre všetky tri strany, tak pred podnik, ktorý si pripravuje budúcich zamestnancov, tak pre školu, lebo jej to pomáha pri nábore a veľký význam to má aj pre samotných študentov, lebo vidíme, že aj keď nenastúpili po skončení do Volkswagenu, títo študenti majú úplne iný náhľad na to, čo potrebuje prax, vedia, čo od nej môžu očakávať a myslím si, že o tom tá prax je.
Motory: Ktoré vysoké školy majú podľa vás najlepšie rozbehnutú spoluprácu s podnikmi?
Ľ. Šooš: Skvelým príkladom je Slovenská technická univerzita ako najlepšia, najväčšia a najstaršia vysoká škola na Slovensku spomedzi všetkých technických univerzít na Slovensku. V poslednom čase sa veľmi prudko a progresívne rozvíja Žilinská univerzita v Žiline. Fandím im a vidím, že spolupráca s praxou je u nich veľmi dobrá.
Motory: Ktoré problémy v procese vysokoškolského vzdelávania treba prioritne riešiť, aby študenti získali viac praktických skúseností už počas štúdia?
Ľ. Šooš: Je tu jedna systémová chyba, ktorú treba riešiť okamžite a to je spôsob financovania vysokých škôl. Ak budú vysoké školy naďalej financované podľa počtu študentov, ich úroveň sa bude len znižovať. Keď sa nám podarí vyriešiť tento problém, som presvedčený, že opäť vysoké školy naštartujú a ich kvalita začne rásť.
Motory: Aký je váš návod na to, ako tento problém riešiť?
Ľ. Šooš: Pri súčasne platnom systéme financovania môže škola vychovať aj nositeľa Nobelovej ceny, ale ak bude len jeden, škola má nutne finančné problémy a môže ísť do zániku. Ak sa nám nepodarí zmeniť systém financovania, je to alarmujúce. Prepojenie medzi podnikmi a školami by malo byť jednak v rámci graduálneho štúdia - prvého, druhého a tretieho stupňa, ale aj v rámci postgraduálneho štúdia. Študenti majú síce po graduálnom systéme dobré teoretické základy, ale majú len minimálne praktické skúsenosti. Je preto potrebné, aby škola s podnikom vytvorili užšie dlhodobé prepojenie, aby študent po skočení štúdia ďalej rozvíjal praktické skúsenosti a vedecké poznatky a tie mohol následne aplikovať. Pekný príklad môže byť zo športu, kde majú známe, veľké futbalové kluby veľmi dobrú spoluprácu s akadémiami futbalu, kde si vychovávajú mládež. No a keď takýchto futbalistov nemajú, kúpia si ich. Takže toto by zrejme malo byť aj medzi podnikmi a dobrými vysokými školami. A chceme špičkových absolventov, za účasti podniku ho vychovávame alebo si ho musíme kúpiť.
Motory: Ak by ste porovnali súčasný vysokoškolský systém s tým, ktorý sme tu mali 10 rokov dozadu, v čom vidíte rozdiely? Nastali nejaké zlepšenia v oblasti prepájania škôl a praxe?
Ľ. Šooš: Nie. Keby ste sa ma spýtali, aký bol rozdiel 20, 30 rokov dozadu, tak ho vidím. Ale žiaľ, musí konštatovať, že za ostatých 10 rokov sa prakticky nič nezmenilo.
Motory: Dobre, položme otázku tak, čo sa zmenilo v porovnaní so školským systémom 20, 30 rokov dozadu?
Ľ. Šooš: Vysoké školy na Slovensku mali vtedy veľmi dobrú úroveň a platí to aj v jednotlivých stupňoch vzdelávania. Myslím si, že päťročné štúdium bolo dobré. Slovensko muselo pristúpiť k bolonskej deklarácii dvojstupňového graduálneho štúdia. Nepovažujem to v oblasti technických vied za šťastný krok. Prvý stupeň by bol účinný vtedy, keby naozaj študenti - bakalári po prvom stupni odchádzali do praxe, nikto však o nich nemá záujem. Na strane druhej, systém financovania nás núti, aby sme aj slabších študentov brali na druhý stupeň. Toto celé degraduje, devalvuje systém vysokoškolského vzdelávania.
Motory: Prečo bakalárov samotné firmy nechcú?
Ľ. Šooš: Aj by chceli, ale títo bakalári sú pre firmy nezamestnatelní. Na jednej strane majú len povrchné teoretické znalosti. Na strane druhej nemajú žiadnu prax. Takto je to pri súčasnom systéme vzdelávania, ktorý u nás máme.
Motory: Zodpovedajú dnešné študijné odbory vysokých škôl požiadavkám trhu práce?
