Územná atraktívnosť vysokých škôl a regionálne uplatnenie absolventov
Predmetná štúdia je zameraná na skúmanie a zhodnotenie pozície jednotlivých vysokých škôl, fakúlt, študijných odborov a študijných programov v rámci Fakúlt* z hľadiska ich územnej atraktívnosti a vytvorenie poradia najviac územne atraktívnych, ako aj najmenej územne atraktívnych vysokých škôl, fakúlt, študijných odborov a študijných programov v rámci Fakúlt.
|
* Tam, kde sa v ďalšom texte tejto štúdie používa pojem Fakulta (písaný s veľkým začiatočným písmenom), rozumie sa tým nielen fakulta v zmysle Zákona o vysokých školách, ale aj vysoká škola, ktorá sa nečlení na fakulty, a tiež súbor celoškolských a celouniverzitných programov určitej vysokej školy alebo univerzity. |
Pod pojmom „územná atraktívnosť“ možno rozumieť akúsi „príťažlivosť“ v závislosti od vzdialenosti posudzovaného objektu.
Za vysoko územne atraktívnu možno teda považovať takú Fakultu (odbor, program), ktorá je natoľko „príťažlivá“ pre študentov, že sú ochotní kvôli absolvovaniu štúdia na danej Fakulte pravidelne prekonávať istú, niekedy aj pomerne dlhú vzdialenosť do miesta štúdia.
Za nízko územne atraktívnu naopak považujeme takú Fakultu (odbor, program), ktorá je pre študentov menej „príťažlivá“ a nie sú ochotní kvôli absolvovaniu štúdia na danej Fakulte pravidelne prekonávať dlhšiu vzdialenosť do miesta štúdia.
Vzdialenosť medzi miestom bydliska a sídlom univerzity bola predmetom štúdia aj v iných krajinách. Univerzity sú si plne vedomé, že voľbu študenta významne ovplyvňuje niekoľko základných parametrov, ako napr. spomínaná vzdialenosť, ale aj špecializácia univerzity, jej reputácia a možnosti uplatnenia a v neposlednom rade aj otázka finančných nákladov a okolia miesta, kde je univerzita lokalizovaná.
V roku 2014 realizovali vo Veľkej Británii prieskum o územnej atraktivite vysokých škôl a univerzít (BBC TV Licensing), z ktorého vyšlo, že priemerná vzdialenosť dochádzania na univerzitu je 146 km, pričom sa počítajú len údaje o študentoch v rámci Veľkej Británie [1]. Výskum bol realizovaný spoločnosťou YouthSight na vzorke 1000 študentov v rámci Veľkej Británie v júli 2014. Dôvodom dlhších priemerných vzdialeností je u britských študentov špecifickosť inštitúcie a atraktivita mesta, kde sa univerzita nachádza. Väčšiu vzdialenosť o 15% sú ochotnejší podstúpiť študenti – muži.
Pred spracovaním tejto štúdie sa očakávalo, že územná atraktívnosť Fakúlt bude vyššia v prípade, ak sa určitý študijný odbor vyučuje na jedinej Fakulte a naopak bude nižšia v prípade, ak sa určitý študijný odbor vyučuje na viacerých Fakultách. Rovnako sa predpokladalo, že táto územná atraktívnosť bude mať klesajúcu tendenciu s narastajúcim počtom Fakúlt so zastúpením konkrétneho posudzovaného študijného programu.
Na základe uvedeného predpokladu sa preto pristúpilo aj k posudzovaniu územnej atraktívnosti aj v súvislosti s úrovňou konkurencie v rámci študijných odborov. Naše posúdenie nadväzuje na výstupy národného projektu Centra vedecko-technických informácií SR pod názvom Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti [2]. Rozširujeme tak veľmi hodnotný vstup tohto projektu pre mapovanie parametrov aj determinantov uplatniteľnosti absolventov vysokých škôl. Predpokladáme, že hlbšia analýza témy regionálnych spádových oblastí, z ktorých pochádza záujem o štúdium na Fakultách ale tiež destinácia uplatnenia absolventov môže byť využitá vysokými školami pri reflexii svojej ponuky študijných programov a zvyšovaní ich atraktívnosti.
Celý článok nájdete tu.
Prílohy k článku nájdete tu.
