Vysoké školy na Slovensku
Slovensko je stredoeurópska členská krajina Európskej únie s približne 5,4 milióna obyvateľov (Eurostat, 2014). Podľa posledných dostupných porovnateľných údajov z databázy OECD (vzťahujúcich sa k roku 2012) bolo na vysoké školy zapísaných 221 tisíc študentov (z toho 4 % s cudzím štátnym občianstvom). 36-tisíc Slovákov bolo na vysokoškolské štúdium zapísaných v zahraničí (z toho 25 tisíc, teda približne 2/3 v Českej republike). Čistá miera vstupu do terciárneho vzdelávania dosahuje 61 % vo vysokoškolskom sektore a 1 % v nevysokoškolskom sektore.
Slovenská republika dosahuje z hľadiska podielu vysokoškolsky vzdelanej populácie európsky podpriemerné hodnoty. Zatiaľ čo priemer krajín EÚ21 predstavuje 30 % (OECD EaG 2014), v slovenskej dospelej populácii (vo veku 25 – 64 rokov) je s vysokoškolským vzdelaním 19 % obyvateľov. Menší podiel vysokoškolsky vzdelanej populácie majú v Európe len Portugalsko (18 %) a Taliansko (16 %).
V rámci Európy ide o krajinu, s podpriemerným podielom investícií finančných prostriedkov do vyššieho vzdelávania. Celkové (verejné i súkromné) výdavky na vysoké školstvo dosahujú na Slovensku 1,00 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom priemer krajín EU 21 predstavuje 43 % HDP (OECD EaG 2014). Z európskych krajín vynakladá na vysokoškolské vzdelávanie vzhľadom k HDP menej iba Maďarsko (0,97 % HDP).
Veľmi nízke investície do vysokého školstva sa potvrdzujú aj pri zohľadnení rôznej cenovej úrovne krajín. Jednotkové výdavky na študenta vysokoškolského vzdelávania (vrátane výdavkov na výskum a vývoj) predstavujú na Slovensku 33 % HDP na obyvateľa. Pre porovnanie, jednotkové výdavky v priemere krajín EÚ21 predstavujú 39 % HDP na obyvateľa.
Podľa celkového hodnotenia v rebríčku U21 (Universitas 21) z roku 2015 je slovenský vysokoškolský systém hodnotený ako 36. najúspešnejší na svete (tzn. podobne ako Grécko, ktoré sa umiestnilo na 35. mieste a Srbsko na 37. mieste). Najlepšie sa Slovensko v roku 2015 umiestnilo na 33. mieste v dimenzii, ktorá zohľadňuje umiestnenie vysokých škôl danej krajiny v medzinárodných rebríčkoch, ďalej počty vedeckých článkov a ich citácií a absolventov a ich zamestnateľnosť na trhu práce (Output). Naopak najhoršie, na 41. mieste sa umiestnilo v dimenzii zohľadňujúcej verejné a súkromné výdavky na vysokoškolské vzdelávanie a výskum (Resources).
Celý článok nájdete tu.