Ľ. Šooš: Určite nie. Treba urobiť dôslednú analýzu a je na škodu veci, že ešte stále nie je ukončený projekt národnej sústavy povolaní a národnej sústavy vzdelávaní a následne ich prepojenia na Sociálnu poisťovňu. Na jednej strane by štát získal dobrý prehľad, akých absolventov priemysel naozaj potrebuje, a tieto študijné programy by sme preferovali, či už formou motivačných štipendií alebo určitých pôžičiek. Viem si toto veľmi dobre predstaviť. Na strane druhej, prepojením na Sociálnu poisťovňu by štát veľmi ľahko identifikoval študijné programy, ktoré vychovávajú absolventov pre prax a ktoré pre úrady práce. Veľmi ľahko by sme takto získali prehľad, čo je potrebné a osožné pre priemysel a pre štát.
Motory: V poslednej dobe pribudlo na Slovensku množstvo vysokých škôl. Veľa sa hovorí o tom, že na tak malú krajinu máme enormné množstvo študijných programov, ktoré nevyhovujú požiadavkám praxe. Bola by podľa vás cesta jednoducho niektoré neperspektívne programy či odbory zoškrtať?
Ľ. Šooš: Určite áno, len som zvedavý, kto na to naberie odvahu. Ktorá vláda, ktoré ministerstvo alebo ktorý pán minister.
Motory: Aké sú vaše skúsenosti, absolventi ktorých študijných programov jednotlivých fakúlt sú najviac žiadaní na trhu práce?
Ľ. Šooš: Sú to absolventi technických vysokých škôl. Môžem povedať, že podľa ostatných ratingových a rankingových prieskumov je najväčší záujem o absolventov informatiky, ale teší ma skutočnosť, že v poslednom čase veľmi prudko rastie záujem o absolventov strojníckych fakúlt, ktorí sú na trhu preferovaní. Osobitne som rád, že medzi strojníckymi fakultami je práve Strojnícka fakulta STU v Bratislave hodnotená najvyššie. Absolventi majú nástupné platy viac ako 1000 eur, nezamestnanosť absolventov je nižšia ako 1,6 %.
Motory: Aký je váš názor – mali by študenti mať počas štúdia prax povinnú? Školy to od nich stále nevyžadujú, na druhej strane firmy nie sú veľmi ochotné pustiť si študentov priamo do výrobného procesu...
Ľ. Šooš: Áno, my ju máme povinnú prax po druhom ročníku v prvom stupni a prvom ročníku v druhom stupni. Treba dbať na to, aby prax nebola len formalita. Niekedy, keď vidíme, že je zlá spolupráca s podnikom, o rok už firme študentov neponúkneme, ale je aj na nás, aby sme dôsledne dbali na to, aby študenti skutočne prax robili. Pre študentov aj pre školy je pozitívom, ak sa vzťah škola - podnik zlepšuje, utužuje.
Motory: Ako hodnotíte národný projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“? V čom vidíte jeho hlavný prínos, v čom naopak medzery, čo treba dotiahnuť?
Ľ. Šooš: Blíži sa nám jar, je tu prvá lastovička, pripravme podmienky, aby sme výsledky projektu nezatratili v zárodku, ale ich efektívne využili. V rámci projektu bola vykonaná dôsledná analýzu vysokého školstva na Slovensku a v súčasnosti nám dáva určité smery, ako by to mohlo byť lepšie. Projekt vytvára podmienky pre lepšiu spoluprácu medzi podnikmi a školami. Prvý raz sa v rámci tohto projektu diskutovalo nie o tom, čo konkrétna škola potrebuje a čo to stojí, ale lídri zo spoločností, z ministerstva, z oblasti verejnej správy, z podnikov, či zo súkromnej sféry diskutovali otvorene o tom, čo potrebuje hospodárstvo a ako zabezpečiť vysokoškolské vzdelávanie tak, aby absolventi boli použiteľní pre potreby praxe.
Motory: Mal by tento národný projekt pokračovať? V akej forme?
Ľ. Šooš: Určite áno. Dokonca by mal ísť do takých rovín, kde sa urobia ešte dôslednejšie analýzy toho, že ak sa orientujeme na profesijných bakalárov prvého stupňa, ako bude orientovaná ich prax, ak sú to absolventi univerzít druhého a tretieho stupňa, tak podľa toho pripravme aj zodpovedajúcu prax. Súčasne by mali byť definované aj kritériá pre prideľovanie finančných prostriedkov podľa požiadaviek na ŠP, potrieb a uplatnenia absolventov v praxi, podľa druhu a kvality vysokej školy tak, aby vysoké školy nevychovávali absolventov pre úrady práce. Vzdelávanie nemôže byť pre niekoho biznis, bez spätnej väzby. Štát by mal preferovať len školy, ktorých absolventi sú skutočne kvalitní a žiadaní priemyselnými podnikmi. Nech existujú aj „iné“ školy, ale bez podpory štátu.
