Centrum vedecko-technických informácií SR bolo jedným z organizátorov konferencie Školy – centrá rozvoja regiónov, ktorá sa konala 13. mája 2014 v Trnave a organizovali ju spoločne s Elektrotechnickým klastrom Slovenska, Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou a Občianskym združením Samsung. Hostiteľom bola Materiálovo-technologická fakulta STU. Konferencia vo všetkých troch blokoch o vzdelávaní na jednotlivých stupňoch ponúkla zaujímavých rečníkov a myšlienky. Zavedenie duálneho vzdelávania ako jedného z nástrojov zmeny, zameraného predovšetkým na technické a prírodovedné smery a eliminovanie počtu neperspektívnych študijných programov, môže znamenať pozitívny obrat v školstve a zároveň môže byť záchranou pre absolventov škôl na trhu práce. Aj to je jedna z myšlienok, na ktorej sa zhodli účastníci konferencie zhodli.

Anton Ondrej zo spoločnosti Samsung na úvod privítal všetkých hostí i účastníkov a uviedol, že vzdelávanie sa nedá riešiť len samotnou reformou školstva a zmenami zvnútra. „Je potrebné odstrániť bariéry v komunikácii medzi všetkými zainteresovanými stranami a prizvať k riešeniu situácie zástupcov všetkých stupňov škôl, ministerstva školstva, hospodárstva aj financií, predstaviteľov podnikov a firiem,“ uviedol A. Ondrej. V dopoludňajších hodinách sa v prvej časti panelovej diskusie predstavili zástupcovia celého spektra organizácií.

V prvom príhovore sa k otázkam vzdelávania z pohľadu Európskej únie vyjadril národný expert SR pri Európskej komisii Boris Sloboda. Informoval o plánovanej stratégii EÚ pod názvom Európa 2020, ktorá má zabezpečiť reformy vo vzdelávaní a odbornej príprave tak, aby bol zabezpečený trvalo udržateľný rast. „V súčasnosti je v Európskej únii nezamestnanosť 23 % a prebieha transformácia trhu práce. Každoročne zaniká niekoľko miliónov pracovných miest s nízkou kvalifikáciou a do roku 2020 bude až 35 % pracovných miest vyžadovať vysokoškolskú kvalifikáciu,“ objasnil B. Sloboda. Aj preto je jedným z cieľov vzdelávania a odbornej prípravy zamestnateľnosť absolventov, posilnenie praktickej výučby priamo v podnikoch a vytvorenie bakalárskych programov, ktoré budú viac orientované na konkrétne pracovné miesta.

K otázkam nastavenia kvalitného vzdelávania v materských školách či očakávaniam od základných škôl sa vyjadrili aj primátor mesta Galanta Ladislav Maťašovský či prednosta Nových Zámkov Peter Ágh. Obaja sa zhodli na tom, že vzdelávanie už v útlom veku nemôže byť odtrhnuté od reality a deti musíme pripravovať na život už v materských a základných školách. Na ich vystúpenia nadviazala aj Dana Rušínová z Nadácie pre deti Slovenska, ktorá zdôraznila: „Prostredie a spoločnosť sa menia stále rýchlejšie a školy sa musia prispôsobovať novým podmienkam. V centre pôsobenia vzdelávacieho procesu zostáva vždy žiak, študent, ktorého treba pripraviť pre trh práce, ale zároveň musí počas štúdia získať aj základné životné zručnosti.“ Svojimi príspevkami zaujali aj Ján Machaj s projektom Edulab – Škola na dotyk, ktorý priblížil využívanie tabletov pri výuke na školách a Daniel Jendrichovský z občianskeho združenia Zober loptu, nie drogy, ktoré v spolupráci s OZ Samsung Galanta podporuje už niekoľko rokov športovanie detí na školách.

Panelovú diskusiu o vzdelávaní na stredných školách otvoril štátny tajomník MŠVVaŠ SR Štefan Chudoba, ktorý prezentoval odhodlanie aj prvé reálne kroky ministerstva smerom k znovuzavedeniu duálneho vzdelávania na stredných aj vysokých školách. Keďže podľa prognóz bude v najbližších piatich rokoch náš priemysel potrebovať 320 tisíc kvalifikovaných pracovníkov, naše súčasné kapacity na to nestačia, pretože náš vzdelávací systém nekopíruje potreby trhu. „Systém praktickej výučby, ktorý u nás dlhé roky efektívne fungoval, sa po revolúcii rozpadol. Avšak súčasné požiadavky spoločnosti a zabezpečenie rastu našej ekonomiky si vyžadujú návrat takého spôsobu vyučovania, aby sa absolventi po ukončení štúdia mohli okamžite zamestnať vo svojom odbore,“ vysvetlil plánované zmeny z pohľadu ministerstva školstva Š. Chudoba.

Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora vyvíja na Slovensku aktivity smerujúce k podpore duálneho vzdelávania. Željka Šenkovič zo SNOPK  poukázala na nedostatočnú pripravenosť absolventov odborných škôl pre potreby praxe. Zároveň však ocenila snahy predstaviteľov školstva a podnikovej sféry o zmeny v tejto oblasti, ktoré SNOPK podporuje prostredníctvom rôznych projektov. Jedným z najnovších je aj iniciatíva „fit4future“, ktorej cieľom je zavedenie minimálnych štandardov zo strany podnikov pre poskytovanie odbornej praxe študentom počas štúdia. Aj ďalší účastníci tejto časti diskusie potvrdili svojimi vystúpeniami dôležitosť prepájania výučby s odbornou praxou priamo v podnikoch. Vzdelávanie je otvorený proces, do ktorého by mali vstupovať všetci a ktorý by mal byť neustále prispôsobovaný meniacim sa podmienkam. Stanislav Pravda z národného projektu „Rozvoj stredného odborného vzdelávania“ k tomu poznamenal, že zamestnávatelia musia definovať, čo potrebujú a na základe toho by školy mali upraviť svoje osnovy.

Popoludní sa aula MTF STU v Trnave naplnila takmer do posledného miesta. Panelová diskusia o vzdelávaní na vysokých školách pod taktovkou CVTI SR prilákala nielen široké publikum, ale aj zvučné mená diskutujúcich.„Aj teória sa učí ľahšie, keď študent vie, kde a ako sa dá využiť,“ pripomenul na úvod diskusie o spolupráci vysokých škôl a podnikov generálny riaditeľ Centra vedecko-technických informácií SR Ján Turňa, ktorý prítomných privítal, predstavil hostí a špecifikoval okruhy a témy ich príspevkov. Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič ocenil vytváranie partnerstiev medzi vládou, vysokými školami a firmami. Problém nezamestnanosti je totižto aktuálny nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Až 34 % mladých ľudí v Európe je nezamestnaných. Tretina vysokoškolsky vzdelaných absolventov pôsobí na pozíciách vyžadujúcich len stredoškolské vzdelanie. „Aby sa tento dlhodobý trend zastavil, je potrebné viac investovať do zisťovania a napĺňania toho, čo očakáva trh a podniky, musíme byť viac interaktívnejší s okolím a pružnejšie reagovať na zmeny,“ dodal M. Šefčovič.

Aj v otázke vysokoškolského vzdelávania bola vzácna zhoda. Tibor Mikuš z Trnavského samosprávneho kraja nadviazal na predchádzajúcich rečníkov a dodal, že teoretické vzdelávanie je veľmi dobré, ale pokiaľ nie je podporené praxou, je zbytočné. „Ďalšou výzvou je vzdelávanie rodičov k tomu, že pre ich deti nie je dôležitý papier o vzdelaní, ale zručnosti, ktoré im pomôžu uplatniť sa v praxi po škole,“ povedal T. Mikuš. Jeho slová potvrdil aj rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. Vysoké školy chcú robiť to, čo má zmysel, chcú vychovávať kvalifikovaných ľudí, ktorí budú úspešní v praxi a budú prinášať hodnoty. Je dôležitá otvorená diskusia všetkých zúčastnených strán a dôkladne pripravené zmeny, pretože „školstvo je v sústavných reformách a akýkoľvek zásah do systému znamená jeho zmenu“, dodal R. Redhammer.

Vzdelávací systém je priamo úmerný výške nezamestnanosti v krajine, preto majú štáty Škandinávie, Rakúsko či Nemecko, ktorých vzdelávací systém je považovaný za vysoko efektívny, nízku mieru nezamestnanosti. Aj z tohto dôvodu sa účastníci v závere zhodli, že musíme nájsť vhodný model komunikácie medzi zamestnávateľmi a školami, aby sme vedeli zodpovedne plánovať kapacity do budúcnosti a mohli robiť zmeny, ktoré budú prospešné pre všetkých.